výhody registrácie

List Rimanom

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Rim 9, 1-33

1 Hovorím pravdu v Kristovi, neklamem, aj moje svedomie mi v Duchu Svätom dosvedčuje, 2 že mám v srdci veľký žiaľ a neprestajnú bolesť. 3 Radšej by som bol ja zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov, mojich príbuzných podľa tela. 4 Oni sú Izraeliti, majú adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, bohoslužbu, prisľúbenia. 5 Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus; on je nad všetkým Boh, zvelebený naveky. Amen. 6 Ale nie že by bolo zlyhalo Božie slovo. Veď nie všetci, čo sú z Izraela, sú Izrael. 7 A nie sú všetci Abrahámovými deťmi len preto, že sú jeho potomci. Ale: „Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo.“ 8 To znamená, že nie telesné deti sú Božími deťmi, ale deti prisľúbenia sa považujú za potomstvo. 9 Lebo slovo prisľúbenia znie takto: „O takomto čase prídem a Sára bude mať syna.“ 10 A nielen to, ale aj Rebeka počala z jedného, z nášho otca Izáka. 11 A hoci sa ešte ani nenarodili, ani neurobili nič dobré ani zlé - aby ostalo v platnosti Božie rozhodnutie, čo sa týka vyvolenia, 12 nie zo skutkov, ale z vôle toho, ktorý povoláva -, bolo jej povedané: „Starší bude slúžiť mladšiemu,“ 13 ako je napísané: „Jakuba som miloval, Ezaua som nenávidel.“ 14 Čo teda povieme? Je vari Boh nespravodlivý? Vonkoncom nie! 15 Veď Mojžišovi hovorí: „Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.“ 16 Nezávisí to teda od toho, kto chce, ani od toho, kto beží, ale od Boha, ktorý sa zmilúva. 17 Lebo Písmo hovorí faraónovi: „Vzbudil som ťa na to, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno hlásalo po celej zemi.“ 18 Teda zmilúva sa, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce. 19 Povieš mi azda: „Prečo potom ešte karhá? Kto sa môže vzoprieť jeho vôli?!“ 20 Ale kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu?! Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: „Prečo si ma takto urobil“? 21 Alebo nemá hrnčiar moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešené účely a druhú na všedné? 22 A čo ak Boh chcel ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, a preto s veľkou trpezlivosťou znášal nádoby hnevu, pripravené na záhubu, 23 a ukázať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu, 24 na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov?! 25 Ako aj u Ozeáša hovorí: „Nazvem Nie môj ľud Mojím ľudom a Nemilovanú Milovanou. 26 A na mieste, kde sa im hovorilo: »Vy nie ste môj ľud«, tam sa budú volať Synmi živého Boha.“ 27 A Izaiáš volá nad Izraelom: „Keby bolo synov Izraela toľko ako piesku v mori, len zvyšok sa zachráni, 28 lebo Pán splní svoje slovo dokonale a rýchlo na zemi.“ 29 A ako predpovedal Izaiáš: „Keby nám Pán Zástupov nebol ponechal potomstvo, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme boli podobní.“ 30 Čo teda povieme? Že pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, a to spravodlivosť, ktorá je z viery. 31 Izrael sa však usiloval o zákon spravodlivosti, a k zákonu nedospel. 32 Prečo? Preto, že nevychádzal z viery, ale zo skutkov. Narazili na kameň úrazu, 33 ako je napísané: „Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia; kto v neho verí, nebude zahanbený.“

Rim 9, 1-33





Verš 1
Hovorím pravdu v Kristovi, neklamem, aj moje svedomie mi v Duchu Svätom dosvedčuje,
Rim 1:9 - Veď Boh, ktorému z tej duše slúžim v evanjeliu jeho Syna, je mi svedkom, ako si na vás ustavične spomínam
2Kor 1:23 - Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z ohľadu na vás už neprišiel do Korintu.
2Kor 11:31 - Boh a Otec Pána Ježiša, ktorý je zvelebený naveky, vie, že neklamem.
Gal 1:20 - A čo vám píšem, hovorím pred Bohom, že neklamem.
Flp 1:8 - Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša.
1Sol 2:5 - Nikdy sme sa, ako viete, nezaliečali rečami, ani nás nehnalo lakomstvo, Boh je svedok,
1Sol 5:27 - Zaprisahám vás v Pánovi, aby sa tento list čítal všetkým bratom.

Verš 3
Radšej by som bol ja zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov, mojich príbuzných podľa tela.
Ex 32:32 - A teraz alebo im odpusť ich previnenie, alebo ak nie, vytri ma zo svojej knihy, ktorú si napísal!“
Rim 10:1 - Bratia, z celého srdca túžim a Boha za nich prosím, aby boli spasení.

Verš 4
Oni sú Izraeliti, majú adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, bohoslužbu, prisľúbenia.
Dt 7:6 - Veď ty si svätý ľud Pána, svojho Boha; teba si vyvolil Pán, tvoj Boh, za svoj vlastný ľud zo všetkých národov, čo sú na zemi.
Rim 2:17 - Ty sa teda nazývaš Židom, spoliehaš sa na zákon, chváliš sa Bohom
Rim 3:2 - Veľký v každom ohľade. Predovšetkým ten, že im sú zverené Božie výroky.
Ef 2:12 - lebo v tom čase ste boli bez Krista, mimo izraelského spoločenstva, bez účasti na zmluvách s prisľúbením, bez nádeje a bez Boha na svete.

Verš 5
Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus; on je nad všetkým Boh, zvelebený naveky. Amen.
Jer 23:6 - Za jeho dní Júda dosiahne spásu, Izrael bude bývať v bezpečí. A toto je meno, ktorým ho budú volať: »Pán je naša spravodlivosť.«
Jn 1:1 - Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.
Sk 20:28 - Dávajte si pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou.
Rim 1:4 - a podľa Ducha svätosti od vzkriesenia z mŕtvych je ustanovený v moci ako Boží Syn, o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
Heb 1:8 - Ale Synovi: „Tvoj trón, Bože, je na veky vekov a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.

Verš 6
Ale nie že by bolo zlyhalo Božie slovo. Veď nie všetci, čo sú z Izraela, sú Izrael.
Nm 23:19 - Boh nie je ako človek, že by luhal, ani ako syn človeka, že by ľutoval! Azda by povedal, a nevykonal, hovoril var', a nesplnil?
Rim 3:3 - A čo ak sú niektorí neverní? Zmarí ich nevernosť Božiu vernosť?
2Tim 2:13 - Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže.
Jn 8:39 - Odpovedali mu: „Naším otcom je Abrahám.“ Ježiš im povedal: „Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove.
Rim 2:28 - Lebo Židom nie je ten, kto je ním navonok, ani obriezkou nie je tá, ktorú vidieť na tele,

Verš 7
A nie sú všetci Abrahámovými deťmi len preto, že sú jeho potomci. Ale: „Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo.“
Gal 4:23 - Ten z otrokyne sa narodil podľa tela, ale ten zo slobodnej podľa prisľúbenia.
Gn 21:12 - Boh mu však povedal: „Netráp sa nad chlapcom a nad svojou slúžkou! Počúvni Sáru vo všetkom, čo ti hovorí, lebo podľa Izáka sa bude volať tvoje potomstvo!
Gal 3:29 - A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.
Heb 11:18 - a ktorému bolo povedané: „Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo.“

Verš 8
To znamená, že nie telesné deti sú Božími deťmi, ale deti prisľúbenia sa považujú za potomstvo.
Gal 4:28 - Vy, bratia, ste deťmi prisľúbenia ako Izák.

Verš 9
Lebo slovo prisľúbenia znie takto: „O takomto čase prídem a Sára bude mať syna.“
Gn 18:10 - Vtedy mu on povedal: „O rok v tomto čase sa vrátim a tvoja žena Sára bude mať už syna.“ Sára načúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za jej chrbtom.

Verš 10
A nielen to, ale aj Rebeka počala z jedného, z nášho otca Izáka.
Gn 25:21 - Izák prosil za svoju ženu Pána, lebo bola neplodná; a Pán ho vypočul a jeho žena, Rebeka, počala.

Verš 12
nie zo skutkov, ale z vôle toho, ktorý povoláva -, bolo jej povedané: „Starší bude slúžiť mladšiemu,“
Gn 25:23 - Pán jej povedal: „Dva národy sú v tvojom lone a dva kmene sa oddelia z tvojho života; národ nad národom bude prevládať a starší bude slúžiť mladšiemu.“

Verš 13
ako je napísané: „Jakuba som miloval, Ezaua som nenávidel.“
Mal 1:2 - „Miloval som vás, hovorí Pán, vy sa však pýtate: »Čímže si nám preukazoval lásku?« - Či Ezau nebol Jakubovi bratom? - hovorí Pán. Miloval som však Jakuba

Verš 14
Čo teda povieme? Je vari Boh nespravodlivý? Vonkoncom nie!
Dt 32:4 - Skalou je: dokonalé je jeho dielo, lebo všetky jeho cesty sú spravodlivé. Boh je verný a bez neprávosti, spravodlivý je a priamy.
2Krn 19:7 - Nech vás preniká bázeň pred Pánom! Postupujte opatrne, lebo u Pána, nášho Boha, niet nespravodlivosti ani uprednostňovania, ani úplatkárstva.“
Jób 34:10 - Počúvajteže ma, vy mužovia rozvážni: Nešľachetnosť iste ďaleko je od Boha, nespravodlivosť od Všemohúceho,

Verš 15
Veď Mojžišovi hovorí: „Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.“
Ex 33:19 - On mu odvetil: „Predvediem pred tebou všetku svoju nádheru a vyslovím pred tebou aj Pánovo meno. Milostivý budem, ku komu chcem byť milostivý, a zmilujem sa nad tým, nad kým sa chcem zmilovať!“

Verš 17
Lebo Písmo hovorí faraónovi: „Vzbudil som ťa na to, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno hlásalo po celej zemi.“
Ex 9:16 - No náročky som ťa nechal nažive, aby som ti ukázal svoju moc a aby sa tak sláva môjho mena rozšírila po celej zemi.

Verš 20
Ale kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu?! Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: „Prečo si ma takto urobil“?
Iz 45:9 - Beda tomu, čo sa so svojím tvorcom háda, jeden črep z črepov zeme. Či hlina povie tvorcovi: „Čo robíš, veď tvoje dielo nemá rúk?“
Jer 18:6 - „Či ja nemôžem, dom Izraela, naložiť s vami tak ako hrnčiar? - hovorí Pán. Áno, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojich rukách, dom Izraela.

Verš 21
Alebo nemá hrnčiar moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešené účely a druhú na všedné?
2Tim 2:20 - Vo veľkom dome nie sú len zlaté a strieborné nádoby, ale aj drevené a hlinené; jedny na vznešené ciele, iné na všedné.

Verš 25
Ako aj u Ozeáša hovorí: „Nazvem Nie môj ľud Mojím ľudom a Nemilovanú Milovanou.
Oz 2:23 - V ten deň vyslyším - hovorí Pán - vyslyším nebesá a tie zasa vyslyšia zem;

Verš 26
A na mieste, kde sa im hovorilo: »Vy nie ste môj ľud«, tam sa budú volať Synmi živého Boha.“
Oz 1:10 -
1Pt 2:10 - Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží ľud; vy, čo ste nedosiahli milosrdenstvo, teraz ste milosrdenstvo dosiahli.

Verš 27
A Izaiáš volá nad Izraelom: „Keby bolo synov Izraela toľko ako piesku v mori, len zvyšok sa zachráni,
Iz 10:22 - Lebo čo by bolo tvojho ľudu, Izrael, ako piesku mora, len zvyšok z neho sa obráti. Záhuba ustanovená - prevláda spravodlivosť!

Verš 29
A ako predpovedal Izaiáš: „Keby nám Pán Zástupov nebol ponechal potomstvo, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme boli podobní.“
Iz 1:9 - Keby nám Pán zástupov nebol ponechal zvyšok, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme sa podobali.
Gn 19:24 - A Pán dal padať na Sodomu a Gomoru síru a oheň z neba od Pána
Iz 13:19 - A Babylon, ozdoba kráľovstiev, pyšná okrasa Chaldejcov, bude, ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru.
Jer 50:40 - Ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru a susedné mestá, hovorí Pán, nebude tam bývať nik, neusadí sa tam človiečik.
Ez 16:46 - Tvoja staršia sestra, ktorá ti býva po ľavici, je Samária a jej dcéry; tvoja mladšia sestra, ktorá ti býva po pravici, je Sodoma a jej dcéry.

Verš 31
Izrael sa však usiloval o zákon spravodlivosti, a k zákonu nedospel.
Rim 10:2 - Veď im môžem dosvedčiť, že horlia za Boha, ale nie podľa pravého poznania;
Rim 11:7 - Čo teda? Izrael nedosiahol, o čo sa usiluje, ale vyvolení dosiahli; ostatní oslepli,

Verš 33
ako je napísané: „Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia; kto v neho verí, nebude zahanbený.“
Ž 118:22 - Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.
Iz 8:14 - A bude svätyňou a skalou úrazu, kameňom pádu obom domom Izraela, sieťou a osídlom obyvateľom Jeruzalema.
Iz 28:16 - Preto takto hovorí Pán, Jahve: „Hľa, ja položím na Sione kameň, kameň vyskúšaný, uholný, vzácny, pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše.
Mt 21:42 - Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná«?
1Pt 2:6 - Preto je v Písme: „Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený a vzácny; kto v neho verí, nebude zahanbený.“
Ž 2:12 - Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, lebo sa rýchlo rozhorčí. Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na neho.
Prís 16:20 - Nachádza šťastie, kto sa dáva (dobrým) slovom poučiť, a blažený je ten, kto sa spolieha na Pána.
Iz 28:16 - Preto takto hovorí Pán, Jahve: „Hľa, ja položím na Sione kameň, kameň vyskúšaný, uholný, vzácny, pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše.
Jer 17:7 - Požehnaný je muž, ktorý dôveruje v Pána, Pán bude jeho nádejou.

Rim 9,1-5 - V úvode tejto časti Apoštol vyjadruje veľkú bolesť nad neverou Židov a vrúcnu túžbu po ich spáse, pričom uznáva ich prednosti a výsady.

Rim 9,3 - Paradoxné vyjadrenie, ktoré zvýrazňuje bezhraničnú lásku Apoštola k svojim súkmeňovcom Izraelitom.

Rim 9,4-5 - "Sú Izraeliti," t. j. majú meno, ktoré dal Boh praotcovi Jakubovi, a z toho pochádzajúce ďalšie privilégiá: adoptívne synovstvo, ktorým sa vyvolený národ stal "prvorodeným" Božím synom (Ex 4, 22); "slávu", ktorou Boh prebýval uprostred svojho ľudu; "zmluvy" s Abrahámom (Gn 15, 1; 15, 17; 17, 1), s Jakubom, Izraelom (Gn 32, 23), s Mojžišom (Ex 24, 7–8), s Dávidom (2 Sam 7, 11–16; Ž 89, 29); zákonodarstvo, ktoré je výrazom Božej vôle; pravú bohoslužbu; mesiášske prisľúbenia; patriarchov, ktorým sa zjavil Boh, a najmä privilégium, že z ich rodu pochádza Kristus.

Rim 9,7 - Pozri Gn 21, 12. Vyvoleným ľudom sú tí, čo sa vierou podobajú Abrahámovi, to je Abrahámovo pokolenie (Gal 3, 7).

Rim 9,8 - Porov. Gal 4, 23. 28.

Rim 9,9 - Gn 18, 10.

Rim 9,12-13 - Pozri Gn 25, 23; Mal 1, 2–3. Prorokovo slovo treba chápať v duchu biblickej hebrejskej reči, kde tento zvrat znamená menej milovať, nedávať prednosť, teda "viac som miloval Jakuba ako Ezaua".

Rim 9,14-18 - Boh je vo svojich rozhodnutiach zvrchovane slobodný. Preto nik nemôže povedať, že je nespravodlivý, keď si vyvolí, koho chce.

Rim 9,15 - Ex 33, 19.

Rim 9,16 - "Beží", t. j. kto sa namáha.

Rim 9,17 - Ex 9, 16.

Rim 9,18 - "Zatvrdzuje, koho chce." V duchu semitizmu Pavol tu pripisuje skutky ľudí predovšetkým Bohu ako prvej príčine. Tým však nemieni pripisovať zlobu skutkov Bohu, ale iba zdôrazniť, že Boh uskutočňuje svoj plán spásy nezávisle od úmyslu ľudí pri ich konaní.

Rim 9,19-21 - Boh je zvrchovaný Pán všetkých bytostí. Pavol tu voľne cituje Iz 29, 16; 45, 9; Múd 12, 12; Jer 18, 6; Sir 33, 13.

Rim 9,22-24 - Nemožno teda nič namietať, ak sa Boh rozhodol, že spravodlivo potresce zaťatých Židov, voči ktorým bol doteraz zhovievavý. A práve tak spravodlivo si počína, keď sa zmilúva nad tými Židmi a pohanmi, ktorí sa otvárajú Kristovmu evanjeliu a ktorých pripravuje na večnú spásu.

Rim 9,22 - "Nádoby hnevu", t. j. hriešnici.

Rim 9,23 - "Nádoby milosrdenstva", t. j. tí, ktorým chce preukázať milosrdenstvo.

Rim 9,25-29 - Pavol citátmi z prorokov dokazuje, že povolanie pohanov je úplne zdarma daným Božím darom, ako aj to, že zvyšok Izraela, verný Pánovi, bude zachránený.

Rim 9,25 - Oz 2, 23–24; 1 Pt 2, 10.

Rim 9,26 - Oz 2, 1.

Rim 9,27 - Oz 2, 1; Iz 10, 22–23.

Rim 9,32 - Porov. Iz 28, 16.

Rim 9,33 - Iz 8, 14.