výhody registrácie

Kniha Levitikus - 3. Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Lv 2, 1-16

1 Keď niekto chce priniesť Hospodinovi ako obetný dar pokrmovú obetu, nech obetuje jemnú múku, ktorú poleje olejom a pridá k nej kadidlo. 2 Donesie ju Áronovým synom, kňazom. Kňaz vezme plnú hrsť múky poliatej olejom i všetko kadidlo a ako pripomienku ju na oltári spáli ako ohňovú obetu príjemnej vône Hospodinovi. 3 Zvyšok pokrmovej obety zostane Áronovi a jeho synom ako najsvätejšia časť z Hospodinových ohňových obiet. 4 Keď chceš priniesť na obetný dar pokrmovú obetu z toho, čo sa upieklo v peci, nech sú to nekvasené, olejom zamiesené koláče z jemnej múky a olejom potreté nekvasené posúchy. 5 Keď bude tvoj obetný dar na pokrmovú obetu z toho, čo bolo upečené na platni, nech je z jemnej múky zamiesenej s olejom, bez kvasu. 6 Polámeš to na kúsky a poleješ olejom. To je pokrmová obeta. 7 Keď bude tvoj dar na pokrmovú obetu pripravený na panvici, nech sa pripraví z jemnej múky s olejom. 8 Takto pripravenú pokrmovú obetu prinesieš Hospodinovi a odovzdáš kňazovi, aby ju odniesol na oltár. 9 Kňaz vezme z pokrmovej obety časť na pripomienku a spáli ju na oltári ako ohňovú obetu príjemnej vône Hospodinovi. 10 Zvyšok pokrmovej obety zostane Áronovi a jeho synom. To je najsvätejšia časť z Hospodinových ohňových obiet. 11 Nijaká pokrmová obeta, ktorú prinesiete Hospodinovi, nesmie sa zamiesiť kvasom; nijaký kvas ani med nesmiete spaľovať ako ohňovú obetu Hospodinovi. 12 Môžete ich priniesť Hospodinovi ako obetný dar z prvotín, ale na oltár ako príjemná vôňa sa dostať nesmú. 13 Ku každej pokrmovej obete pridaj soľ. Soľ zmluvy s tvojím Bohom nesmie chýbať pri nijakej z tvojich pokrmových obiet. S každým obetným darom prines soľ! 14 Keď chceš priniesť pokrmovú obetu Hospodinovi z prvých plodín, prines rozdrvené a na ohni upražené zrno z dozretých klasov ako pokrmovú obetu zo svojich prvotín. 15 Obetu polej olejom a pridaj k nej kadidlo. To je pokrmová obeta. 16 Kňaz spáli časť rozdrveného zrna s olejom a so všetkým kadidlom na pripomienku ako ohňovú obetu Hospodinovi.

Lv 2, 1-16





Verš 1
Keď niekto chce priniesť Hospodinovi ako obetný dar pokrmovú obetu, nech obetuje jemnú múku, ktorú poleje olejom a pridá k nej kadidlo.
Lv 6:14 - Pripraví ju zamiesenú olejom na platni. Pokrmovú obetu prinesieš rozdrobenú na kúsky. Bude to príjemná vôňa Hospodinovi.
Lv 9:17 - Dal priniesť aj pokrmovú obetu, z ktorej vzal plnú hrsť a spálil to na oltári spolu s rannou spaľovanou obetou.
Nm 15:4 - nech ten, kto prináša svoj obetný dar Hospodinovi, ako pokrmovú obetu prinesie desatinu éfy jemnej múky zamiesenej štvrtinou hínu oleja.

Verš 2
Donesie ju Áronovým synom, kňazom. Kňaz vezme plnú hrsť múky poliatej olejom i všetko kadidlo a ako pripomienku ju na oltári spáli ako ohňovú obetu príjemnej vône Hospodinovi.
Lv 6:15 - Pripraví ju syn, ktorý má nastúpiť na jeho miesto ako pomazaný kňaz. To je trvalé ustanovenie Hospodina. Celá obeta sa má spáliť.

Verš 3
Zvyšok pokrmovej obety zostane Áronovi a jeho synom ako najsvätejšia časť z Hospodinových ohňových obiet.
Lv 10:12 - Potom Mojžiš povedal Áronovi a Eleazárovi a Ítamarovi, synom, čo mu zostali: Vezmite pokrmovú obetu, čo zostala z Hospodinových ohňových obiet, a jedzte ju bez kvasu pri oltári, lebo je svätosvätá.

Verš 13
Ku každej pokrmovej obete pridaj soľ. Soľ zmluvy s tvojím Bohom nesmie chýbať pri nijakej z tvojich pokrmových obiet. S každým obetným darom prines soľ!
Mk 9:49 - Každý bude solený ohňom.

Lv 2,1 - Nekrvavé obety pridávali sa k celostným žertvám, tvorili však aj osobitné samostatné obety, a to v deň svätenia kňazov (6,19 n.), nekrvavou obetou bola "obeta zo žiarlivosti" (Nm 5,15), a keď bol obetujúci chudobný, tak mohol priniesť ako obetu za hriech aj nekrvavú obetu (Lv 5,11).

Lv 2,2 - Na pripomienku, hebr. azkárá, je tá časť nekrvavej (suchej) obety, ktorá sa spaľovala na oltári. Preto sa volá pripomienkou, že pripomína Pánovi toho, kto obetuje, aby mu bol naklonený a milostivý. Iní to prekladajú slovami "voňavá časť", časť, pôsobiaca Pánovi vôňu, pretože ostatné čiastky sa nespaľovali (2,9; 5,12; 6,15; 24,7).

Lv 2,3 - "Posvätné" boli len tie časti obiet, ktoré mohli jedávať iba mužskí z rodiny Áronovej, a to na posvätnom mieste, teda v nádvorí svätyne. Boli to kňazské podiely z obety za hriech (6,18.22; 10,17) a z obety za spreneveru (7,1.6; 14,13). Posvätnými neboli čiastky z obiet pokojných; z týchto mohli jesť všetci členovia kňazských rodín, a to aj doma (10,12–14).

Lv 2,11 - Kysnuté chleby alebo med nesmeli obetovať, lebo kvas mení prirodzenú povahu daru (1 Kor 5,8; Gal 5,9). Kysnuté chleby mohli obetovať ako prvotiny úrody (7,13; 23,17; 2 Krn 31,5).

Lv 2,13 - Soľ sa používala sprvoti len pri suchých obetách, neskoršie sa tento zvyk rozšíril aj na obety krvavé (Mk 9,49). Jedenie soli s chlebom naznačuje vzájomný priateľský pomer, teda soľ je znakom priateľstva. Soľ najmä pri uzavieraní zmlúv hrala dôležitú úlohu. Volala sa aj "soľou zmluvy".