  | 5. Kniha MojžišovaBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | 5Moj 24, 1-22 |
1 5Moj 24, 1 Keď si niekto vezme ženu a ožení sa s ňou, a keď sa voľakedy stane, že nenajde milosti v jeho očiach, lebo našiel nejakú mrzkú vec na nej a napíše jej rozvodný list a dá ho do jej ruky a vyženie ju zo svojho domu, 2 5Moj 24, 2 a ona vyjdúc z jeho domu pojde a vydá sa za iného muža, 3 5Moj 24, 3 a keď ju bude nenávidieť i ten druhý muž a napíše jej rozvodný list a dá do jej ruky a vyženie ju zo svojho domu, alebo keď zomrie ten druhý muž, ktorý si ju bol vzal za ženu, 4 5Moj 24, 4 nebude si ju môcť ten jej prvý muž, ktorý ju zahnal, zase vziať, aby mu bola ženou, keď už bola poškvrnená, lebo je to ohavnosťou pred Hospodinom, a neučiníš toho, aby hrešila zem, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva. 5 5Moj 24, 5 Keď si niekto vezme novú ženu, nepojde von do vojny, ani sa nevzloží na neho nijaká vec. Slobodný bude pre svoj dom jeden rok a bude sa radovať so svojou ženou, ktorú si vzal. 6 5Moj 24, 6 Nikto nevezme do zálohu mlynca ani žernova, lebo ten by vzal dušu do zálohu. 7 5Moj 24, 7 Keby bol niekto pristihnutý, že ukradol človeka zpomedzi svojich bratov, zo synov Izraelových, a zaobchodil by s ním krute alebo by ho predal, ten zlodej zomrie, a odpraceš také zlo zo svojho stredu. 8 5Moj 24, 8 Strež sa pri rane malomocenstva, aby si prísne ostríhal a činil všetko tak, ako vás budú učiť kňazi Levitovia; ako som im prikázal, tak budete ostríhať, aby ste tak činili. 9 5Moj 24, 9 Pamätať budeš na to, čo učinil Hospodin, tvoj Bôh, Márii na ceste, keď ste vyšli z Egypta. 10 5Moj 24, 10 Keď požičiaš svojmu blížnemu nejakú vec, nevojdeš do jeho domu, aby si vzal niečo z jeho vecí do zálohu. 11 5Moj 24, 11 Vonku budeš stáť, a človek, ktorému požičiavaš, vynesie záloh von k tebe. 12 5Moj 24, 12 A keby to bol chudobný človek, nebudeš ležať v jeho zálohu. 13 5Moj 24, 13 Doista mu vrátiš záloh, keď bude zapádať slnko, aby ležiac vo svojom rúchu žehnal ťa, a ty budeš mať spravedlivosť pred Hospodinom, svojím Bohom. 14 5Moj 24, 14 Nebudeš utiskovať nájomníka, chudobného a núdzneho, niekoho zo svojich bratov alebo zo svojich pohostínov, ktorý je v tvojej zemi, v tvojich bránach. 15 5Moj 24, 15 V jeho deň mu dáš jeho mzdu, ani nezajde nad ňou slnce, lebo je chudobný a ku nej pozdvihuje svoju dušu; aby nevolal proti tebe na Hospodina, a bol by na tebe hriech. 16 5Moj 24, 16 Nezomrú otcovia pre synov, ani synovia nezomrú pre otcov; každý z nich zomrie za svoj vlastný hriech. 17 5Moj 24, 17 Nezohneš súdu pohostína alebo siroty ani nevezmeš do zálohu rúcha vdovy. 18 5Moj 24, 18 Ale budeš pamätať, že si bol sluhom v Egypte, a že ťa vykúpil odtiaľ Hospodin, tvoj Bôh; preto ti ja prikazujem, aby si činil túto vec. 19 5Moj 24, 19 Keď sožneš svoje žnivo na svojom poli a zabudneš snop na poli, nevrátiš sa, aby si ho vzal; pohostínovi, sirote a vdove bude, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Bôh, v každej práci tvojich rúk. 20 5Moj 24, 20 Keď budeš otĺkať svoju olivu, nebudeš po sebe prezerať vetví; pohostínovi bude, sirote a vdove. 21 5Moj 24, 21 Keď oberieš svoju vinicu, nebudeš paberkovať po sebe; to, čo zostane, bude pohostínovi, sirote a vdove. 22 5Moj 24, 22 A budeš pamätať, že si bol sluhom v Egyptskej zemi; preto ti ja prikazujem, aby si činil túto vec.
| | | 5Moj 24, 1-22 |
Verš 1
Keď si niekto vezme ženu a ožení sa s ňou, a keď sa voľakedy stane, že nenajde milosti v jeho očiach, lebo našiel nejakú mrzkú vec na nej a napíše jej rozvodný list a dá ho do jej ruky a vyženie ju zo svojho domu,
Mt 5:31 - Taktiež bolo povedané, že ktokoľvek by prepustil svoju manželku, nech jej dá rozvodný list.
Mt 19:7 - A povedali mu: Prečo tedy prikázal Mojžiš dať rozvodný list a prepustiť ju?
Mk 10:4 - A oni povedali: Mojžiš dovolil napísať rozvodný list a prepustiť.
Verš 5
Keď si niekto vezme novú ženu, nepojde von do vojny, ani sa nevzloží na neho nijaká vec. Slobodný bude pre svoj dom jeden rok a bude sa radovať so svojou ženou, ktorú si vzal.
Dt 20:7 - A kto je tu taký, ktorý si zasnúbil ženu a ešte si jej nevzal? Nech ide a navráti sa do svojho domu, aby nezomrel v boji, a vzal by si ju niektorý iný.
Verš 7
Keby bol niekto pristihnutý, že ukradol človeka zpomedzi svojich bratov, zo synov Izraelových, a zaobchodil by s ním krute alebo by ho predal, ten zlodej zomrie, a odpraceš také zlo zo svojho stredu.
Ex 21:16 - A ten, kto by ukradol človeka a predal by ho, alebo keby sa našiel v jeho ruke, istotne zomrie.
Verš 8
Strež sa pri rane malomocenstva, aby si prísne ostríhal a činil všetko tak, ako vás budú učiť kňazi Levitovia; ako som im prikázal, tak budete ostríhať, aby ste tak činili.
Lv 13:2 - Keby mal niektorý človek na koži svojho tela nejakú opuchlinu alebo prašinu alebo nejakú lesklú škvrnu, a keby bolo na koži jeho tela niečo podobné rane malomoci, človek sa dovedie k Áronovi, kňazovi, alebo k niektorému z jeho synov, kňazov.
Verš 9
Pamätať budeš na to, čo učinil Hospodin, tvoj Bôh, Márii na ceste, keď ste vyšli z Egypta.
Nm 12:10 - A uhnul aj oblak zponad stánu. A hľa, Mária bola malomocná, biela jako sneh. A keď pozrel Áron na Máriu, hľa, bola malomocná.
Verš 13
Doista mu vrátiš záloh, keď bude zapádať slnko, aby ležiac vo svojom rúchu žehnal ťa, a ty budeš mať spravedlivosť pred Hospodinom, svojím Bohom.
Ex 22:26 - Keby si vzal do zálohu rúcho svojho blížneho, do západu slnca mu to vrátiš,
Verš 14
Nebudeš utiskovať nájomníka, chudobného a núdzneho, niekoho zo svojich bratov alebo zo svojich pohostínov, ktorý je v tvojej zemi, v tvojich bránach.
Lv 19:13 - Nebudeš utiskovať svojho blížneho ani ho nebudeš olupovať. Nebude nocovať u teba mzda nájomníka až do rána.
Jak 5:4 - Hľa, práca robotníkov, ktorí žali vaše polia, zadržaná kričí od vás, a volanie žencov prišlo do uší Pána Zástupov.
Verš 16
Nezomrú otcovia pre synov, ani synovia nezomrú pre otcov; každý z nich zomrie za svoj vlastný hriech.
2Kr 14:6 - Ale synov tých vrahov nepobil podľa toho, jako je napísané v knihe zákona Mojžišovho, kde prikázal Hospodin povediac: Nebudú otcovia trestaní smrťou za synov, ani synovia nebudú trestaní smrťou za otcov, ale každý zomrie za svoj vlastný hriech.
2Krn 25:4 - Ale ich synov nepobil, lebo urobil tak, ako je napísané v zákone, v knihe Mojžišovej, kde prikázal Hospodin povediac: Nezomrú otcovia za synov, ani synovia nezomrú za otcov, ale každý zomrie za svoj vlastný hriech.
Jer 31:30 - lež každý zomrie pre svoju vlastnú neprávosť. Ktorýkoľvek človek by jedol nedozrelky, tomu stŕpnu jeho zuby.
Ez 18:20 - Duša, ktorá hreší, tá zomrie. Syn neponesie neprávosti otcovej, ani otec neponesie neprávosti synovej. Spravedlivosť spravedlivého bude na ňom, a tiež i bezbožnosť bezbožného bude na ňom, na bezbožnom.
Verš 17
Nezohneš súdu pohostína alebo siroty ani nevezmeš do zálohu rúcha vdovy.
Ex 22:21 - Pohostínovi neučiníš krivdy ani ho nebudeš utláčať, lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi.
Prís 22:22 - Nezdieraj chudobného preto, že je chudobný, ani nedrť biedneho v bráne.
Iz 1:23 - tvoje kniežatá sú spurní odpadlíci, spoločníci zlodejov; všetci, koľko ich je, milujú úplatný dar a ženú sa za odplatou; siroty nesúdia podľa spravedlivosti, a pravota vdovy neprijde pred nich.
Jer 5:28 - Stučneli, lesknú sa; zašli až priďaleko v nešľachetnosti. Pravoty neriešia, pravoty siroty, a dobre sa im vodí, ani nesúdia súdu chudobných.
Jer 22:3 - Takto hovorí Hospodin: Konajte súd a spravedlivosť a vytrhnite olupovaného z ruky utlačovateľa a nečiňte krivdy, nečiňte násilia pohostínovi, sirote a vdove a nevylievajte nevinnej krvi na tomto mieste!
Ez 22:29 - Obecní ľudia zeme tvrde utláčajú a berú násilne cudzie, chudobného a biedneho utiskujú a skrivodlivo utláčajú pohostína.
Za 7:10 - A neutiskujte vdovy a siroty, pohostína a chudobného a nemyslite nikto zlého na svojho brata vo svojom srdci.
Verš 19
Keď sožneš svoje žnivo na svojom poli a zabudneš snop na poli, nevrátiš sa, aby si ho vzal; pohostínovi, sirote a vdove bude, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Bôh, v každej práci tvojich rúk.
Lv 19:9 - Keď budete žať žnivo svojej zeme, nesožneš docela krajov svojho poľa, a paberkov svojho žniva neposbieraš.
Lv 23:22 - A keď budete žať žnivo svojej zeme, nesožneš docela kraja svojho poľa ani neposberáš paberkov svojho žniva; chudobnému a pohostínovi to zanecháš. Ja som Hospodin, váš Bôh!
Dt 24,1-4 - Mojžišovské zákonodarstvo dovoľovalo manželskú rozluku. Muž mohol prepustiť manželku, keď u nej zbadal "niečo odporné", hebr. 'ervath-dábhár. Isteže to bola nejaká vážna chyba, či už telesná alebo mravná. V neskorších časoch však Židia prepúšťali svoje ženy pre hocaké malé nedorozumenie (Mt 19,3). Pre platnosť manželskej rozluky musel muž napísať, prípadne dal napísať kňazovi alebo pisárovi pre manželku zapudzujúci list, ktorý podpísali svedkovia. Tento úradný akt bol často príčinou, že muž si rozmyslel a ženu neprepustil, najmä keď ju chcel prepustiť pre nepatrnú vec. Muž musel list sám dať žene do rúk a z domu ju vystrčiť. Takto úradne prepustenú ženu nesmel si muž už neskoršie vziať za ženu, ak sa medzitým vydala za iného. O tom, či si mohol vziať takú zapudenú ženu, ktorá sa nevydala, v Písme nemáme zmienky. Zapudzujúcim, čiže prepúšťacím listom židovské manželstvo sa právne rozlučovalo a obe stránky boli voľné, mohli uzavrieť nové manželstvo. Kristus oproti tomu vyhlasuje manželský zväzok za nerozlučiteľný a dovolil len za určitých okolností rozvod, nie však manželskú rozluku. Pozri Gn 2,24.
Dt 24,5 - Pozri 20,7. Cieľom zákona je podporiť manželský zväzok a dovoliť užívať radosti, ktoré nie sú hriešne.
Dt 24,6 - Ručný mlynček bol v každej izraelskej domácnosti. Boli to dva kamene: spodný bol upevnený a vrchným sa po nasypanom obilí pohybovalo sem-tam a takto sa pripravovala múka.
Dt 24,7 - Pozri Ex 21,16.
Dt 24,8-9 - Porov. Lv 13,14.
Dt 24,12-13 - Odev je plášť, ktorým sa chudobní v noci prikrývali. Nemali iné, čím by sa prikryli (Ex 22,25 n.).
Dt 24,15 - Vyplácalo sa v naturáliách, preto je pochopiteľné, že robotník, ktorý nemal iný majetok a príjem, potreboval túto "plácu" k dennému živobytiu (Lv 19,13; Tob 4,14; Jak 5,4).
Dt 24,17-18 - Porov. Ex 22,21 n.; 23,6; Lv 19,33.
Dt 24,19-22 - Pozri Lv 19,9–10; 23,22; Dt 14,29; 15,10; 23,20.
