Kniha proroka Ozeáša

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Oz 4, 1-19

1 Počúvajte slovo Hospodina, Izraeliti! Hospodin vedie spor s obyvateľmi krajiny, lebo niet vernosti, milosrdenstva ani poznania Boha v krajine. 2 Preklínanie, podvody, vraždy, krádeže a cudzoložstvo prelomili svoje hrádze: všade je samá krv. 3 Preto smúti krajina, lebo ochabuje všetko, čo v nej prebýva: divá zver aj nebeské vtáctvo, dokonca aj morské ryby hynú. 4 Nech nikto nevedie s nikým spor a nech nikto nikoho neodsudzuje! To s tebou mám spor, kňaz! 5 Ty sa potkýnaš vo dne a aj prorok sa s tebou potkýna v noci. Ničíš svoj ľud — 6 môj ľud je zničený pre nevedomosť. Keďže ty si odmietol poznanie, odmietam ťa ako svojho kňaza. Zabudol si na zákon svojho Boha, ja tiež zabudnem na tvojich potomkov — 7 o čo viac sa množia, o to viac hrešia proti mne. Ich dôstojnosť zmením na potupu! 8 Kŕmia sa hriechom môjho ľudu a túžia po jeho vine. 9 Ako bude s ľudom, tak bude aj s kňazom. Potrestám ho za jeho cesty a odplatím mu jeho skutky. 10 Budú jesť, ale nenasýtia sa, budú smilniť, ale nerozmnožia sa, lebo opustili Hospodina 11 v prospech smilstva. Víno a mušt odoberajú rozum môjmu ľudu, 12 dopytuje sa svojho dreva a jeho palica mu dáva rady, lebo duch smilstva ich zvádza z cesty a oni sa smilnením odvracajú od svojho Boha. 13 Na temene vrchov prinášajú obety, na výšinách pália kadidlo — pod dubom, topoľom a cerom, lebo ich tieň je príjemný; preto vaše dcéry smilnia a vaše snúbenice páchajú cudzoložstvo. 14 Nepotrestám však za to ani vaše dcéry, ani vaše snúbenice, lebo muži chodia do ústrania so smilnými ženami a s kultovými neviestkami prinášajú obety. Ľud, ktorý to nechápe, bude zničený. 15 Ak smilníš ty, Izrael, nech sa nepreviňuje Júda. Nechoďte do Gilgálu, neputujte do Bét-Ávenu, neprisahajte: Na živého Hospodina prisahám! 16 Ako vzdorovitá jalovica vzdoruje Izrael, má ho azda Hospodin pásť na rozľahlej pastvine ako baránka? 17 Efrajim je spolčený s modlami, nechaj ho; 18 ich hostiny sa pominuli. Neustále smilnil, v hriešnej láske mal opakovanú záľubu; potupa prevýšila ich pýchu. 19 Vietor ho zabalí do svojich krídel a ponesie hanbu za svoje obety.

Verš 1

Počúvajte slovo Hospodina, Izraeliti! Hospodin vedie spor s obyvateľmi krajiny, lebo niet vernosti, milosrdenstva ani poznania Boha v krajine.

Mi 6:2 - Počujte, vrchy, súdny spor Hospodinov, aj vy, pevné základy zeme! Hospodin totiž vedie spor so svojím ľudom, súdi sa s Izraelom.

Verš 10

Budú jesť, ale nenasýtia sa, budú smilniť, ale nerozmnožia sa, lebo opustili Hospodina

Mi 6:14 - Budeš jesť, ale sa nenasýtiš a ostaneš naďalej hladný, keď si aj niečo odložíš nabok, nič nezachrániš, lebo čo by si chcel zachrániť, vydám napospas meču.

Verš 12

dopytuje sa svojho dreva a jeho palica mu dáva rady, lebo duch smilstva ich zvádza z cesty a oni sa smilnením odvracajú od svojho Boha.

Oz 5:4 - Ich skutky im nedovoľujú vrátiť sa k svojmu Bohu; je v nich duch smilstva, takže nepoznajú Hospodina.

Verš 13

Na temene vrchov prinášajú obety, na výšinách pália kadidlo — pod dubom, topoľom a cerom, lebo ich tieň je príjemný; preto vaše dcéry smilnia a vaše snúbenice páchajú cudzoložstvo.

Iz 57:7 - Na vysokom vyčnievajúcom vrchu si si rozložila svoje lôžko a aj tam si vystupovala obetovať obetu s hostinou.

Ez 20:28 - Keď som ich doviedol do krajiny, o ktorej som im so zdvihnutou rukou prisahal, že im ju dám, a uzreli nejaký vysoký kopec alebo akýkoľvek košatý strom, prinášali tam svoje obety a odovzdávali tam svoje popudzujúce obetné dary, kládli tam svoje obety príjemnej vône a obetovali tam svoje nápojové obety.

Iz 1:29 - Zahanbíte sa pre posvätné duby, po ktorých ste tak túžili, budete sa pýriť za záhrady, ktoré ste si vybrali.

Verš 9

Ako bude s ľudom, tak bude aj s kňazom. Potrestám ho za jeho cesty a odplatím mu jeho skutky.

Iz 24:2 - Rovnako bude na tom ľud i kňaz, sluha i jeho pán, slúžka i jej pani, predavač i kupec, ten, čo požičiava, i ten, čo dlhuje, veriteľ i dlžník.

Oz 4,1-7 - Tu prorok opisuje vinu a trest domu Izraela a vymenúva rozličné hriechy a previnenia synov Izraela, ku ktorým hovorí.

Oz 4,3 - Pre človeka aj nerozumné tvorstvo pociťuje Boží hnev.

Oz 4,4 - Nik nemá právo Bohu vyčitovať, že prísne súdi. Kňaz je prostredník medzi Bohom a ľuďmi; neposlúchnuť ho pokladal zákon za ťažký zločin (Dt 17,12).

Oz 4,5 - Verš je nejasný, jeho zmysel je asi: Zahynie, a to čoskoro, ľud, falošní proroci, ba celý národ, ktorý náš prorok volá matkou. Falošní proroci zavinili z veľkej čiastky nemravnosť ľudu, preto ich pád bude ťažší, čo náš prorok vyjadruje tým, že padnú v noci.

Oz 4,6 - Výčitka patrí celému národu: pretože odmietol poznanie Pána, prestane byť kňazským národom (porov. Ex 19,6). Izrael konal kňazskú službu, lebo mal byť prostredníkom medzi Bohom a ostatnými národmi.

Oz 4,8 - Je tu reč o kňazoch Severnej ríše. Všetky obety v tejto ríši boli hriešne, lebo jediným obetným miestom pre Izraelitov bol jeruzalemský chrám. Kňazi jednako napomáhali tieto obety, aby sa mohli z nich živiť; živili sa teda z hriechov ľudu, preto ich stihne ten istý trest, čo aj ľud.

Oz 4,11 - Modloslužba a s ňou spojené neresti natoľko odobrali Izraelitom rozum, že chcú veštby od svojich drevených bohov a veštia pomocou akýchsi paličiek (robdomantia; porov. aj Ez 21,26).

Oz 4,13 - Porov. Jer 2,20.

Oz 4,14 - Dcéry a nevesty, pravda, neostanú bez trestu. No väčšia je vina otcov a mužov, lebo od nich sa aj ony naučili hriechu. O pobehliciach svätýň pozri pozn. k 1 Kr 14,24.

Oz 4,15 - Mravný stav Izraela je beznádejný, preto prorok oslovuje Južné kráľovstvo, Júdsko, aby aspoň ono nepáchalo modloslužbu. Galgala a Betaven boli strediskami modloslužby. Dve mestá mali meno Galgala. O jednom pozri pozn. k 1 Sam 7,16, o druhom 1 Sam 10,8. Nevedno, o ktorom z týchto miest je tu reč. – Betaven je zmenené meno Betelu (dnešný Betin, asi 15 km severne od Jeruzalema). Meno Betel znamená "Dom Boha" (porov. Gn 28,10; 35,14). Jeroboam I. dal však postaviť v tomto meste zlaté teľa, preto ho prorok volá Betaven=Dom hriechu. – Boh nechce, aby modlári vyslovovali pri prísahe jeho meno.

Oz 4,17 - Ešte vždy pokračuje výzva k Júdsku, pozri v. 15.