Kniha proroka Ezechiela

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Ez 20, 1-44

1 V siedmom roku, v piatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišli mužovia spomedzi starších Izraela dopytovať sa Hospodina a sadli si predo mňa. 2 Vtedy mi zaznelo slovo Hospodina: 3 Človeče, hovor so staršími Izraela a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: Prišli ste sa ma dopytovať? Ako žijem, nedovolím, aby ste sa ma dopytovali — znie výrok Pána, Hospodina. 4 Chceš ich súdiť, chceš súdiť, človeče? Oznám im ohavnosti ich otcov 5 a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: Toho dňa, keď som si vyvolil Izrael, zdvihol som ruku, prisahal som potomstvu Jákobovho domu a dal som sa im poznať v Egypte. Vtedy som zdvihol ruku a prisahal som: Ja som Hospodin, váš Boh! 6 V ten deň som zdvihol ruku k prísahe, že ich vyvediem z Egypta do krajiny, ktorú som pre nich vyhliadol, ktorá oplýva mliekom a medom. Bola najkrajšia zo všetkých krajín. 7 Povedal som im: Každý nech odvrhne svoje ohavné modly, ku ktorým upieral oči, a nech sa nepoškvrňuje egyptskými modlami. Ja som Hospodin, váš Boh. 8 Oni sa však vzopreli a nechceli ma počúvať. Nikto neodvrhol ohavné modly, ku ktorým upieral oči, ani neopustil egyptské modly. Vtedy som povedal, že vylejem na nich svoju prchkosť, kým neskončí môj hnev proti nim v Egypte. 9 Konal som tak pre svoje meno, aby nebolo znesvätené v očiach národov, medzi ktorými boli oni, pred ktorých zrakmi som sa im dal spoznať, keď som ich viedol z Egypta. 10 Keď som ich vyviedol z Egypta a doviedol na púšť, 11 vydal som im svoje ustanovenia a oboznámil ich so svojimi nariadeniami, ktorých plnením má človek žiť. 12 Dal som im aj svoje dni sobotného odpočinku, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby poznali, že ja, Hospodin, ich posväcujem. 13 Dom Izraela sa mi však vzoprel na púšti. Nechodili podľa mojich ustanovení a zavrhli moje nariadenia, plnením ktorých má človek žiť; i moje dni sobotného odpočinku veľmi znesväcovali. Vtedy som povedal, že na púšti vylejem na nich svoju prchkosť, až kým ich nezničí. 14 Konal som tak pre svoje meno, aby nebolo znesvätené v očiach národov, pred ktorých zrakmi som ich vyviedol. 15 Predsa však som zdvihol ruku a prisahal som proti nim na púšti, že ich nedovediem do krajiny, ktorú som im dal, ktorá oplýva mliekom a medom a je najkrajšia zo všetkých krajín, 16 pretože zavrhli moje nariadenia, nechodili podľa mojich ustanovení a moje sobotné dni odpočinku znesväcovali, lebo ich srdce išlo za ich modlami. 17 No moje oči sa zmilovali nad nimi, takže som ich nezničil, ani som s nimi neskoncoval na púšti. 18 Ich synom na púšti som povedal: Nechoďte podľa ustanovení svojich otcov ani ich nariadenia nezachovávajte, ani sa nepoškvrňujte ich modlami! 19 Ja som Hospodin, váš Boh! Choďte podľa mojich ustanovení, zachovávajte moje nariadenia a plňte ich, 20 sväťte moje dni sobotného odpočinku, ktoré budú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste poznali, že ja som Hospodin, váš Boh. 21 Synovia sa mi však vzopreli: nechodili podľa mojich nariadení, ani nezachovávali a neplnili moje nariadenia, plnením ktorých má človek žiť; znesvätili i moje dni sobotného odpočinku. Tak som povedal, že vylejem na nich svoju prchkosť, kým sa na púšti neprestanem na nich hnevať. 22 Predsa som si stiahol ruku späť a konal som pre svoje meno, aby nebolo znesvätené v očiach národov, pred ktorých zrakmi som ich vyviedol. 23 No zdvihol som ruku a prisahal som proti nim na púšti, že ich rozptýlim medzi národy a že ich roztrúsim po krajinách, 24 pretože neplnili moje nariadenia a zavrhli moje ustanovenia, znesvätili moje dni sobotného odpočinku a svoje oči upierali k modlám svojich otcov. 25 Preto som im aj ja vydal nedobré ustanovenia a nariadenia, ktorých plnením nebudú žiť. 26 Poškvrňoval som ich vlastnými darmi, keď všetko prvorodené prevádzali cez oheň, aby som ich predesil, aby spoznali, že ja som Hospodin. 27 Preto hovor, človeče, k domu Izraela a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: Aj týmto sa mi rúhali vaši otcovia: svojou nevernosťou, ktorej sa dopúšťali voči mne. 28 Keď som ich doviedol do krajiny, o ktorej som im so zdvihnutou rukou prisahal, že im ju dám, a uzreli nejaký vysoký kopec alebo akýkoľvek košatý strom, prinášali tam svoje obety a odovzdávali tam svoje popudzujúce obetné dary, kládli tam svoje obety príjemnej vône a obetovali tam svoje nápojové obety. 29 Ja som im však povedal: Na akú výšinu to chodievate? Preto sa to až do dnešného dňa volá Výšina. 30 Preto povedz domu Izraela: Takto vraví Pán, Hospodin: Či sa budete poškvrňovať podľa spôsobu svojich otcov a či chcete smilne nasledovať svoje ohavné modly? 31 Aj donášaním svojich darov, prevádzaním svojich synov cez oheň ste sa poškvrňovali pri všetkých svojich modlách až dodnes, a ja by som vám mal dovoliť, aby ste sa ma dopytovali, dom Izraela? Akože žijem — znie výrok Pána, Hospodina — nedovolím vám, aby ste sa ma dopytovali. 32 To, čo vám prichádza na um, zaručene sa nestane, totiž, keď hovoríte: Budeme ako pohania a rody v iných krajinách a budeme vzývať drevo a kameň! 33 Akože žijem — znie výrok Pána, Hospodina — ja budem kraľovať nad vami pevnou rukou, vystretým ramenom a prchkosťou, ktorú na vás vylejem. 34 Vyvediem vás spomedzi národov a zhromaždím vás z krajín, do ktorých som vás rozptýlil pevnou rukou, vystretým ramenom a prchkosťou, ktorú som na vás vylial. 35 Zavediem vás na púšť národov a tam sa budem s vami súdiť tvárou v tvár. 36 Ako som sa súdil s vašimi otcami na púšti Egypta, tak sa budem súdiť s vami — znie výrok Pána, Hospodina. 37 Prevediem vás pod pastierskou palicou a uvediem vás do zväzku zmluvy. 38 No vylúčim z vás tých, ktorí sa mi vzpierajú a protivia. Vyvediem ich síce z krajiny, v ktorej žijú ako cudzinci, ale na pôdu Izraela nedôjdu. Potom spoznáte, že ja som Hospodin. 39 Vy však, dom Izraela — tak hovorí Pán, Hospodin — ak ma nechcete počúvať, každý nech ide za svojimi modlami a slúži im. Neznesväcujte však už moje sväté meno svojimi darmi a svojimi modlami. 40 Na mojom svätom vrchu, na vysokom vrchu Izraela — znie výrok Pána, Hospodina — tam mi bude slúžiť celý dom Izraela, všetci, ktorí sú v krajine. Tam ich milostivo prijmem a budem vyhľadávať vaše pozdvihované dávky i prvotiny vašich darov so všetkými vašimi posvätnými darmi. 41 Pre príjemnú vôňu obiet vás milostivo prijmem, keď vás vyvediem spomedzi národov a zhromaždím z krajín, do ktorých som vás roztrúsil. Dokážem pred zrakmi pohanov, že som Svätý 42 a spoznáte, že ja som Hospodin, keď vás uvediem na pôdu Izraela, do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou prisahal, že ju dám vašim otcom. 43 Tam sa rozpomeniete na svoje cesty i na všetky svoje skutky, ktorými ste sa poškvrňovali, a sami sebe sa budete hnusiť pre všetky svoje zlé skutky, ktoré ste popáchali. 44 Potom spoznáte, že ja som Hospodin, keď to urobím s vami pre svoje meno, a nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich zlých skutkov, dom Izraela — znie výrok Pána, Hospodina.

Verš 1

V siedmom roku, v piatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišli mužovia spomedzi starších Izraela dopytovať sa Hospodina a sadli si predo mňa.

Ez 14:3 - Človeče, títo muži prijali do srdca svoje modly a tým si položili pred seba previnenie, aby sa oň potkli. Môžem im dovoliť, aby sa ma dopytovali?

Verš 4

Chceš ich súdiť, chceš súdiť, človeče? Oznám im ohavnosti ich otcov

Ez 22:2 - Či ty, človeče, budeš súdiť? Budeš súdiť krvilačné mesto? Oznám mu teda všetky jeho ohavnosti.

Ez 23:26 - Vyzlečú ti šaty a poberú ti ozdoby.

Verš 5

a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: Toho dňa, keď som si vyvolil Izrael, zdvihol som ruku, prisahal som potomstvu Jákobovho domu a dal som sa im poznať v Egypte. Vtedy som zdvihol ruku a prisahal som: Ja som Hospodin, váš Boh!

Ex 6:8 - Privediem vás do krajiny, ktorú som slávnostne sľúbil dať Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. Vám ju dám do vlastníctva. Ja som Hospodin.

Ex 3:8 - Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypta a vyviedol z tej krajiny do krajiny dobrej a rozľahlej, oplývajúcej mliekom a medom, kde bývajú Kanaánčania, Chetiti, Amorejčania, Perizzeji, Chivviji a Jebúseji.

Ex 4:31 - a ľud uveril. Keď počuli, že Hospodin navštívil Izraelitov a videl ich utrpenie, padli na kolená a klaňali sa.

Verš 10

Keď som ich vyviedol z Egypta a doviedol na púšť,

Ex 13:18 - Preto ho Boh viedol okľukou cez púšť popri Červenom mori. Izraeliti odišli z Egypta v usporiadaných zástupoch.

Verš 11

vydal som im svoje ustanovenia a oboznámil ich so svojimi nariadeniami, ktorých plnením má človek žiť.

Lv 18:5 - Budete zachovávať moje ustanovenia a moje príkazy. Človek, ktorý bude podľa nich konať, bude z nich žiť. Ja som Hospodin.

Rim 10:5 - Mojžiš totiž o spravodlivosti zo zákona píše: Človek, ktorý koná tieto veci, bude z nich žiť.

Gal 3:12 - Zákon však nie je z viery, ale kto plní prikázania, bude žiť z nich.

Verš 12

Dal som im aj svoje dni sobotného odpočinku, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby poznali, že ja, Hospodin, ich posväcujem.

Ex 20:8 - Pamätaj na deň sobotného odpočinku, že ho máš svätiť!

Ex 31:13 - Toto oznám Izraelitom: Zachovávajte moje dni sobotného odpočinku. Je to znamenie medzi mnou a vami pre všetky pokolenia, aby ste poznali, že ja, Hospodin, vás posväcujem.

Ex 35:2 - Šesť dní budete vykonávať svoje práce a siedmy deň budete mať slávnosť, Hospodinov svätý deň sobotného odpočinku. Každý, kto by vtedy konal nejakú prácu, musí zomrieť.

Verš 13

Dom Izraela sa mi však vzoprel na púšti. Nechodili podľa mojich ustanovení a zavrhli moje nariadenia, plnením ktorých má človek žiť; i moje dni sobotného odpočinku veľmi znesväcovali. Vtedy som povedal, že na púšti vylejem na nich svoju prchkosť, až kým ich nezničí.

Ex 16:28 - Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi: Dokedy mi budete odporovať a nebudete zachovávať moje príkazy a zákony?

Verš 47

Lk 23:31 - Veď ak toto robia so zeleným stromom, čo sa bude diať so suchým?

Verš 26

Poškvrňoval som ich vlastnými darmi, keď všetko prvorodené prevádzali cez oheň, aby som ich predesil, aby spoznali, že ja som Hospodin.

Ez 16:21 - že si zabíjala mojich synov a dala si ich im, aby ich previedli cez oheň?

Ez 20,5 - "Zdvihol som svoju ruku", rozumej: k prísahe.

Ez 20,9 - Keby Boh nebol vyviedol Izraelitov z Egypta, ako im prisľúbil, Egypťania a iné pohanské národy by si boli mysleli, že je bezmocný a nemôže splniť svoj sľub.

Ez 20,15 - Pozri pozn. k veršu 5.

Ez 20,25 - Božie príkazy sú vždy dobré. Tu nie je reč "o Božích zákonoch, ale ľudských, nie Mojžišových, ale utláčateľov, do rúk ktorých sa Hebrejci dostali pre porušovanie Božích zákonov. A tiež o obetiach, ktoré prinášali falošným bohom pohanov, takže sa tu spomínajú dva tresty, ktoré zodpovedajú dvom Božím dobrodeniam, to jest: tvrdé zákony utláčateľov preto, lebo odvrhli ľahký Boží zákon, a zločinné obety dietok, lebo odmietli sväté Pánove obety".

Ez 20,28 - Pozri pozn. k veršu 5. O kanaánskej modloslužbe pod košatými stromami pozri pozn. k Iz 1,29, tiež pozn. k Jer 2,19.

Ez 20,29 - Verš sa usiluje podať pôvod názvu kanaánskych obetí "výšin". Dostal sa do osnovy pravdepodobne až neskoršie.

Ez 20,30 - Porov. pozn. k Jer 2,19.

Ez 20,39 - "Choďte všetci za svojimi modlami" LXX číta: "Odstráňte každý svoje modly."