Verš 1
Pravdu hovorím v Kristovi, neklamem! Svedkom je mi moje svedomie v Duchu Svätom,
Rim 1:9 - Veď Boh, ktorému slúžim svojím duchom zvesťou evanjelia Jeho Syna, je mi svedkom, ako neprestajne spomínam na vás
2Kor 1:23 - Boha volám za svedka svojej duše, že len zo šetrnosti k vám neprišiel som ešte do Korintu.
2Kor 11:31 - Boh a Otec Pána Ježiša, požehnaný naveky, vie, že neklamem.
Gal 1:20 - Boh mi je svedkom, že neklamem, čo vám píšem.
Flp 1:8 - Lebo Boh mi je svedok, ako túžim po vás všetkých láskou Ježiša Krista.
1Sol 2:5 - Veď, ako viete, ani sme vám nikdy nelichotili v reči, ani - Boh je svedok! - nechceli sme lakome získať niečo pre seba,
1Sol 5:27 - Zaväzujem vás menom Pánovým, aby ste dali prečítať tento list všetkým bratom.
Verš 3
Lebo želal by som si, aby som radšej ja bol zavrhnutý od Krista miesto svojich bratov, svojich pokrvných podľa tela,
Ex 32:32 - Teraz však, ak môžeš, odpusť im hriech; ak nie, vytri ma, prosím, zo svojej knihy, ktorú si napísal!
Rim 10:1 - Bratia, túžbou môjho srdca a prosbou k Bohu za nich je, aby boli spasení.
Verš 4
ktorí sú Izraelci, a im prináleží synovstvo, sláva, zmluvy, im bol daný zákon, služba Božia i zasľúbenia;
Dt 7:6 - Lebo ty si Hospodinovi, svojmu Bohu, svätým ľudom. Teba si vyvolil Hospodin, tvoj Boh, aby si Mu bol vlastným ľudom medzi všetkými národmi, ktoré sú na zemi.
Rim 2:17 - Ale keď sa ty nazývaš Židom a spoliehaš sa na zákon, chvastáš sa Bohom
Rim 3:2 - Veľký v každom ohľade! Predovšetkým to, že Židom boli zverené slová Božie.
Ef 2:12 - a že ste boli v tom čase bez Krista, vylúčení zo spoločenstva s Izraelom, cudzí zmluvám zasľúbenia, bez nádeje a bez Boha na svete.
Verš 5
ich sú otcovia a z nich je Kristus podľa tela, Boh nad všetkým, požehnaný naveky. Amen.
Jer 23:6 - Za jeho čias Júda dôjde spásy a Izrael žiť bude v bezpečí. A toto bude jeho meno, ktorým ho budú volať: Hospodin - naša spravodlivosť.
Jn 1:1 - Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo.
Sk 20:28 - Bedlite teda o seba a o celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si vydobyl svojou krvou.
Rim 1:4 - ktorý je podľa Ducha svätosti ustanovený od vzkriesenia z mŕtvych ako Boží Syn s mocou - o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi;
Heb 1:8 - ale k Synovi: Tvoj trón, ó Bože, je naveky vekov a: žezlo spravodlivosti je žezlom Jeho kráľovstva;
Verš 6
Ale to neznamená, že slovo Božie vyšlo nazmar. Lebo Izraelom nie sú všetci, ktorí sú z Izraela;
Nm 23:19 - Boh nie je človekom, aby klamal, ani ľudským synom, aby ľutoval. Či nevykoná, čo povedal? Či nesplní, čo vyriekol?
Rim 3:3 - Veď čo, ak sa niektorí aj stali nevernými, či ich nevernosť zničí Božiu vernosť?
2Tim 2:13 - Ak sa Mu spreneverujeme, On zostáva verný, lebo seba samého nemôže zaprieť.
Jn 8:39 - Odpovedali Mu: Naším otcom je Abrahám. Riekol im Ježiš: Ak ste Abrahámove deti, robte Abrahámove skutky;
Rim 2:28 - Nie je Žid ten, kto je ním navonok; ani obriezkou nie je tá viditeľná na tele.
Verš 7
ani deťmi nie sú všetci, pretože sú potomstvom Abrahámovým; ale: Tí, čo sú z Izáka, budú sa volať tvojím potomstvom.
Gal 4:23 - A ten, čo bol od služobnej, narodil sa podľa tela, ale ten od slobodnej mocou zasľúbenia.
Gn 21:12 - Boh riekol Abrahámovi: Nebuď namrzený pre chlapca a pre svoju dievku! Poslúchni Sáru vo všetkom, čo ti povie, lebo tvoje potomstvo sa bude volať po Izákovi.
Gal 3:29 - A ak ste Kristovi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia.
Heb 11:18 - a bolo mu povedané: Po Izákovi bude sa volať tvoje potomstvo.
Verš 8
To znamená: nie deti podľa tela sú deťmi Božími, ale deti podľa zasľúbenia sú počítané za potomstvo (Abrahámovo).
Gal 4:28 - A vy, bratia, ste - ako Izák - deťmi zasľúbenia.
Verš 9
Lebo toto je slovo zasľúbenia: O tomto čase (o rok) prídem a Sára bude mať syna.
Gn 18:10 - Nato hosť riekol: Určite sa vrátim k tebe o rok na jar a vtedy bude mať tvoja žena Sára syna. A Sára počúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za ním.
Verš 10
A nielen to, ale aj keď Rebeka bola tehotná od jedného (muža), Izáka, nášho otca,
Gn 25:21 - Izák sa modlil k Hospodinovi za svoju ženu, pretože bola neplodná. Hospodin ho vypočul a jeho žena Rebeka počala.
Verš 12
a závislá od Toho, ktorý povoláva, a nie od skutkov, bolo jej povedané: Starší bude slúžiť mladšiemu,
Gn 25:23 - A Hospodin jej odpovedal: Dva národy sú v tvojom živote a dva kmene sa rozvetvia z tvojho vnútra. Jeden kmeň prevládne druhý a starší bude slúžiť mladšiemu.
Verš 13
ako je napísané: Jákoba som si zamiloval, Ezava však znenávidel.
Mal 1:2 - Miloval som vás, hovorí Hospodin. Vy sa však spytujete: Čím si nám dokázal lásku? Či Ézav nebol Jákobovi bratom? - znie výrok Hospodinov - a predsa som miloval Jákoba,
Verš 14
Čo teda povieme? Či nie je nespravodlivosť u Boha? Vôbec nie!
Dt 32:4 - On Skalou, dokonalé je dielo Jeho, lebo všetky Jeho cesty sú správne. Je Bohom verným, a nie vierolomným, On spravodlivý je a priamy.
2Krn 19:7 - Nech teda príde na vás bázeň pred Hospodinom. Dajte si pozor, čo robíte, lebo u Hospodina, nášho Boha, niet neprávosti, ani uprednostňovania osôb, ani úplatkárstva.
Jób 34:10 - Preto ma počujte, rozumní mužovia, ďaleká je Bohu nešľachetnosť a Všemocnému neprávosť.
Verš 15
Veď hovorí Mojžišovi: Zmilujem sa nad tým, komu som milostivý, a zľutujem sa nad tým, s kým mám zľutovanie.
Ex 33:19 - Hospodin riekol: Celú svoju slávu predvediem pred tebou a vyslovím pred tebou svoje meno: Hospodin. Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.
Verš 17
Lebo Písmo hovorí faraónovi: Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe dokázal svoju moc a aby sa moje meno rozhlasovalo po celej zemi.
Ex 9:16 - Ale predsa som ťa zachoval, aby som ti ukázal svoju moc, aby sa hlásalo moje meno v celej krajine.
Verš 20
Ale ktože si ty, človeče, že odvrávaš Bohu? Či dielo môže povedať majstrovi: Prečo si ma tak spravil?
Iz 45:9 - Beda tomu, kto sa háda so svojím Tvorcom, hoci je črepom medzi hlinenými črepmi! Či povie hlina hrnčiarovi: Čo robíš, tvoje dielo nemá cenu?
Jer 18:6 - Dom Izraela, či ja nemôžem naložiť s vami ako tento hrnčiar? - znie výrok Hospodinov. Ajhľa, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojej ruke, dom Izraela.
Verš 21
Či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty sformoval jednu nádobu ku cti, druhú ku hanbe?
2Tim 2:20 - Vo veľkom dome nie sú len zlaté a strieborné nádoby, ale aj drevené a hlinené; jedny na čestnú, iné na všednú potrebu.
Verš 25
Ako aj v knihe Ozeášovej hovorí: Pomenujem si ľudom, čo mi nebolo ľudom, a milovanou, ktorá nebola milovaná;
Oz 2:23 - V ten deň vypočujem - znie výrok Hospodinov - nebesá vypočujem a ony vypočujú zem.
Verš 26
a: Na tom mieste, kde im bolo povedané: Nie ste mojím ľudom, budú pomenovaní synmi Boha živého.
Oz 1:10 -
1Pt 2:10 - Kedysi neboli ste ani len ľudom, a teraz ste ľudom Božím; žili ste bez zmilovania, a teraz ste došli zmilovania.
Verš 27
A Izaiáš volá nad Izraelom: Keby synov izraelských bolo ako piesku morského, (len) zvyšky budú zachránené;
Iz 10:22 - Keby bolo tvojho ľudu, Izrael, ako morského piesku, len zvyšok sa v ňom obráti. Padlo rozhodnutie o záhube, ktorá priplaví spravodlivosť.
Verš 29
Ako aj Izaiáš predpovedal: Keby nám Pán zástupov nebol zanechal potomka, boli by sme ako Sodoma a podobní Gomore.
Iz 1:9 - Keby nám Hospodin mocností nebol ponechal malý zvyšok, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme sa podobali.
Gn 19:24 - Vtedy Hospodin spustil na Sodomu a Gomoru sírový a ohnivý dážď z neba
Iz 13:19 - Tak pochodí Babylon, ozdoba kráľovstiev, pyšná nádhera Chaldejcov, ako keď Boh vyvrátil Sodomu a Gomoru.
Jer 50:40 - Ako vtedy, keď Boh vyvrátil Sodomu, Gomoru a jej susedné mestá - znie výrok Hospodinov - nebude tam nikto bývať a nebude sa tam zdržovať ľudský tvor.
Ez 16:46 - Tvoja staršia sestra je Samária so svojimi dcérami, ktorá býva na severe, tvoja mladšia sestra, ktorá býva na juhu, je Sodoma so svojimi dcérami.
Verš 31
ale Izrael, ktorý sa snažil o zákon spravodlivosti, nedospel k zákonu.
Rim 10:2 - Lebo vydávam im svedectvo, že horlia za Boha, ale nie podľa správneho poznania;
Rim 11:7 - Čo teda? Izrael nedosiahol, za čím sa snaží, ale vyvolení dosiahli; ostatní však boli zatvrdení,
Verš 33
ako je napísané: Ajhľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a kto verí v Neho, nebude zahanbený.
Ž 118:22 - Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa hlavným, uholným.
Iz 8:14 - On bude svätyňou, kameňom úrazu a skalou na potknutie pre oba domy Izraela, pascou a osídlom pre obyvateľov Jeruzalema.
Iz 28:16 - Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja kladiem na Sione kameň, kameň osvedčený, vzácny uholný kameň, pevne založený: Kto verí, nebude zahanbený!
Mt 21:42 - Riekol im Ježiš: Či ste nikdy nečítali v Písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom; Pán to urobil a je to divné v našich očiach!
1Pt 2:6 - Veď stojí v Písme: Ajhľa, kladiem na Sione uholný kameň, vyvolený, vzácny, a kto verí v Neho, nebude zahanbený.
Ž 2:12 - aby sa nerozhneval a vy aby ste cestou nezahynuli; lebo náhle vzplanie Jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, čo sa k Nemu utiekajú!
Prís 16:20 - Kto dbá na slovo, nachádza dobro, a kto dúfa v Hospodina, je blahoslavený.
Iz 28:16 - Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja kladiem na Sione kameň, kameň osvedčený, vzácny uholný kameň, pevne založený: Kto verí, nebude zahanbený!
Jer 17:7 - Požehnaný je muž, ktorý dúfa v Hospodina, ktorého nádejou je Hospodin.
Rim 9,1-5 - V úvode tejto časti Apoštol vyjadruje veľkú bolesť nad neverou Židov a vrúcnu túžbu po ich spáse, pričom uznáva ich prednosti a výsady.
Rim 9,3 - Paradoxné vyjadrenie, ktoré zvýrazňuje bezhraničnú lásku Apoštola k svojim súkmeňovcom Izraelitom.
Rim 9,4-5 - "Sú Izraeliti," t. j. majú meno, ktoré dal Boh praotcovi Jakubovi, a z toho pochádzajúce ďalšie privilégiá: adoptívne synovstvo, ktorým sa vyvolený národ stal "prvorodeným" Božím synom (Ex 4, 22); "slávu", ktorou Boh prebýval uprostred svojho ľudu; "zmluvy" s Abrahámom (Gn 15, 1; 15, 17; 17, 1), s Jakubom, Izraelom (Gn 32, 23), s Mojžišom (Ex 24, 7–8), s Dávidom (2 Sam 7, 11–16; Ž 89, 29); zákonodarstvo, ktoré je výrazom Božej vôle; pravú bohoslužbu; mesiášske prisľúbenia; patriarchov, ktorým sa zjavil Boh, a najmä privilégium, že z ich rodu pochádza Kristus.
Rim 9,7 - Pozri Gn 21, 12. Vyvoleným ľudom sú tí, čo sa vierou podobajú Abrahámovi, to je Abrahámovo pokolenie (Gal 3, 7).
Rim 9,8 - Porov. Gal 4, 23. 28.
Rim 9,9 - Gn 18, 10.
Rim 9,12-13 - Pozri Gn 25, 23; Mal 1, 2–3. Prorokovo slovo treba chápať v duchu biblickej hebrejskej reči, kde tento zvrat znamená menej milovať, nedávať prednosť, teda "viac som miloval Jakuba ako Ezaua".
Rim 9,14-18 - Boh je vo svojich rozhodnutiach zvrchovane slobodný. Preto nik nemôže povedať, že je nespravodlivý, keď si vyvolí, koho chce.
Rim 9,15 - Ex 33, 19.
Rim 9,16 - "Beží", t. j. kto sa namáha.
Rim 9,17 - Ex 9, 16.
Rim 9,18 - "Zatvrdzuje, koho chce." V duchu semitizmu Pavol tu pripisuje skutky ľudí predovšetkým Bohu ako prvej príčine. Tým však nemieni pripisovať zlobu skutkov Bohu, ale iba zdôrazniť, že Boh uskutočňuje svoj plán spásy nezávisle od úmyslu ľudí pri ich konaní.
Rim 9,19-21 - Boh je zvrchovaný Pán všetkých bytostí. Pavol tu voľne cituje Iz 29, 16; 45, 9; Múd 12, 12; Jer 18, 6; Sir 33, 13.
Rim 9,22-24 - Nemožno teda nič namietať, ak sa Boh rozhodol, že spravodlivo potresce zaťatých Židov, voči ktorým bol doteraz zhovievavý. A práve tak spravodlivo si počína, keď sa zmilúva nad tými Židmi a pohanmi, ktorí sa otvárajú Kristovmu evanjeliu a ktorých pripravuje na večnú spásu.
Rim 9,22 - "Nádoby hnevu", t. j. hriešnici.
Rim 9,23 - "Nádoby milosrdenstva", t. j. tí, ktorým chce preukázať milosrdenstvo.
Rim 9,25-29 - Pavol citátmi z prorokov dokazuje, že povolanie pohanov je úplne zdarma daným Božím darom, ako aj to, že zvyšok Izraela, verný Pánovi, bude zachránený.
Rim 9,25 - Oz 2, 23–24; 1 Pt 2, 10.
Rim 9,26 - Oz 2, 1.
Rim 9,27 - Oz 2, 1; Iz 10, 22–23.
Rim 9,32 - Porov. Iz 28, 16.
Rim 9,33 - Iz 8, 14.
