5. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

5Moj 15, 1-23

1 Na konci každých sedem rokov spravíš úpust. 2 A toto je vec takého úpustu: Každý veriteľ utiahne svoju ruku upustiac od toho, čo požičal svojmu blížnemu. Nebude hnať svojho blížneho alebo svojho brata zaplatiť, lebo vyhlásili úpust Hospodinov. 3 Cudzozemca poženieš; ale od toho, čo by si mal u svojho brata, upustí tvoja ruka, 4 pretože nebude u teba núdzneho, lebo veď istotne ťa požehná Hospodin v zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, aby si ju zaujal dedične, 5 ak len budeš bedlive počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha, pozorujúc, aby si činil každé toto prikázanie, ktoré ti ja prikazujem dnes. 6 Lebo Hospodin, tvoj Bôh, ťa požehná, tak ako ti hovoril, a budeš požičiavať mnohým národom, ale ty nebudeš požičiavať od nikoho a budeš panovať nad mnohými národami, a nad tebou nebudú panovať. 7 Keď bude u teba núdzny, niekto zpomedzi tvojich bratov, v niektorej z tvojich brán v tvojej zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, nezatvrdíš svojho srdca a nezavrieš svojej ruky pred svojím núdznym bratom. 8 Ale istotne mu otvoríš svoju ruku a požičať požičiaš mu toľko, koľko potrebuje toho, čoho má nedostatok. 9 Vystríhaj sa, aby nebolo v tvojom srdci bezbožnej veci, že by si povedal: Blíži sa siedmy rok, totiž rok úpustu - a tvoje oko by bolo nešľachetné naproti tvojmu núdznemu bratovi, a nedal by si mu, pre čo by volal proti tebe na Hospodina, a bol by na tebe hriech! 10 Istotne mu dáš, a nebude tvoje srdce smutné, keď mu budeš dávať, lebo veď práve preto ťa požehná Hospodin, tvoj Bôh, v každej tvojej práci i vo všetkom, na čo siahne tvoja ruka. 11 Lebo toho nebude nikdy, aby nebolo núdzneho v zemi, preto ti ja prikazujem a hovorím: Doista otvoríš svoju ruku svojmu bratovi, svojmu chudobnému strápenému a svojmu núdznemu vo svojej zemi. 12 Keby ti bol predaný tvoj brat, Hebrej alebo Hebrejka, a slúžil by ti šesť rokov, siedmeho roku ho prepustíš slobodného od seba. 13 A keď ho prepustíš slobodného od seba, neprepustíš ho prázdneho. 14 Štedre ho obdaruješ dajúc mu zo svojho drobného stáda a zo svojho humna a zo svojho preša; z toho, čím ťa požehnal Hospodin, tvoj Bôh, mu dáš. 15 A budeš pamätať, že si bol sluhom v Egyptskej zemi, a že ťa vykúpil Hospodin, tvoj Bôh. Preto ti ja prikazujem dnes túto vec. 16 A stane sa, keď ti povie: Neodídem od teba, preto, že ťa miluje i tvoj dom, pretože mu bolo dobre u teba, 17 vtedy vezmeš šidlo a dáš do jeho ucha a do dverí, a bude ti sluhom na veky, a to isté učiníš i svojej dievke. 18 Nebude to ťažkým v tvojich očiach, keď ho prepustíš slobodného od seba, lebo veď to robilo dvojnásobné obyčajnej mzdy nájomníka, čo ti slúžil šesť rokov, a Hospodin, tvoj Bôh, ťa požehná vo všetkom, čo budeš robiť. 19 Všetko prvorodené, čo sa narodí z tvojich hoviad a z tvojho drobného stáda, čo bude samec, zasvätíš Hospodinovi, svojmu Bohu. Nebudeš robiť na prvorodenom svojho vola ani nebudeš strihať prvorodeného svojho drobného stáda. 20 Pred Hospodinom, svojím Bohom, ho budeš jesť rok po roku na mieste, ktoré vyvolí Hospodin, ty i tvoj dom. 21 Ale keby bola na ňom nejaká vada, keby bolo kuľhavé alebo slepé, s akoukoľvek zlou vadou, nebudeš ho obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu. 22 Vo svojich bránach ho budeš jesť, nečistý i čistý spolu, jako srnu a jako jeleňa, 23 Iba jeho krvi nebudeš jesť; na zem ju vyleješ ako vodu.

Verš 1

Na konci každých sedem rokov spravíš úpust.

Ex 21:2 - Keď si kúpiš hebrejského sluhu, šesť rokov bude slúžiť a v siedmom roku vyjde slobodný darmo.

Jer 34:14 - Po siedmich rokoch prepustíte každý svojho brata Hebreja, ktorý by sa ti predal a slúžil by ti šesť rokov, a prepustíš ho slobodného od seba, ale nepočúvali vaši otcovia na mňa ani nenaklonili svojho ucha.

Verš 6

Lebo Hospodin, tvoj Bôh, ťa požehná, tak ako ti hovoril, a budeš požičiavať mnohým národom, ale ty nebudeš požičiavať od nikoho a budeš panovať nad mnohými národami, a nad tebou nebudú panovať.

Dt 28:12 - Hospodin ti otvorí svoj výborný poklad, nebesia, dávajúc tvojej zemi dážď svojím časom a žehnajúc každému dielu tvojich rúk, takže budeš požičiavať mnohým národom, a ty si nebudeš požičiavať od nikoho.

Verš 10

Istotne mu dáš, a nebude tvoje srdce smutné, keď mu budeš dávať, lebo veď práve preto ťa požehná Hospodin, tvoj Bôh, v každej tvojej práci i vo všetkom, na čo siahne tvoja ruka.

Mt 5:42 - Tomu, kto ťa prosí, daj; a od toho, kto si chce od teba niečo vypožičať, sa neodvracaj.

Lk 6:35 - Ale milujte svojich nepriateľov, dobre čiňte a požičiavajte neočakávajúc ničoho. A vaša odplata bude veľká, a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrotivý aj na nevďačných a zlých.

Verš 11

Lebo toho nebude nikdy, aby nebolo núdzneho v zemi, preto ti ja prikazujem a hovorím: Doista otvoríš svoju ruku svojmu bratovi, svojmu chudobnému strápenému a svojmu núdznemu vo svojej zemi.

Mt 26:11 - Lebo chudobných máte vždycky so sebou, ale mňa nebudete mať vždycky.

Jn 12:8 - lebo veď chudobných máte vždycky so sebou, ale mňa nemáte vždycky.

Verš 12

Keby ti bol predaný tvoj brat, Hebrej alebo Hebrejka, a slúžil by ti šesť rokov, siedmeho roku ho prepustíš slobodného od seba.

Ex 21:2 - Keď si kúpiš hebrejského sluhu, šesť rokov bude slúžiť a v siedmom roku vyjde slobodný darmo.

Verš 17

vtedy vezmeš šidlo a dáš do jeho ucha a do dverí, a bude ti sluhom na veky, a to isté učiníš i svojej dievke.

Ex 21:6 - Vtedy ho dovedie jeho pán pred Boha, k sudcom, a dovedie ho ku dveriam alebo k podvojam a jeho pán prebodne jeho ucho šidlom, a bude mu slúžiť navždy.

Verš 19

Všetko prvorodené, čo sa narodí z tvojich hoviad a z tvojho drobného stáda, čo bude samec, zasvätíš Hospodinovi, svojmu Bohu. Nebudeš robiť na prvorodenom svojho vola ani nebudeš strihať prvorodeného svojho drobného stáda.

Ex 13:2 - Posväť mi všetko prvorodené, čo otvára jakýkoľvek život medzi synmi Izraelovými jako u ľudí tak i u hoviad; to je moje.

Ex 22:29 - Z hojnosti svojho obilia ani zo svojich tekutín neomeškáš doniesť prvotiny. Prvorodeného zo svojich synov dáš mne.

Ex 34:19 - Všetko, čo otvára život, je moje, i všetko z tvojho dobytka, čo sa narodí mužského pohlavia, čo otvára život, už či je hovädo z kráv a či dobytča, ovca alebo koza.

Lv 27:26 - Len prvorodeného z hoviad, čo už prvorodenským právom patrí Hospodinovi, nikto nezasvätí; či by to už bolo nejaké hovädo z kráv či nejaké dobytča, Hospodinovo je.

Nm 3:13 - pretože je mojím všetko prvorodené. Toho dňa, keď som bil všetko prvorodené v Egyptskej zemi, posvätil som si všetko prvorodené v Izraelovi od človeka až do hoväda. Mojimi budú. Ja som Hospodin.

Verš 21

Ale keby bola na ňom nejaká vada, keby bolo kuľhavé alebo slepé, s akoukoľvek zlou vadou, nebudeš ho obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu.

Lv 22:20 - Ničoho, čo by malo na sebe vadu, nebudete obetovať, lebo vám nebude príjemným.

Dt 17:1 - Nebudeš obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu, ani vola ani dobytčaťa, ovce alebo kozy, na ktorom je nejaká vada alebo jakákoľvek iná zlá vec, lebo je to ohavnosťou Hospodinovi, tvojmu Bohu.

Verš 23

Iba jeho krvi nebudeš jesť; na zem ju vyleješ ako vodu.

Dt 12:16 - Len krvi nebudete jesť; na zem ju vyleješ ako vodu.

Dt 12:23 - Len buď silný, aby si nejedol krvi, lebo krv je dušou, a preto nebudeš jesť duše s mäsom.

Dt 15,1-18 - Porov. Ex 23,10–12; Lv 25,2–7.20–22. V roku úľavy izraelskí veritelia nesmeli vymáhať dlhy, pretože dlžníci siedmeho roka z poľa a viníc nemali nijakú úrodu. Od cudzinca však mohli žiadať a vymáhať dlh, ten nebol viazaný sobotňajším, siedmym rokom.

Dt 15,9 - Porov. Ex 22,23 a Jak 5,4.

Dt 15,12 - Porov. Ex 21,2 n.; Lv 25,39 n.; Jer 34,9 n.

Dt 15,19 - Porov. Ex 13,11–16; 22,30; Nm 18,15–19. Podľa Ex 22,30 prvorodené obetné zvieratá mali sa obetovať ôsmy deň po uliahnutí. V Kanaáne tento zákon bolo ťažko dodržať pre veľkú vzdialenosť od svätostánku, preto sa prvorodené zvieratá privádzali k svätostánku a obetovali do jedného roka. Za ten rok majiteľ nesmel mať z neho nijaký úžitok, zviera patrilo Pánovi.