výhody registrácie

Evanjelium podľa Lukáša

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Lk 20, 1-47

1 Stalo sa raz v tie dni, keď učil v chráme ľud a zvestoval evanjelium, že pristúpili k Nemu veľkňazi a zákonníci so staršími 2 a povedali Mu: Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto Ti tú moc dal? 3 Odpovedal im: Aj ja sa vás opýtam na jedno slovo; povedzte mi: 4 bol Jánov krst z neba, a či od ľudí? 5 Oni však uvažovali medzi sebou a povedali si: Ak povieme, že z neba, odpovie: Prečo ste mu neuverili? 6 Ak povieme, že od ľudí, ukameňuje nás všetok ľud, lebo je presvedčený, že Ján je prorok. 7 Povedali teda, že nevedia odkiaľ. 8 A Ježiš im povedal: Tak ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím. 9 Nato začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: Jeden človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a odcestoval na dlhý čas. 10 V čas (oberačky) poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a pustili naprázdno. 11 Poslal druhého sluhu. Oni však aj toho zbili, zneuctili a pustili naprázdno. 12 Poslal tretieho. Ale oni i tohto zranili a vyhodili. 13 Vtedy povedal pán vinice: Čo robiť? Pošlem svojho milovaného syna. Jeho sa predsa len budú ostýchať. 14 Ale vinohradníci, keď ho videli, poradili sa medzi sebou a povedali si: Toto je dedič; zabime ho, aby dedičstvo bolo naše. 15 A vyhodili ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? 16 Príde, zahubí týchto vinohradníkov a vinicu prenajme iným. Keď to počuli, povedali: Nech sa to nestane! 17 Ale On pozrel na nich a povedal: Čo znamená teda, čo je napísané, že kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom? 18 Každý, kto padne na tento kameň, doláme sa; na koho by však ten (kameň) padol, rozdlávi ho. 19 Zákonníci a veľkňazi hľadeli položiť ruky na Neho v tú hodinu, lebo porozumeli, že o nich hovoril to podobenstvo, ale sa báli ľudu. 20 Sliedili teda za Ním a poslali špehúňov, ktorí sa pokrytecky vydávali za spravodlivých, aby Ho podchytili v reči a potom vydali vrchnosti a vladárovej moci. 21 Opýtali sa Ho teda: Majstre, vieme, že bez okolkov hovoríš a učíš, a nedbáš na osobu, ale pravdivo učíš ceste Božej. 22 Je nám dovolené platiť cisárovi daň, a či nie? 23 On však prezrel ich úlisnosť a povedal im: 24 Ukážte mi peniaz: čí má obraz a nápis? Odpovedali: Cisárov. 25 Riekol im: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu! 26 I nemohli Ho podchytiť v reči pred ľudom a diviac sa Jeho odpovedi, zamĺkli. 27 Potom pristúpili niektorí zo sadukajov, ktorí učili, že nieto zmŕtvychvstania, a pýtali sa Ho: 28 Majstre, Mojžiš nám napísal: Keby niekomu umrel brat, ktorý mal manželku, a umrel by bez detí, nech si ju jeho brat vezme a splodí potomstvo bratovi. 29 Bolo raz sedem bratov; prvý sa oženil a umrel bez detí. 30 Tak (si vzal tú ženu) aj druhý, 31 i tretí si ju vzal a podobne všetkých sedem, a umreli bez detí. 32 Konečne umrela aj žena. 33 Ktorému z nich bude teda pri vzkriesení manželkou táto žena, keďže ju mali za manželku siedmi? 34 Odpovedal im Ježiš: Deti tohto veku sa ženia a vydávajú. 35 Ale tí, čo boli uznaní za hodných dôjsť tamtoho sveta a vzkriesenia z mŕtvych, tí sa ani neženia, ani nevydávajú. 36 Lebo ani umrieť nemôžu viac, pretože sú anjelom rovní a ako synovia vzkriesenia sú synovia Boží. 37 Že však stávajú, na to aj Mojžiš upozornil pri onom kre, keď Pána nazýval Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jákobovým. 38 A Boh nie je (Bohom) mŕtvych, ale živých; lebo všetci Jemu žijú. 39 Tu odpovedali niektorí zo zákonníkov: Majstre, dobre si povedal. 40 Ale viac sa Ho na nič neodvážili spýtať. 41 I povedal im (Ježiš): Ako môžu hovoriť o Mesiášovi, že je synom Dávidovým, 42 keďže sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: Pán povedal môjmu Pánovi: Posaď sa mi po pravici, 43 dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím za podnožku. 44 Dávid Ho teda nazýva Pánom, a tak, ako mu je synom? 45 Keď to všetko ľud počúval, povedal (Ježiš) učeníkom: 46 Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodievajú v dlhých plášťoch, radi sa dajú pozdravovať na námestiach, obľubujú predné miesta v synagógach a prvé miesta na hostinách 47 a vyžierajú domy vdov pod zámienkou dlhej modlitby. Títo prepadnú ťažšiemu súdu.

Lk 20, 1-47





Verš 1
Stalo sa raz v tie dni, keď učil v chráme ľud a zvestoval evanjelium, že pristúpili k Nemu veľkňazi a zákonníci so staršími
Mt 21:23 - Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k Nemu veľkňazi a starší ľudu a spýtali sa Ho: Akou mocou toto robíš? A kto Ti dal tú moc?
Mk 11:27 - Prišli zase do Jeruzalema, a keď sa prechádzal po chráme, pristúpili k Nemu veľkňazi, zákonníci a starší
Sk 4:7 - postavili ich do prostriedku a vypytovali sa: Akou mocou a v mene koho ste to učinili?
Sk 7:27 - Ale ten, čo krivdil svojmu blížnemu, odbil ho slovami: Kto ťa ustanovil za vladára a sudcu nad nami?

Verš 36
Lebo ani umrieť nemôžu viac, pretože sú anjelom rovní a ako synovia vzkriesenia sú synovia Boží.
1Jn 3:2 - Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte nevyšlo najavo, čím budeme. Vieme, že keď vyjde najavo, Jemu budeme podobní, lebo Ho uvidíme takého, aký je.

Verš 37
Že však stávajú, na to aj Mojžiš upozornil pri onom kre, keď Pána nazýval Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jákobovým.
Ex 3:6 - Riekol ďalej: Ja som Boh tvojho otca, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.
Sk 7:32 - Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abrahámov, Izákov a Jákobov. I preľakol sa Mojžiš a neodvážil sa pozrieť (v tú stranu).
Heb 11:16 - Ale oni túžia po lepšej vlasti, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil (nebeské) mesto.

Verš 9
Nato začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: Jeden človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a odcestoval na dlhý čas.
Ž 80:8 - Obnov nás, Bože mocností, a rozjasni svoju tvár, aby sme boli spasení!
Iz 5:1 - Zaspievam pieseň o svojom milom, pieseň môjho milého o jeho vinici. Vinicu mal môj milý na žírnom kopci.
Jer 2:21 - Zasadil som ťa sťa šľachtenú révu, samé pravé semeno, ako si sa však zvrhla na cudzí divý vinič!
Jer 12:10 - Mnohí pastieri kazili mi vinicu, pošliapali môj diel, môj rozkošný diel obrátili na úžasnú púšť.
Mt 21:33 - Čujte iné podobenstvo! Bol človek-hospodár, ktorý vysadil vinicu a ohradil ju, vykopal v nej lis, vystavil vežu, vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval.
Mk 12:1 - Potom začal im hovoriť v podobenstvách: Jeden človek vysadil vinicu, ohradil ju, vykopal v nej lis, vystavil vežu, potom prenajal vinicu vinohradníkom a odcestoval.

Verš 42
keďže sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: Pán povedal môjmu Pánovi: Posaď sa mi po pravici,
Ž 110:1 - Dávidov. Žalm.To výrok Hospodinov môjmu Pánovi: Seď mi po pravici, kým nepoložím Tvojich nepriateľov za podnož Tvojim nohám.
Sk 2:34 - Dávid totiž nevstúpil na nebo, ale hovorí: Riekol Pán môjmu Pánovi: Posaď sa mi po pravici,
1Kor 15:25 - Lebo On musí kraľovať, dokiaľ Mu nepoloží pod nohy všetkých nepriateľov.
Heb 1:13 - A kedy ktorému anjelovi povedal: Posaď sa mi na pravici, dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím za podnož?
Heb 10:13 - a teraz už čaká, kým Mu Jeho nepriatelia nebudú položení za podnož.

Verš 14
Ale vinohradníci, keď ho videli, poradili sa medzi sebou a povedali si: Toto je dedič; zabime ho, aby dedičstvo bolo naše.
Ž 2:8 - Žiadaj si odo mňa, a dám Ti národy ako dedičstvo a končiny zeme do vlastníctva.
Heb 1:2 - na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a Ním stvoril aj veky.
Gn 37:18 - Keď ho zďaleka zazreli, skôr ako sa k nim priblížil, zastrájali sa, že ho zabijú,
Ž 2:1 - Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti?
Mt 26:3 - Vtedy sa zišli veľkňazi [zákonníci] a starší ľudu vo dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kaifáš,
Mt 27:1 - Na úsvite poradili sa všetci veľkňazi a starší ľudu o Ježišovi, že Ho usmrtia.
Jn 11:53 - Od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú.

Verš 47
a vyžierajú domy vdov pod zámienkou dlhej modlitby. Títo prepadnú ťažšiemu súdu.
Mt 23:14 - [Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že vyžierate domy vdov pod zámienkou dlhých modlitieb; preto prepadnete prísnejšiemu súdu.]
Mk 12:40 - vyžierajú domy vdov a naoko sa dlho modlievajú. Títo prepadnú prísnejšiemu súdu.
2Tim 3:6 - Z nich sú totiž tí, ktorí sa vkrádajú do domov a podmaňujú si žienky, ktoré sú zaťažené hriechmi, vedené rozličnými žiadosťami,
Tít 1:11 - ktorým treba zapchať ústa. Títo prevracajú celé domy, keď pre nečistý zisk vyučujú, čo sa nemá (vyučovať).

Verš 17
Ale On pozrel na nich a povedal: Čo znamená teda, čo je napísané, že kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom?
Ž 118:22 - Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa hlavným, uholným.
Iz 8:14 - On bude svätyňou, kameňom úrazu a skalou na potknutie pre oba domy Izraela, pascou a osídlom pre obyvateľov Jeruzalema.
Iz 28:16 - Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja kladiem na Sione kameň, kameň osvedčený, vzácny uholný kameň, pevne založený: Kto verí, nebude zahanbený!
Mt 21:42 - Riekol im Ježiš: Či ste nikdy nečítali v Písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom; Pán to urobil a je to divné v našich očiach!
Mk 12:10 - Či ste nečítali Písmo: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa kameňom uholným;
Sk 4:11 - Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom.
Rim 9:33 - ako je napísané: Ajhľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a kto verí v Neho, nebude zahanbený.
1Pt 2:4 - Pristupujte k Nemu, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu,
1Pt 2:7 - Tak vám, veriacim, je chválou, nevercom však je kameňom, ktorý zavrhli stavitelia, ale ktorý sa stal uholným kameňom,

Verš 18
Každý, kto padne na tento kameň, doláme sa; na koho by však ten (kameň) padol, rozdlávi ho.
Iz 8:15 - Mnohí sa potknú oň, padnú a roztrieštia sa, zamotajú sa a chytia.
Za 12:3 - V ten deň urobím Jeruzalem ťažkým balvanom pre všetky národy; všetci, čo ho budú dvíhať, sa veľmi doráňajú, hoci sa zhromaždia proti nemu všetky národy zeme.
Dan 2:34 - Keď si hľadel, zrazu sa bez zásahu rúk odlomil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrvil ich.

Verš 20
Sliedili teda za Ním a poslali špehúňov, ktorí sa pokrytecky vydávali za spravodlivých, aby Ho podchytili v reči a potom vydali vrchnosti a vladárovej moci.
Mt 22:16 - Poslali k Nemu svojich učeníkov a herodiánov, a tí povedali: Majstre, vieme, že si pravdivý a ceste Božej podľa pravdy učíš a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka.
Mk 12:13 - Raz poslali k Nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby Ho podchytili v reči.

Verš 46
Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodievajú v dlhých plášťoch, radi sa dajú pozdravovať na námestiach, obľubujú predné miesta v synagógach a prvé miesta na hostinách
Mt 23:5 - A všetky svoje skutky konajú, aby ich ľudia videli. Širšími si robia modlitebné remienky a zväčšujú strapce na rúchu;
Mk 12:38 - Potom, učiac ich, hovoril: Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodievajú v dlhých plášťoch a radi sa dajú pozdravovať na námestiach;
Lk 11:43 - Beda vám, farizeji, že máte radi predné miesta v synagógach a pozdravovania na námestiach.

Verš 41
I povedal im (Ježiš): Ako môžu hovoriť o Mesiášovi, že je synom Dávidovým,
Mt 22:42 - Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn? Povedali Mu: Dávidov.
Mk 12:35 - Keď potom učil v chráme, odpovedal Ježiš: Ako môžu zákonníci hovoriť, že Kristus je Synom Dávidovým?

Verš 25
Riekol im: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!
Mt 17:25 - Odpovedal: Platí. Keď prišiel domov, predišiel ho Ježiš a riekol: Čo myslíš, Šimon? Od koho berú zemskí králi clo alebo daň? Od svojich synov, a či od cudzích?
Mt 22:21 - Odpovedali Mu: Cisárov. Tu im riekol: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božieho, Bohu.
Rim 13:7 - Dávajte každému, čo ste komu podlžní: komu daň, tomu daň; komu clo, tomu clo; komu bázeň, tomu bázeň; komu česť, tomu česť.

Verš 27
Potom pristúpili niektorí zo sadukajov, ktorí učili, že nieto zmŕtvychvstania, a pýtali sa Ho:
Mt 22:23 - V ten deň prišli k Nemu sadukaji, ktorí hovorili, že nieto zmŕtvychvstania, a spýtali sa Ho:
Mk 12:18 - Potom prišli k Nemu sadukaji, ktorí hovoria, že nieto zmŕtvychvstania, a spýtali sa Ho:
Sk 23:8 - Sadukaji totiž hovoria, že niet zmŕtvychvstania ani anjela, ani ducha; kým farizeji vyznávajú oboje.

Verš 28
Majstre, Mojžiš nám napísal: Keby niekomu umrel brat, ktorý mal manželku, a umrel by bez detí, nech si ju jeho brat vezme a splodí potomstvo bratovi.
Dt 25:5 - Ak bývajú bratia spolu a jeden z nich zomrie bezdetný, nech sa žena zomretého nevydá mimo rodiny, za cudzieho. Jej švagor nech vojde k nej a vezme si ju za ženu zo švagrovskej povinnosti.

Lk 20,1-8 - Mt 21, 23-27; Mk 11, 27-33.

Lk 20,9-19 - Mt 21, 33-46; Mk 12, 1-12.

Lk 20,17 - Ž 118, 22.

Lk 20,20-26 - Mt 22, 15-22; Mk 12, 13-17.

Lk 20,27-40 - Mt 22, 23-33; Mk 12, 18-27.

Lk 20,28 - Dt 25, 5.Porov. poznámku k Mt 22, 24.

Lk 20,37 - Ex 3, 2-6.

Lk 20,41-44 - Mt 22, 41-45; Mk 12, 35-37.

Lk 20,42 - Ž 110, 1.

Lk 20,45-47 - Mt 23, 1.5.7; Mk 12, 38-40.