Kniha Levitikus - 3. Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Lv 7, 1-38

1 Toto je zákon o obete za vinu. Táto obeta je svätosvätá. 2 Na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeta, nech sa zabije aj obeta za vinu. Kňaz dookola pokropí jej krvou oltár. 3 Obetovať sa bude všetok jej tuk: jej mastný chvost, tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, 4 obidve obličky a tuk na nich i na slabinách. Lalok z pečene sa oddelí spolu s obličkami. 5 Kňaz to spáli na oltári ako ohňovú obetu Hospodinovi. Taká je obeta za vinu. 6 Každý kňaz smie z nej jesť. Má sa jesť na posvätnom mieste; je svätosvätá. 7 Rovnaký zákon platí pre obetu za hriech, ako aj pre obetu za vinu. Bude patriť kňazovi, ktorý touto obetou koná obrad zmierenia. 8 Kňazovi, ktorý prináša spaľovanú obetu za niekoho, bude patriť koža z obety, ktorú obetoval; bude jeho. 9 Aj každá pokrmová obeta, ktorá sa piekla v peci, ako aj všetko, čo bolo pripravené v hrnci alebo na panvici, bude patriť kňazovi, ktorý ju obetoval; bude jeho. 10 Každá pokrmová obeta zamiesená olejom alebo suchá bude patriť rovnakým dielom všetkým Áronovým synom. 11 Toto je zákon obety spoločenstva, ktorá sa prináša Hospodinovi. 12 Ak ju niekto prináša s ďakovnou obetou, nech prinesie na ďakovnú obetu nekvasené, olejom zamiesené koláče a nekvasené, olejom potreté posúchy; koláče budú upečené z jemnej múky zamiesenej olejom. 13 Okrem koláčov prinesie ako svoj obetný dar kvasený chlieb k svojej ďakovnej obete spoločenstva. 14 Z každého daru prinesie po jednom kuse ako pozdvihovanú obetu Hospodinovi. Patrí kňazovi, ktorý kropí krvou z obety spoločenstva; bude jeho. 15 Mäso z jeho ďakovnej obety spoločenstva sa musí zjesť v deň obetovania. Nič z neho sa nesmie nechať do rána. 16 Ak svoj obetný dar prináša podľa sľubu alebo dobrovoľného záväzku, má sa zjesť v deň, keď bola obeta prinesená; zostatok z nej sa však môže zjesť aj v nasledujúci deň. 17 No ak by z obetovaného mäsa zostalo aj na tretí deň, musí sa to spáliť. 18 Keby niekto jedol mäso z obety spoločenstva na tretí deň, obeta nebude od darcu priaznivo prijatá, nebude uznaná, bude zavrhnutá. Kto by však z nej predsa jedol, musí znášať následky svojho previnenia. 19 Ani mäso, ktoré sa dostalo do styku s niečím nečistým, sa nesmie jesť, musí sa spáliť. Čo sa týka mäsa, môže ho jesť každý, kto je čistý. 20 Kto by však jedol mäso z Hospodinovej obety spoločenstva ako nečistý, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu. 21 Keby sa niekto dotkol niečoho nečistého, či už ľudskej nečistoty, či nečistého zvieraťa alebo čohokoľvek nečistého, čo je hodné opovrhnutia, a jedol by z mäsa Hospodinovej obety spoločenstva, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu. 22 Hospodin povedal Mojžišovi: 23 Povedz Izraelitom: Nebudete jesť nijaký tuk z býka ani z ovce, ani z kozy. 24 Tuk uhynutého alebo roztrhaného zvieraťa možno použiť na akýkoľvek iný účel, ale jesť z neho nesmiete. 25 Každý, kto by jedol tuk zo zvieraťa, ktoré priniesol na ohňovú obetu Hospodinovi, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu. 26 V žiadnom svojom bydlisku nebudete jesť nijakú krv ani z vtáctva, ani z dobytka. 27 Kto by jedol akúkoľvek krv, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu. 28 Hospodin povedal Mojžišovi: 29 Povedz Izraelitom: Kto prináša obetu spoločenstva Hospodinovi, nech mu prinesie obetný dar zo svojej obety spoločenstva. 30 Nech vlastnoručne prinesie ohňové obety Hospodinovi: tuk, čo je na hrudi, nech prinesie aj s hruďou, aby to mávaním odovzdal Hospodinovi ako podávanú obetu. 31 Kňaz spáli tuk na oltári, ale hruď patrí Áronovi a jeho synom. 32 Pravé stehno dáte kňazovi ako pozdvihovanú obetu zo svojich obiet spoločenstva. 33 Pravé stehno bude ako podiel patriť tomu z Áronových synov, ktorý z obiet spoločenstva obetuje krv a tuk. 34 Z obiet spoločenstva Izraelitov som totiž vzal podávanú hruď a pozdvihované stehno a dal som ich kňazovi Áronovi a jeho synom. To bude pre nich patriť od Izraelitov podľa trvalého ustanovenia. 35 Toto je podiel Árona a podiel jeho synov z ohňových obiet Hospodinovi odo dňa, keď im dovolil, aby slúžili Hospodinovi ako kňazi. 36 V ten deň, keď ich Hospodin pomazal, prikázal Izraelitom, aby im to dávali ako podiel podľa trvalého ustanovenia pre všetky ich pokolenia. 37 Toto je zákon o spaľovanej obete, o pokrmovej obete, o obete za hriech, o obete za vinu, o obetách pri vysviacke kňazov a o obete spoločenstva, 38 ako to Hospodin prikázal Mojžišovi na vrchu Sinaj v deň, keď Izraelitom prikázal, aby svoje dary prinášali Hospodinovi na Sinajskej púšti.

Verš 34

Z obiet spoločenstva Izraelitov som totiž vzal podávanú hruď a pozdvihované stehno a dal som ich kňazovi Áronovi a jeho synom. To bude pre nich patriť od Izraelitov podľa trvalého ustanovenia.

Ex 29:27 - Posväť prsia z podávanej obety a stehno z obety pozdvihovania, teda to, čo bolo ponúknuté pri obrade podávania a pozdvihovania z barana obetovaného pri vysvätení Árona a jeho synov.

Nm 18:11 - Tebe bude patriť toto: pozdvihovaná obeta z ich darov. Všetky mávané obety, ktoré budú prinášať Izraeliti, dávam tebe, tvojim synom a dcéram ako trvalo platné ustanovenie. Z toho smie jesť každý, kto je čistý v tvojom dome.

Verš 12

Ak ju niekto prináša s ďakovnou obetou, nech prinesie na ďakovnú obetu nekvasené, olejom zamiesené koláče a nekvasené, olejom potreté posúchy; koláče budú upečené z jemnej múky zamiesenej olejom.

Ž 116:17 - Prinesiem ti obetu vďaky a budem vzývať meno Hospodina.

Verš 16

Ak svoj obetný dar prináša podľa sľubu alebo dobrovoľného záväzku, má sa zjesť v deň, keď bola obeta prinesená; zostatok z nej sa však môže zjesť aj v nasledujúci deň.

Lv 19:6 - Obetné mäso treba zjesť v deň, keď ho obetujete, alebo v nasledujúci deň. Čo zostane do tretieho dňa, treba spáliť.

Verš 20

Kto by však jedol mäso z Hospodinovej obety spoločenstva ako nečistý, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu.

Lv 15:3 - Nečistota jeho výtoku spočíva v tomto: či jeho telo výtok vylučuje, alebo ho zadržuje, ide o nečistotu.

Verš 26

V žiadnom svojom bydlisku nebudete jesť nijakú krv ani z vtáctva, ani z dobytka.

Gn 9:4 - Len mäso s dušou, teda s jeho krvou, jesť nebudete,

Lv 3:17 - To bude večným ustanovením pre všetky vaše pokolenia vo všetkých vašich osadách. Nesmiete jesť nijaký tuk ani nijakú krv.

Lv 17:14 - Veď život každého tvora je v jeho krvi, ona ho oživuje. Preto som Izraelitom povedal: Nesmiete jesť krv nijakého tvora, lebo život každého tvora je v jeho krvi. Každý, kto by ju jedol, bude odstránený.

Verš 30

Nech vlastnoručne prinesie ohňové obety Hospodinovi: tuk, čo je na hrudi, nech prinesie aj s hruďou, aby to mávaním odovzdal Hospodinovi ako podávanú obetu.

Ex 29:24 - Všetko to vlož do rúk Árona a jeho synov a mávaním to predlož Hospodinovi ako podávanú obetu.

Lv 7,1-9 - Obety za previnenie a spreneveru, čiže za podlžnosť, sú presväté, pokým ostatné pokojné žertvy sú sväté. Tieto slová chcú naznačiť, že z presvätých obiet mohli jesť len kňazi na posvätnom mieste, kým z obiet svätých mohli jesť aj príslušníci kňazských rodín. Obetné zviera zabíjal obetujúci. Takú obetu mohli vykúpiť peniazmi (5,14–16).

Lv 7,10 - Obeta suchá je potravinová obeta, pri ktorej nepoužívali olej (Lv 5,11; Nm 5,15). Potravinová obeta surová patrila všetkým kňazom. Ak už bola uvarená alebo upečená, dostával ju len obetujúci kňaz.

Lv 7,13 - Kvasené chleby nekládli na oltár, zjedli ich však pri obetnej hostine.

Lv 7,16 - Rozdiel medzi obetami ďakovnými a obetami zo sľubu alebo z dobrej vôle bol v tom, že mäso z ďakovných obiet muselo sa zjesť ešte v deň obety. Takto ďakovné obety boli medzi pokojnými obetami svätejšie ako ostatné.

Lv 7,22-25 - Zákaz sa týka výlučne lojových častí. Mäso, prerastené tukom, mohli jesť.

Lv 7,30 - Podávacia obeta označuje sem-tam pohybovanie obetných častí mäsa, čo sa nespaľovali na oltári. Pohyboval ich medzi svätyňou a oltárom zápalov na znak, že aj tieto časti sú zasvätené Bohu. Porov. Ex 29,26 n.