Kniha proroka Ozeáša

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Oz 7, 1-16

1 Keď zmením údel svojho ľudu, keď uzdravím Izrael, bude odhalená vina Efrajima a zlé skutky Samárie. Ako len podvodne konajú! Zlodej sa vkráda dnu, vonku plienia záškodníci. 2 Nemyslia však na to, že ja si pamätám ich zlé činy. Ich skutky ich obklopujú, mám ich priamo pred sebou. 3 Skazenosťami obveseľujú kráľa a svojimi podvodmi jeho veľmožov. 4 Všetci sú cudzoložníci, sú ako pec rozpálená pekárom, ktorý prestal bdieť, keď zamiešal cesto a čaká na jeho vykysnutie. 5 Denne je náš kráľ chorý, jeho veľmoži sú rozpálení vínom, naťahujú svoju ruku aj k rúhačom. 6 Veru, prikrádajú sa so srdcom rozžeraveným ako pec pri strojení úkladov — ich pekár spí po celú noc, ráno však vzbĺkne ako blčiaci plameň. 7 Všetci sú rozpálení ako pec a stravujú svojich sudcov. Všetci ich králi padajú, nikto z nich ku mne nevolá. 8 Efrajim je medzi národmi, mieša sa s nimi. Efrajim je bochník, ktorý pri pečení neotočili na druhú stranu. 9 Jeho silu stravujú cudzinci, ale on o tom nevie, je posiaty šedinami, ale ani o tom nevie. 10 Vlastná pýcha usvedčuje Izrael priamo do tváre, ale neobrátia sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, a napriek tomu všetkému ho nehľadajú. 11 Efrajim sa stal podobný holubici: sú dôverčiví, bez rozumu, privolávajú Egypt, kráčajú do Asýrie. 12 Keď pôjdu, rozprestriem na nich svoju sieť a znesiem ich dolu ako nebeských vtákov, potrestám ich sedemnásobne podľa výnosu ich zhromaždenia. 13 Beda im, lebo odo mňa odstúpili, skaza na nich, lebo sa vzbúrili proti mne. Ja som ich vykúpil, oni však o mne hovoria lži, 14 ani ku mne nevolajú z hĺbky svojho srdca, len kvília na svojich lôžkach, kvôli obiliu a muštu si robia na tele zárezy a vzdorujú mi. 15 Ja som ich napomínal, posilňoval ich ramená, ale oni proti mne kujú zlé plány. 16 Obracajú sa k ničote, sú ako nespoľahlivý luk. Mečom padnú ich veľmoži pre svoj bezočivý jazyk, ten bude ich výsmechom v Egypte.

Verš 8

Efrajim je medzi národmi, mieša sa s nimi. Efrajim je bochník, ktorý pri pečení neotočili na druhú stranu.

Ž 106:35 - lebo sa pomiešali s pohanmi a osvojili si ich spôsoby:

Verš 16

Obracajú sa k ničote, sú ako nespoľahlivý luk. Mečom padnú ich veľmoži pre svoj bezočivý jazyk, ten bude ich výsmechom v Egypte.

Ž 78:57 - Odklonili sa a spreneverili ako ich otcovia, zlyhali ako nespoľahlivý luk.

Verš 10

Vlastná pýcha usvedčuje Izrael priamo do tváre, ale neobrátia sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, a napriek tomu všetkému ho nehľadajú.

Oz 5:5 - Vlastná pýcha Izraela ho usvedčuje do očí. Efrajim sa potkýna na vlastných previneniach a potkýna sa s nimi aj Júda.

Oz 7,3 - Králi Izraela boli radi, keď ľud páchal modloslužbu a nechodil do jeruzalemského chrámu.

Oz 7,4 - Zmysel tohto ťažkého verša je: Kráľ rozpálil v srdci národa oheň modlárstva (cudzoložstva), potom už ani nemusel ďalej podpaľovať, kvas hriechu sa aj sám rozšíril, národ veľmi ochotne prijal hriech.

Oz 7,5 - Ľud (porov. v. 4) a najmä vínom rozpálené kniežatá privolávajú na slávu kráľovi ("Dni nášho kráľa!"), ktorý ich navádza na modloslužbu a spolčuje sa so vzbúrencami.

Oz 7,6 - Králi dostali ľud na modloslužbu podvodom. Rozpálili v nich oheň (pozn. k v. 4) a už mohli spať, ľud už horel plameňom hriechu. No výsledok bol, že ľud zabíjal aj kráľov.

Oz 7,8 - Efraim sa zamiešal medzi pohanov (porov. Ž 106,35), nie je súci na nič, je ako koláč, ktorý naspodku zhorí, navrchu sa nedopečie.

Oz 7,9 - Národ starne, chýli sa k smrti a nezbadá, že hynie.

Oz 7,10 - Porov. 5,5.

Oz 7,11 - Izraeliti chodia pre pomoc od národa k národu, hoci im od nich hrozí záhuba. No nezahynú bez napomenutia.

Oz 7,16 - Nakoniec sa im budú vysmievať aj Egypťania, u ktorých hľadali pomoc.