Kniha Judita

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Jdt 7, 1-32

1 Na druhý deň rozkázal Holofernes celému svojmu vojsku a celému svojmu ľudu, tým, čo sa pridali k nemu ako spojenci, aby vyrazili proti Betulii, aby obsadili výstupy do hornatého kraja a začali boj proti Izraelitom. 2 V ten deň vyrazili všetci bojaschopní muži. Ich bojová sila pozostávala zo stosedemdesiattisíc pešiakov a dvanásťtisíc jazdcov. Okrem toho mali vozatajstvo a mužov, ktorí ich sprevádzali pešo; tých bolo veľmi veľké množstvo. 3 Utáborili sa v údolí blízko Betulie pri prameni a roztiahli sa do šírky smerom k Dótanu až po Belbaim a do dĺžky od Betulie až po Kyamón, ktorý leží oproti Esdrelónu. 4 Keď Izraeliti videli ich množstvo, veľmi sa naľakali a povedali každý svojmu susedovi: Tí teraz vycicajú celú krajinu a ich ťarchu neunesú ani vysoké vrchy, ani doliny, ani vyvýšeniny. 5 Všetci sa chopili svojich zbraní, zapálili ohne na vežiach a ostali tam celú noc strážiť. 6 Na druhý deň Holofernes vyviedol celú svoju jazdu tak, aby ju videli Izraeliti bývajúci v Betulii. 7 Preskúmal prístupové cesty k mestu, poobchádzal pramene vôd a obsadil ich. Postavil k nim oddiely bojovníkov, ale sám sa vrátil k svojmu vojsku. 8 Vtedy k nemu pristúpili všetci náčelníci Ézavových synov a všetci vodcovia moábskeho ľudu i vojvodcovia z prímoria a povedali: 9 Vypočuj, vládca naše slová, aby tvoje vojsko neutrpelo ťažké straty. 10 Tento ľud Izraelitov sa totiž nespolieha na svoje kopije, ale na výšiny vrchov, v ktorých bývajú. Veď naozaj nie je ľahké vystúpiť na vrcholy ich hôr. 11 Preto teraz, vládca, nebojuj proti nim v otvorenom boji a z tvojho vojska nepadne ani jediný muž. 12 Ostaň vo svojom tábore a nechaj tam aj všetkých mužov zo svojho vojska. Iba tvoji sluhovia nech sa zmocnia vodného prameňa, ktorý vyviera na úpätí vrchu, 13 pretože odtiaľ nosia vodu všetci, čo bývajú v Betulii. Tak ich zničí smäd a oni svoje mesto vydajú. My však a naše vojsko vystúpime na blízke končiare hôr a utáboríme sa tam. Budeme strážiť, aby z mesta nevyšiel ani jeden muž. 14 Tak zahynú od hladu i so svojimi ženami a deťmi, a skôr než na nich dopadne meč, budú ležať na uliciach pred svojimi domami. 15 Takto sa im odplatíš krutým trestom za to, že sa ti vzopreli a nevyšli ti pokojne v ústrety. 16 Ich slová sa zapáčili Holofernesovi i všetkým jeho služobníkom. Rozkázal konať, ako navrhli. 17 Oddiel Amónčanov a päťtisíc Asýrčanov s nimi vyrazili, utáborili sa v údolí a zmocnili sa vôd i vodných prameňov Izraelitov. 18 Synovia Ézava a Amóna sa vydali na cestu a utáborili sa na výšine oproti Dótanu. Niekoľkých spomedzi seba poslali na juhovýchod smerom k Egrebélu, ktorý je blízko Chúsu pri potoku Mochmúr. Ostatné asýrske vojsko sa utáborilo na rovine a pokryli celú krajinu. Ich stany a vojenské oddiely utvorili obrovský tábor; bolo ich veľké množstvo. 19 Izraeliti volali k Pánovi, svojmu Bohu, lebo ich ducha ovládla malomyseľnosť. Obkľúčili ich totiž všetci ich nepriatelia a nemali možnosť úniku. 20 Celý asýrsky tábor, pešiaci, vozy a jazdci ostali okolo nich tridsaťštyri dní. Všetkým obyvateľom Betulie sa minuli zásoby vody zo všetkých nádob. 21 Vyprázdňovali sa aj cisterny a voda im nestačila už ani na jeden deň na to, aby sa nadostač napili, aj keď ju dávali na prídel. 22 Deti už padali do mdlôb, aj ženy a mládenci chradli od smädu a padali na uliciach mesta a v priechodoch brán, lebo už boli celí vysilení. 23 Vtedy sa zhromaždil všetok ľud k Oziášovi a k predstaviteľom mesta, mladíci, ženy i deti hlasno kričali a volali pred všetkými staršími: 24 Nech Boh súdi medzi vami a nami, že ste nám veľmi ukrivdili, keď ste s Asýrčanmi nerokovali o mieri. 25 Nám už niet pomoci, lebo Boh nás vydal do ich rúk, aby sme tu ležali pred nimi vysmädnutí a celkom zničení. 26 Zavolajte ich a vydajte teraz celé mesto napospas Holofernesovmu ľudu a celému jeho vojsku. 27 Pre nás je lepšie, aby sme sa stali ich korisťou. Budeme síce otrokmi, ale budeme žiť. Naše oči nebudú musieť pozerať na zomieranie našich maličkých ani na to, ako sa vytráca život z našich žien a detí. 28 Za svedka proti vám voláme nebo, zem aj nášho Boha a Pána našich otcov, ktorý nás trestá podľa našich hriechov a hriechov našich otcov. Prosíme, aby dnes nenaložil s nami tak, ako sme to opísali. 29 Uprostred zhromaždenia prepukol veľký plač. Všetci silným hlasom volali k Pánovi, svojmu Bohu. 30 Vtedy im Oziáš povedal: Vzchopte sa, bratia. Vydržme ešte päť dní. Dovtedy Pán, náš Boh, obráti svoje milosrdenstvo k nám; on nás natrvalo neopustí. 31 Keď však tie dni pominú a nepríde nám pomoc, urobím podľa vašich slov. 32 Potom rozpustil ľud do ich stanovíšť. Odišli teda na hradby a na veže svojho mesta. Ženy a deti poslali domov. V meste zavládla veľká skľúčenosť.

Jdt 7,7 - Pomery jeruzalemské prenesené sú tu na Betuliu. Preto bola blízka myšlienka, že Betulia je iba symbolické meno Jeruzalema a že meno Betulia zastupuje meno Jeruzalem, ktorý sa u prorokov menuje: Panna, dcéra Siona.

Jdt 7,8 - Ezauovi synovia a Moabčania: možno si ľahko domyslieť, že premožené kmene museli vojensky pomáhať Asýrom. Asurbanipal dosvedčuje, že pri boji proti Arabom verne mu pomáhal moabský kráľ.