Kniha Levitikus - 3. Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Lv 24, 1-23

1 Hospodin oslovil Mojžiša: 2 Prikáž Izraelitom, nech ti prinesú čistý vylisovaný olivový olej na svietenie, aby sa tak zapálilo trvalé svetlo. 3 Áron ho bude ustavične od večera do rána obsluhovať pred Hospodinom, a to pred oponou svedectva v stane stretávania. To je trvalé ustanovenie pre vaše pokolenia. 4 Áron bude ustavične obsluhovať lampy na čistom svietniku pred Hospodinom. 5 Vezmi jemnú múku a upeč z nej dvanásť chlebov. Jeden bochník bude z dvoch desatín éfy. 6 Poukladaj ich pred Hospodinom na čistý stôl do dvoch stĺpcov, šesť v každom stĺpci. 7 Na každý stôl pridaj čisté kadidlo, aby bolo pri chlebe ako pripomienka na ohňovú obetu Hospodinovi. 8 Neprestajne ich budeš ukladať pred Hospodinom vždy v deň sobotného odpočinku. Bude to medzi Izraelitmi ako večná zmluva. 9 Chleby budú patriť Áronovi a jeho synom. Zjedia ich na posvätnom mieste, lebo je to preňho svätosvätá časť ohňových obiet Hospodinovi. To je trvalé ustanovenie. 10 Raz vyšiel syn Izraelitky a Egypťana medzi Izraelitov. Syn Izraelitky sa v tábore pohádal s istým Izraelitom. 11 Tento syn Izraelitky, dcéry Dibrího z Dánovho kmeňa, ktorá sa volala Šelomít, sa rúhal Božiemu menu a zlorečil. Priviedli ho teda k Mojžišovi 12 a dali ho do väzenia, kým nedostanú rozhodnutie z úst Hospodina. 13 Hospodin povedal Mojžišovi: 14 Rúhača daj vyviesť z tábora. Tam mu všetci, čo ho počuli, položia ruky na hlavu a celá pospolitosť ho ukameňuje. 15 Izraelitom povedz: Ktokoľvek zlorečil svojmu Bohu, bude niesť následky svojho hriechu. 16 Každý, kto by zlorečil Hospodinovmu menu, musí zomrieť. Celá pospolitosť ho ukameňuje. Tak cudzinec ako aj domorodec budú usmrtení, keď budú zlorečiť menu Hospodina. 17 Ak niekto zabije človeka, musí zomrieť. 18 Kto zabije domáce zviera, musí ho nahradiť; život za život. 19 Ak niekto poraní svojho súkmeňovca, nech mu urobia tak, ako urobil on: 20 zlomenina za zlomeninu, oko za oko, zub za zub; akú ranu spôsobil, takú nech spôsobia aj jemu. 21 Kto zabije domáce zviera, musí ho nahradiť. Kto zabije človeka, musí zomrieť. 22 Rovnaké právo budete mať pre cudzinca ako pre domorodca. Ja som Hospodin, váš Boh. 23 Keď to Mojžiš povedal Izraelitom, vyviedli rúhača z tábora a ukameňovali ho. Izraeliti urobili tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.

Verš 9

Chleby budú patriť Áronovi a jeho synom. Zjedia ich na posvätnom mieste, lebo je to preňho svätosvätá časť ohňových obiet Hospodinovi. To je trvalé ustanovenie.

Ex 29:32 - Mäso z barana a chlieb z koša bude jesť Áron a jeho synovia pri vchode do stanu stretávania.

Lv 8:31 - Nato povedal Mojžiš Áronovi a jeho synom: Uvarte mäso pri vchode do stanu stretávania a jedzte ho tam s chlebom, čo je v koši na svätenie kňazov, ako som prikázal: Nech to zje Áron a jeho synovia.

1Sam 21:6 - Dávid odpovedal kňazovi: Už dávnejšie nemáme možnosť stýkať sa so ženou. Keď sme odchádzali na výpravu, telá mládencov boli sväté. Toto je síce iba bežná výprava, ale v tomto ohľade sú i dnes čistí.

Mt 12:4 - Ako vošiel do Božieho domu a ako jedli posvätné chleby, ktoré nesmel jesť ani on, ani tí, čo boli s ním, iba sami kňazi?

Verš 20

zlomenina za zlomeninu, oko za oko, zub za zub; akú ranu spôsobil, takú nech spôsobia aj jemu.

Ex 21:24 - oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu,

Dt 19:21 - Tvoje oko nech sa nezľutuje. Život za život, oko za oko, zub za zub, ruka za ruku a noha za nohu.

Mt 5:38 - Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub.

Lv 24,2 - Porov. Ex 25,20 n.; 37,20.21.

Lv 24,5 - Dve desatiny (efy): 7,20 litra. Porov. Ex 25,23.40.

Lv 24,6-8 - Čistý stôl, t. j. stôl z čistého zlata (Ex 25,24). – Pozri 2,2. Ako čiastka zo suchej obety, čo sa spaľovala na oltári, volala sa pripomienkou, takisto aj toto kadidlo bolo pripomienkou vzhľadom na predkladané chleby. Kadidlo sa spálilo a chleby ostali pre kňazov. Jesť ich mohli len kňazi levitsky čistí, lebo to bolo svätosväté (2,3; 21,22).

Lv 24,10-12 - Tieto verše opisujú okolnosti a podrobné ustanovenia zákona o bohorúhaní. Príhoda sa stala, keď Mojžiš vyhlasoval zákony o svätosti a o sviatkoch (hl. 23 – 25). Meno rúhača sa neuvádza. Nebol to však Izraelita podľa otca. Hriech bohorúhania bol verejný. "Pánovo meno" – Izraeliti z úcty ani nevyslovovali zbytočne meno Jahve, lež nahradzovali ho menom Adonaj (Pán) alebo len jednoducho haššém – meno. – Zákon zakazoval zneužívanie mena Božieho (Ex 20,7), zakazoval modloslužbu a trestal ju smrťou (Ex 22,19), zakazovalo sa aj rúhanie (21,17), lež o treste nebolo ešte zmienky. Rúhanie bolo pokladané za taký veľký hriech, že bohorúhač nie je hodný, aby žil (Sk 7,57). Židia odsúdenca popravovali mimo tábora, neskoršie vonku za bránami mesta (Hebr 13,12). – Vkladanie rúk na hlavu previnilca značí, že Izraeliti počuli jeho bohorúhanie a že naozaj si zaslúži trest smrti (Dt 17,7).

Lv 24,17-22 - Porov. Ex 21,12 n. Zákon odvety bol akýmsi vodidlom pre sudcov, nie však pre súkromné osoby. Vyžadovalo sa riadne obžalovanie vinníka. Pri takýchto úrazoch bolo sa možno aj vykúpiť (Ex 21,23 n.).