5. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

5Moj 29, 1-29

1 Toto sú slová smluvy, ktorú prikázal Hospodin Mojžišovi uzavrieť so synmi Izraelovými v Moábskej zemi, krome smluvy, ktorú uzavrel s nimi na Horebe. 2 Vtedy svolal Mojžiš celého Izraela, všetkých a povedal im: Vy ste videli všetko, čo učinil Hospodin pred vašimi očami v Egyptskej zemi faraonovi a všetkým jeho sluhom i celej jeho zemi, 3 tie veľké zkúšky, ktoré videly tvoje oči, tie znamenia a tie veľké zázraky. 4 Avšak nedal vám Hospodin srdca, aby ste rozumeli, a očí, aby ste videli, ani uší, aby ste počuli, až do tohoto dňa. 5 A vodil som vás štyridsať rokov po púšti: vaše rúcha nezvetšely na vás, ani tvoja obuv nezvetšela na tvojej nohe. 6 Chleba ste nejedli a vína ani iného opojného nápoja ste nepili, aby ste poznali, že ja som Hospodin, váš Bôh. 7 Keď ste potom prišli na toto miesto, vyšiel Síchon, kráľ Chešbona, a Óg, kráľ Bázana, proti vám do boja, a porazili sme ich. 8 A vzali sme ich zem a dali sme ju do dedičstva Rúbenovcom a Gádovcom a polovici pokolenia Manassesovho. 9 A tedy budete ostríhať slová tejto smluvy a činiť ich, aby ste rozumne činili všetko, čokoľvek budete robiť. 10 Vy všetci stojíte dnes pred Hospodinom, svojím Bohom, vaše hlavy-kniežatá, vaše pokolenia, vaši starší, vaši správcovia, všetci mužovia Izraelovi, 11 vaše deti, vaše ženy i tvoj pohostín, ktorý je v tvojom tábore, počnúc od toho, ktorý rúbe tvoje drevo, až po toho, ktorý čerpá tvoju vodu, 12 aby si prešiel v smluvu Hospodina, svojho Boha, a v jeho prísahu, ktorú Hospodin, tvoj Bôh, uzaviera s tebou dnes, 13 aby ťa dnes postavil sebe za ľud a on aby bol tebe Bohom, tak ako ti hovoril a jako prisahal tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi. 14 A nie len s vami samými ja uzavieram túto smluvu a túto prísahu, 15 ale i s každým tým, kto tu dnes stojí s nami pred Hospodinom, naším Bohom, ako i s tým, kto nie je tu s nami dnes. 16 Lebo vy viete o tom, ako sme bývali v Egyptskej zemi a jako sme prešli pomedzi národy, ktorými ste prešli. 17 A videli ste ich ohavnosti a ich ukydané modly, drevo a kameň, striebro a zlato, čo bolo u nich. 18 Aby nebolo medzi vami muža alebo ženy, čeľade alebo pokolenia, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby išiel slúžiť bohom tých národov, aby nebolo medzi vami koreňa, plodiaceho jed a horkosť, 19 a stalo by sa, keby počul slová tejto kliatby, že by si dobrorečil vo svojom srdci a riekol by: Nič to, budem mať pokoj, i keď budem chodiť podľa umienenosti svojho srdca; aby som odpratal mokré so suchým. 20 Tomu nebude chcieť Hospodin odpustiť, lebo vtedy vzplanie hnev Hospodinov, a jeho revnivosť na toho človeka a zaľahne na neho celá kliatba, napísaná v tejto knihe, a Hospodin vyhladí jeho meno zpod nebies. 21 A Hospodin ho odlúči na zlé od všetkých pokolení Izraelových podľa všetkých kliatob smluvy, napísanej v tejto knihe zákona, 22 takže povie budúce pokolenie, vaši synovia, ktorí povstanú po vás, i cudzinec, ktorý prijde z ďalekej zeme, keď uvidia rany úderov tej zeme a jej neduhy, ktoré uvedie Hospodin na ňu, 23 sírou a soľou, že je pohoreniskom celá ich zem; že sa neposieva ani že nerodí, ani že nerastie na nej nijaká bylina, že je podvrátená jako Sodoma a Gomora, jako Adma a Cebojim, ktoré podvrátil Hospodin vo svojom hneve a vo svojej prchlivosti. 24 A povedia všetky národy; Prečo tak učinil Hospodin tejto zemi? Čo znamená páľa tohoto veľkého hnevu? 25 A povedia: Preto, že opustili smluvu Hospodina, Boha svojich otcov, ktorú učinil s nimi vtedy, keď ich vyviedol z Egyptskej zeme, 26 a odišli a slúžili iným bohom a klaňali sa im, bohom, ktorých neznali, a ktorých im nebol udelil. 27 Preto sa zapálil hnev Hospodinov na tú zem, aby uviedol na ňu všetku tú kliatbu, napísanú v tejto knihe, 28 a Hospodin ich vyplienil z ich zeme v hneve a v prchlivosti a ľútosti, veľkej, a vyvrhol ich do inej zeme, jako je tomu dnes. 29 Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, a zjavené nám a našim synom až na veky, aby sme činili všetky slová tohoto zákona.

Verš 2

Vtedy svolal Mojžiš celého Izraela, všetkých a povedal im: Vy ste videli všetko, čo učinil Hospodin pred vašimi očami v Egyptskej zemi faraonovi a všetkým jeho sluhom i celej jeho zemi,

Ex 19:4 - Vy ste videli, čo som učinil Egypťanom, a niesol som vás ako na krýdlach orlov a doviedol som vás k sebe.

Verš 3

tie veľké zkúšky, ktoré videly tvoje oči, tie znamenia a tie veľké zázraky.

Dt 4:34 - Alebo či sa voľakedy pokúsil nejaký boh, aby prijdúc vzal sebe národ zprostred iného národa zkúšaním, znameniami a zázrakmi, vojnou a silnou rukou a vystretým ramenom a strašnými vecami veľkými, jaké bolo všetko to, čo učinil Hospodin, váš Bôh, pre vás v Egypte pred tvojimi očima?

Dt 7:19 - na tie veliké zkúšky, ktoré videly tvoje oči, tie znamenia a tie zázraky a tú presilnú ruku a to vystreté rameno, ktorým ťa vyviedol Hospodin, tvoj Bôh. Tak učiní Hospodin, tvoj Bôh, všetkým národom, ktorých by si sa ty bál.

Verš 7

Keď ste potom prišli na toto miesto, vyšiel Síchon, kráľ Chešbona, a Óg, kráľ Bázana, proti vám do boja, a porazili sme ich.

Nm 21:24 - A Izrael ho porazil ostrím meča a zaujal dedične jeho zem od Arnona až po Jabbok, až po zem synov Ammonových. Lebo hranica synov Ammonových bola pevná.

Nm 21:33 - A obrátiac sa išli hore cestou do Bázana. A vyšiel Óg, kráľ Bázana, proti nim, on i všetok jeho ľud, do boja v Edrei.

Dt 2:32 - Vtedy vyšiel Síchon proti nám, on i všetok jeho ľud, do boja do Johsy.

Dt 3:1 - Potom obrátiac sa išli sme hore cestou do Bázana. Tu vyšiel proti nám Óg, kráľ Bázana, on i všetok jeho ľud, do boja do Edrei.

Verš 8

A vzali sme ich zem a dali sme ju do dedičstva Rúbenovcom a Gádovcom a polovici pokolenia Manassesovho.

Nm 32:33 - A tak im dal Mojžiš, synom Gádovým a synom Rúbenovým a polovici pokolenia Manassesa, syna Jozefovho, kráľovstvo Síchona, amorejského kráľa, a kráľovstvo Óga, bázanského kráľa, zem i s jej mestami v hraniciach, mestá zeme dookola.

Dt 3:12 - Toho času tedy zaujali sme tú zem do dedičstva, a oblasť od Aroera, ktoré leží pri potoku Arnone, a polovicu vrchu Gileáda i jeho mestá som dal Rúbenovcom a Gádovcom.

Joz 13:8 - S ním aj Rúbenovci a Gádovci dostali už svoje dedičstvo, ktoré im dal Mojžiš za Jordánom na východ; majú tedy, jako im dal Mojžiš, služobník Hospodinov,

Verš 13

aby ťa dnes postavil sebe za ľud a on aby bol tebe Bohom, tak ako ti hovoril a jako prisahal tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi.

Gn 17:7 - A postavím svoju smluvu medzi sebou a medzi tebou a medzi tvojím semenom po tebe, po ich pokoleniach, za večnú smluvu, aby som ti bol Bohom i tvojmu semenu po tebe.

Verš 18

Aby nebolo medzi vami muža alebo ženy, čeľade alebo pokolenia, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby išiel slúžiť bohom tých národov, aby nebolo medzi vami koreňa, plodiaceho jed a horkosť,

Sk 8:23 - lebo vidím, že si v horkej žlči a v putách neprávosti.

Heb 12:15 - dozerajúc, aby niekto nezaostával od milosti Božej, aby nevyrástol nejaký koreň horkosti a nenarobil nepokoja a trápenia, a boli by ním poškvrnení mnohí!

Verš 24

A povedia všetky národy; Prečo tak učinil Hospodin tejto zemi? Čo znamená páľa tohoto veľkého hnevu?

Jer 22:8 - A prejdú mnohé národy popri tomto meste a povedia druh druhovi: Prečo tak učinil Hospodin tomuto veľkému mestu?

Dt 29,1 - Zmluva, uzavretá na Sinaji, trvá zo strany Božej večne. Keď ju však ľud porušil, preto ju bolo treba obnoviť. Preto Mojžiš v nasledujúcej rozprave napomína ľud, aby bol verný a aby zachoval podmienky zmluvy, príkazy Božie.

Dt 29,3 - Hoci Izraeliti na ceste do zasľúbenej zeme videli mnoho zázrakov a prejavov Božej láskavosti, Pán práve pre ich neveru a neposlušnosť nedal im úplne pochopiť svoju náuku a nahliadnuť do svojich úmyslov.

Dt 29,5 - Porov. Dt 8,4.

Dt 29,6 - Rečnícka vrava, ktorá chce povedať, že Izraeliti nemali obyčajný chlieb, lež mannu, a vodu, zázračne vyvedenú zo skaly.

Dt 29,7-8 - Porov. vyššie 2,26 – 3,17.

Dt 29,10-15 - Pozri 26,16–19. Cudzinci sú tí, čo sa pripojili k Izraelitom za ich odchodu z Egypta (Ex 12,38; Nm 11,4) a na ceste cez púšť (ako Hobab, Madiánčania atď.; Nm 10,29).

Dt 29,17 - Kto nezachová zmluvu, zapríčiní smrť (otrava a jed) nielen sebe, ale i národu. Isteže treba myslieť na následky modloslužby.

Dt 29,19-21 - Taký človek, ktorý nezachová podmienky zmluvy, najmä príkazy, a ktorý potajomky bude modlárčiť, nedbajúc, že svojím počínaním privoláva trest na celý národ, taký dostane trest aj za to, že Pán musel potrestať s vinnými i nevinných.

Dt 29,29 - Ako Boh svoje hrozby splní, to je pre človeka tajomstvom, lebo to patrí Bohu. Nám postačuje, aby sme vedeli, aké sú naše povinnosti: plniť a zachovávať príkazy Božie.