Kniha Levitikus - 3. Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Lv 16, 1-34

1 Po smrti dvoch Áronových synov, ktorí predstúpili pred Hospodina a zomreli, 2 Hospodin povedal Mojžišovi: Povedz svojmu bratovi Áronovi, nech nevstupuje hocikedy do svätyne za oponu pred vrchnák, ktorý je na arche, aby nezomrel, lebo v oblaku nad vrchnákom sa budem zjavovať. 3 Áron smie vstúpiť do svätyne len s mladým býčkom na obetu za hriech a s baranom na spaľovanú obetu. 4 Oblečie si posvätné ľanové rúcho, pod ním bude mať na tele ľanové spodky, opáše sa ľanovým pásom a uviaže si ľanový turban. To je posvätný úbor. Prv než si ho oblečie, celý sa umyje vodou. 5 Od pospolitosti Izraelitov dostane dva capy na obetu za hriech a jedného barana na spaľovanú obetu. 6 Áron privedie býčka ako obetu za svoj hriech a vykoná obetu zmierenia za seba a za svoj dom. 7 Potom vezme obidva capy a postaví ich pred Hospodina k vchodu do stanu stretávania. 8 Áron hodí lós o obidva capy, jeden lós pre Hospodina a druhý pre Azázela. 9 Capa, na ktorého padol lós, privedie Áron pred Hospodina a pripraví ho na obetu za hriech. 10 Capa, na ktorého padol lós pre Azázela, postaví živého pred Hospodina, aby na ňom vykonal obrad zmierenia a vyhnal ho k Azázelovi na púšť. 11 Áron najprv privedie býčka na obetu za svoj hriech, aby vykonal obrad zmierenia za seba i za svoj dom. Býčka zareže ako obetu za svoj hriech. 12 Z oltára pred Hospodinom vezme kadidelnicu plnú žeravých uhlíkov a plné priehrštie vonného kadidla. Vnesie to dnu za oponu 13 a kadidlo položí na oheň pred Hospodina. Oblak z kadidla zahalí vrchnák, ktorý je na svedectve, aby nezomrel. 14 Potom vezme trochu krvi z býčka a prstom pokropí vrchnák spredu a prstom sedemkrát pokropí krvou pred vrchnákom. 15 Zareže capa na obetu za hriech ľudu a krv zanesie dnu za oponu. S krvou capa urobí to isté, čo urobil s krvou býčka; vykropí ju na vrchnák a pred vrchnák. 16 Tým vykoná obrad zmierenia svätyne za nečistoty Izraelitov, za ich priestupky a za všetky ich hriechy. Tak nech urobí aj pri stane stretávania, ktorý je medzi nimi, uprostred ich nečistôt. 17 Keď kňaz vojde do svätyne vykonať obrad zmierenia, nikto nesmie byť v stane stretávania, až kým nevyjde. Tam vykoná obrad zmierenia za seba, za svoj dom a za celé zhromaždenie Izraela. 18 Potom vyjde k oltáru, ktorý je pred Hospodinom, a vykoná na ňom obrad zmierenia. Vezme trochu krvi z býčka i z krvi capa a potrie všetky rohy oltára. 19 Trochou krvi ho prstom sedemkrát pokropí. Tým ho očistí od nečistôt Izraelitov a posvätí ho. 20 Keď dokončí obrad zmierenia svätyne, za stan stretávania a za oltár, dá priviesť živého capa. 21 Áron položí obe ruky na hlavu živého capa; vyzná nad ním všetky viny Izraelitov, všetky ich priestupky a všetky ich hriechy a uvalí ich na hlavu capa. Odovzdá ich mužovi, ktorý ho má vyhnať na púšť. 22 Cap na sebe odnesie všetky ich viny do odľahlého kraja. Potom capa nechá na púšti. 23 Nato Áron vstúpi do stanu stretávania, vyzlečie si ľanové rúcho, ktoré si obliekol pri vstupe do svätyne a nechá ho tam. 24 Na posvätnom mieste sa celý umyje vodou a oblečie si rúcho. Potom vyjde a vykoná spaľovanú obetu za seba i spaľovanú obetu za ľud a tým vykoná obrad zmierenia za seba i za ľud. 25 Tuk z obety za hriech spáli na oltári. 26 Muž, ktorý vyhnal capa k Azázelovi, operie si odev, celý sa umyje a len potom smie prísť do tábora. 27 Býčka na obetu za hriech a capa na obetu za hriech, ktorých krv vniesli do svätyne na obetu zmierenia, dá vyniesť za tábor. Ich kože, mäso a trus spáli. 28 Muž, ktorý to spáli, vyperie si odev, umyje si telo vodou a až potom smie vstúpiť do tábora. 29 Toto nech je pre vás trvalé ustanovenie: Desiaty deň siedmeho mesiaca budete sa kajať a nebudete konať nijakú prácu: ani domorodec, ani cudzinec, ktorý sa u vás zdržuje. 30 V ten deň sa totiž budú za vás konať obrady zmierenia, aby vás očistili. Pred Hospodinom budete očistení od všetkých svojich hriechov. 31 Bude to pre vás deň slávnostného odpočinku. Budete sa kajať. To je trvalé ustanovenie. 32 Obrad zmierenia vykoná kňaz, ktorý bol pomazaný a uvedený do úradu, aby mohol konať kňazskú službu po svojom otcovi, a ktorý si smie obliekať posvätné ľanové rúcho. 33 Ten vykoná obrad zmierenia za veľsvätyňu, vykoná aj obrad zmierenia za stan stretávania, za oltár, za kňazov a za zhromaždenie všetkého ľudu. 34 To bude pre vás trvalým ustanovením: raz do roka sa za Izraelitov vykoná obrad zmierenia na odpustenie všetkých ich hriechov. Stalo sa tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.

Verš 1

Po smrti dvoch Áronových synov, ktorí predstúpili pred Hospodina a zomreli,

Lv 10:1 - Áronovi synovia Nádab a Abíhu vzali každý svoju kadidelnicu, dali do nej oheň, položili naň kadidlo a obetovali Hospodinovi nedovolený oheň, aký im neprikázal.

Verš 2

Hospodin povedal Mojžišovi: Povedz svojmu bratovi Áronovi, nech nevstupuje hocikedy do svätyne za oponu pred vrchnák, ktorý je na arche, aby nezomrel, lebo v oblaku nad vrchnákom sa budem zjavovať.

Ex 30:10 - Raz do roka vykoná Áron obrad zmierenia na rohoch oltára. Z krvi zmierujúcej obety za hriech na ňom raz do roka vykoná obrady zmierenia, a to po všetky vaše pokolenia. Oltár bude svätosvätý Hospodinovi.

Heb 9:7 - Do druhého však vstupuje iba sám veľkňaz raz do roka, nie však bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky a za priestupky ľudu.

Verš 6

Áron privedie býčka ako obetu za svoj hriech a vykoná obetu zmierenia za seba a za svoj dom.

Heb 7:27 - ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom aj za hriechy ľudí. Veď on to vykonal raz navždy, keď obetoval samého seba.

Verš 34

To bude pre vás trvalým ustanovením: raz do roka sa za Izraelitov vykoná obrad zmierenia na odpustenie všetkých ich hriechov. Stalo sa tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.

Heb 9:7 - Do druhého však vstupuje iba sám veľkňaz raz do roka, nie však bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky a za priestupky ľudu.

Verš 14

Potom vezme trochu krvi z býčka a prstom pokropí vrchnák spredu a prstom sedemkrát pokropí krvou pred vrchnákom.

Lv 4:6 - Potom si kňaz namočí prst v krvi a sedemkrát ňou pred Hospodinom pokropí oponu svätyne.

Heb 9:25 - Ani nie preto, aby samého seba viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do svätyne s cudzou krvou.

Heb 10:4 - Je predsa nemožné, aby krv býkov a capov odstraňovala hriechy.

Verš 27

Býčka na obetu za hriech a capa na obetu za hriech, ktorých krv vniesli do svätyne na obetu zmierenia, dá vyniesť za tábor. Ich kože, mäso a trus spáli.

Lv 6:30 -

Heb 13:11 - Veď telá zvierat, ktorých krv veľkňaz prináša za hriechy do svätyne, spaľujú mimo tábora.

Verš 29

Toto nech je pre vás trvalé ustanovenie: Desiaty deň siedmeho mesiaca budete sa kajať a nebudete konať nijakú prácu: ani domorodec, ani cudzinec, ktorý sa u vás zdržuje.

Lv 23:27 - Desiaty deň toho istého siedmeho mesiaca bude Deň zmierenia. Budete mať slávnostné zhromaždenie. Budete sa kajať a prinášať Hospodinovi ohňovú obetu.

Lv 16,1 - Výročný deň zmierenia slávil sa 10. dňa siedmeho mesiaca (tišri). Teda päť dní pred slávnosťou Stánkov. Nazývali ho "veľkým" alebo "dlhým" dňom, pretože v tento deň museli sa priniesť mnohé obete. Sviatok sa začínal večer deviateho tišri a končil sa desiateho večer. Nesmelo sa pracovať a všetci Izraeliti museli sa postiť. V tento deň bohoslužobné obrady konal len veľkňaz. Obetami tohto sviatku chceli odčiniť všetky hriechy, ktoré Izraeliti spáchali v minulom roku.

Lv 16,2 - Do svätyne, čo je za oponou, teda do veľsvätyne, kde bola archa zmluvy (Ex 26,33). Veľkňaz mohol do veľsvätyne vstúpiť len v tento sviatok (Hebr 9,7) a v tento deň vstupoval ta viac ráz. Sviatok zmierenia je predobrazom toho veľkého zmierenia, ktoré Kristus v deň svojej smrti na kríži vykonal za hriechy celého ľudstva.

Lv 16,4 - Deň zmierenia je dňom kajúcnosti. Veľkňaz sa vtedy oblieka len do rúcha jednoduchých kňazov.

Lv 16,8-10 - Azazel nie je ani meno zvieraťa, ani meno miesta, na ktoré bol cap vypustený, ale je to meno bytosti, ktorá je vždy proti Bohu. Azazel je teda démon, zlý duch, protivník Boží. Púšť sa považovala za miesto smrti a biedy, za sídlo zlých duchov, ktorí priniesli na zem biedu a smrť (Iz 13,21; 34,14; Bar 4,35; Mt 12,43; Zjv 18,2). Na capa, ktorý lósom pripadne Azazelovi, veľkňaz položí hriechy celého národa a capa dá vyviesť do púšte, teda na miesto, kam patrí sám i s hriechmi. Hriechy sa takto vracajú, odkiaľ boli prišli ,do ríše diabla, do púšte' (vv. 20–22).

Lv 16,12 - O zložení kadidla porov. Ex 30,34–38.

Lv 16,27 - Mäso obetných zvierat sa nesmelo jesť, nesmelo sa ani spáliť na oltári celostných žertiev, pretože zvieratá boli zaťažené hriechmi (6,30).