výhody registrácie

Kniha Múdrosti

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Múd 16, 1-29

1 Preto ich zaslúžene postihol trest podobnými ranami a sužovalo ich množstvom netvorov. 2 V protiklade k takému trestu si urobil dobre svojmu ľudu, keď si na jeho vrúcnu prosbu pripravil nezvyčajný pokrm, jedlo z prepelíc, 3 zatiaľ čo pokrmu žiadostiví pre odporný vzhľad zvierat, čo si na nich poslal, stratili aj potrebnú chuť do jedla. Tí však, čo krátko trpeli núdzu, dostali nezvyčajnú pochúťku. 4 Na tých, ako utláčateľov, mala totiž prísť neodvratná núdza, ale týmto sa malo ukázať, ako sú ich nepriatelia sužovaní. 5 Aj keď na nich doľahla hrozná zúrivosť šeliem a hynuli po uštipnutí zákernými hadmi, tvoj hnev netrval až do konca. 6 Na výstrahu boli iba na krátky čas vystavení strachu, pretože dostali symbol záchrany, ktorý im pripomínal prikázanie tvojho zákona. 7 Kto sa totiž obrátil k nemu, bol zachránený nie tým, čo videl, ale zachránil si ho ty, Spasiteľ všetkých. 8 A tým si presvedčil našich nepriateľov, že ty si ten, čo vyslobodzuje z každého nešťastia. 9 Veď tých kynožili kobylky a muchy, keď ich doštípali, nenašiel sa liek na záchranu ich života, lebo si zaslúžili, aby boli potrestaní takou háveďou. 10 Nad tvojimi synmi však nezvíťazili ani zuby drakov striekajúce jed, lebo im prišlo na pomoc tvoje milosrdenstvo a uzdravilo ich. 11 Boli totiž ostňom bodnutí, aby pamätali na tvoje slová, a rýchlo boli zachránení; to preto, aby na tvoje slová celkom nezabudli a neboli odlúčení od tvojho dobrodenia. 12 Neuzdravili ich teda zeliny ani obklady, ale tvoje slovo, Pane, ktoré uzdravuje všetkých. 13 Veď ty máš moc nad životom i smrťou, vovádzaš do brán podsvetia aj z nich vyvádzaš. 14 Človek svojou zlobou síce môže zabiť, no nemôže vrátiť späť ducha, ktorý odišiel, ani vyslobodiť dušu, ktorá bola odňatá. 15 Ujsť pred tvojou rukou je nemožné. 16 Bezbožníci, ktorí ťa odmietali poznať, boli bičovaní tvojím mocným ramenom, prenasledovaní nezvyčajnými dažďami, krupobitím, neúprosnými lejakmi a stravovaní ohňom. 17 A čo bolo celkom neuveriteľné: vo vode, ktorá všetko hasí, zúril oheň ešte silnejšie; príroda totiž bojuje na strane spravodlivých. 18 Veď občas sa plameň zmiernil, aby nespálil zvieratá poslané na bezbožných, a aby videli a spoznali, že ich stíha Boží súd; 19 inokedy zasa plameň i uprostred vôd pálil viac ako oheň, aby zničil plody nespravodlivej krajiny. 20 Naproti tomu si svoj ľud sýtil pokrmom anjelov a z neba si im poskytoval hotový chlieb bez ich práce, ktorý oplýval všetkými pôžitkami a uspokojil každú chuť. 21 Veď tento dar, ktorý si predložil, jasne ukázal tvoju nežnosť voči tvojim deťom, keď vychádzal v ústrety túžbe toho, kto si ho bral, a premieňal sa na to, čo kto chcel. 22 Sneh i srieň však odolávali páľave a netopili sa, aby poznali, že oheň, ktorý planie v krupobití a prebleskuje v lejakoch, ničí iba plody nepriateľov. 23 A ten istý oheň na druhej strane zabudol i na vlastnú moc, aby spravodliví dostali pokrm. 24 Veď stvorená príroda slúžiaca tebe, čo si ju utvoril, stupňuje svoju moc na trestanie nespravodlivých a správa sa mierne, aby robila dobre tým, čo sa spoliehajú na teba. 25 Preto sa aj vtedy prispôsobila vo všetkom a slúžila tvojej štedrosti, ktorá všetko živí podľa potreby prosiacich, 26 aby sa tvoji synovia, ktorých si si, Pane, zamiloval, naučili, že človeka neživia rozličné druhy plodov, ale tvoje slovo zachováva tých, čo ti dôverujú. 27 Totiž to, čo oheň nezničil, hneď sa topilo, len čo sa zohrialo prvými lúčmi slnka, 28 aby bolo známe, že ti treba ďakovať už pred východom slnka a obracať sa na teba, len čo svitnú zore. 29 Veď nádej nevďačníka sa roztopí sťa zimná inovať a odtečie ako neužitočná voda.

Múd 16, 1-29





Mud 16,1-4 - Svätopisec pokračuje v porovnávaní osudu Egypťanov a Izraelitov tam, kde ho na konci hl. 12 prerušil. Po rane krvavej vody prišli na Egypt žaby (Ex 7,26 n.), od ktorých Egypťanom prešla všetka chuť k jedlu. Izraeliti za krátky čas trpeli núdzu, aby videli, aký veľký trest poslal Boh na ich nepriateľov, potom im pomohol zázračným spôsobom. O jarabiciach pozri Ex 16,12 n. a Nm 11,31 n.

Mud 16,5-8 - O hadoch a o znamení záchrany, o medenom hadovi, pozri Nm 21,6 n. Medený had bol len znamením, nie on zachraňoval tých, čo sa k nemu obrátili, ale Pán. Svätopisec predpokladá, že sa Egypťania dozvedeli, ako Boh zachraňoval Izraelitov na púšti od hadov.

Mud 16,9 - Uhryznutie kobyliek a pichnutie múch samo osebe azda nebolo smrteľné, ale v Egypte po prvej a druhej rane bolo množstvo rýb a žiab v rozklade, z ktorých muchy a kobylky šírili nákazu a zapríčiňovali smrť.

Mud 16,11 - Pre Izraelitov boli hady výstrahou.

Mud 16,12-14 - Boh môže vyliečiť i toho, kto je už pri bránach podsvetia, čiže je na smrť chorý, ba môže vzkriesiť aj mŕtveho.

Mud 16,16-17 - Oheň, zapálený bleskmi, nevyhasilo ani krupobitie, ani dážď, porov. Ex 9,24.

Mud 16,18-19 - Nevieme, o akom príbehu je tu reč. Možno, že sa Egypťania pokúsili ohňom a dymom odstrániť žaby, kobylky a muchy. Keďže rany neprestali, usudzuje svätopisec, že oheň nepálil tieto zvieratá. V. 19 sa vzťahuje na tú istú udalosť, na ktorú verše 16–17.

Mud 16,20 - Anjelský chlieb je manna, porov. 19,21; Ž 78,24.25; 105,40; Jn 6,31; 1 Kor 10,3. – O manne pozri Ex 16.

Mud 16,21 - Podstata manny sa nemenila, ale každý, kto ju jedol, cítil takú chuť, akú chcel. O tejto vlastnosti manny Pentateuch nehovorí.

Mud 16,22-23 - Manna sa tu volá snehom a ľadom, pretože sa podobala inovati (Ex 16,14; Nm 11,7). Manna sa na slnku rozpustila (Ex 16,21), ale na ohni ju mohli variť alebo piecť (Nm 11,8).

Mud 16,24-25 - Prírodné sily na Boží rozkaz menili svoje sily a účinky podľa toho, ako to bolo potrebné pre tých, ktorým Boh chcel pomáhať.