Verš 3
Veď náboženstvo národov je nič, len drevo vyťaté v hore, dielo umelcovej ruky zhotovené sekerou.
Iz 44:14 - Vytne si cédre, priberie cér a dub a vyberie si spomedzi lesných stromov; zasadí smrek, ktorému dážď dáva vzrast.
Verš 4
Okrášlia ho striebrom a zlatom, upevnia ho klincami a kladivom, aby sa neklátilo.
Iz 41:7 - Kováč posilňuje zlatníka, a ten, čo kladivom uhládza, toho, kto bije na nákovu; o letovaní vraví: Dobré je to! Upevňuje to klincami, aby sa neklátilo.
Verš 5
Sú ako strašiak na uhorkovom poli, nehovoria; treba ich nosiť, lebo nechodia. Nebojte sa ich, lebo neublížia, a ani dobre robiť nemôžu.
Ž 115:5 - Ústa majú - nevravia; oči majú - nevidia;
Iz 46:1 - Bél sa zrútil, nakláňa sa Nebó; ich modly sa dostali na zvieratá a dobytok. Tie, čo ste vy nosili, sú už naložené na ustaté zvieratá.
Iz 46:7 - Zdvihnú ho na plecia a odnesú; zložia ho na jeho miesto a on zostane stáť, nepohne sa zo svojho miesta; a možno i kričať naň, on neodpovie, zo súženia ho nezachránia.
Iz 41:23 - Oznámte, čo má prísť za týmto, a tak poznáme, že ste bohovia! Urobte niečo dobré, alebo zlé, a všetci s údivom budeme na to hľadieť.
Verš 6
Niet Tebe podobného, Hospodine; veľký si a veľké je Tvoje meno.
Ž 86:8 - Niet medzi bohmi rovného Ti, Pane, a nieto skutkov, ako sú Tvoje.
Ž 86:10 - lebo si veľký, robíš divné skutky; jedine Ty si Boh.
Verš 7
Kto by sa nebál Teba, Kráľ národov? Naozaj, Tebe to patrí, veď medzi mudrcami pohanov, ani v ich všetkých kráľovstvách niet Tebe podobného.
Zjv 15:4 - Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval Tvoje meno? Veď Ty jediný si svätý, a všetky národy prídu a budú sa Ti klaňať, že sa zjavili Tvoje spravodlivé súdy!
Verš 8
Napospol hlúpi sú a pochabí, modlárska náuka - to je len drevo,
Iz 41:29 - Hľa, všetci sú márnosť, ich pôsobenie nie je ničím; vzduchom a prázdnotou sú ich zliatiny.
Hab 2:18 - Čo pomôže tesaná modla, že ju rezbár stvárnil, liata modla, lživý učiteľ - že tvorca skladá nádej vo svoj výtvor, keď robí nemých bôžikov?
Za 10:2 - Lebo teráfím hovoria klam a veštci vidia lož, prázdne sny zvestujú, márnosťou utešujú. Preto putujú preč ako stádo, trú biedu, lebo niet pastiera.
Verš 12
On stvoril svojou silou zem, múdrosťou svojou postavil svet a svojou dômyseľnosťou rozopäl nebesá.
Gn 1:1 - Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.
Jer 51:15 - On stvoril svojou silou zem, múdrosťou svojou postavil svet a svojou dômyselnosťou rozopäl nebesá.
Jób 9:8 - On sám rozprestrel nebesá a kráča po vysokých vlnách mora.
Ž 104:2 - halíš sa do svetla sťa do rúcha, rozpínaš nebo ako stan.
Iz 40:22 - Ten, ktorý tróni nad obvodom zeme, - kým jej obyvatelia sú len ako kobylky - Ten, ktorý odvíja nebesá ako závoj a rozprestiera ich sťa stan na bývanie,
Iz 44:24 - Takto vraví Hospodin, tvoj Vykupiteľ, a ten ktorý ťa formoval od života matky: Ja, Hospodin, činím všetko, nebesá odvíjam celkom sám, sám od seba rozprestieram zem.
Iz 51:13 - Zabúdaš na Hospodina, ktorý ťa utvoril, ktorý rozostrel nebesá, založil zem? Ty sa ustavične v každom čase chveješ pred hnevom sužovateľa, keď zamýšľa hubiť? Ale kde je hnev sužovateľa?
Verš 13
Na rachot Jeho hromu zahučia vody na nebi. On zdvihne oblaky od končín zeme. K dažďu tvorí blesky a vietor vypúšťa zo svojich komôr.
Ž 135:7 - Od konca zeme dáva stúpať mračnám, On blesky tvorí pri daždi, vypúšťa vietor zo svojich komôr.
Verš 14
Teraz je každý človek hlúpy a nechápavý, každý zlievač vyšiel na hanbu pre modlu, lebo odliatky jeho sú len klamom a dychu v nich nieto.
Jer 51:17 - Každý nevedomý človek sa ukázal hlúpym, každý zlievač vyšiel na hanbu pre modlu, lebo zliatiny jeho sú len klamom a dychu v nich nieto.
Verš 16
Podiel Jákobov nie im je podobný; lebo On je Tvorcom všetkého a Izrael je Jeho vlastným kmeňom, Hospodin mocností je Jeho meno.
Jer 51:19 - Podiel Jákobov nie im je podobný; lebo On je Tvorcom všetkého a Izrael je Jeho vlastným kmeňom, Hospodin mocností je Jeho meno.
Ž 74:2 - Rozpomeň sa na svoj zbor, ktorý si odpradávna získal, vykúpil ako svoj dedičný kmeň, vrch Sion, na ktorom prebývaš.
Verš 18
Lebo takto riekol Hospodin: Ajhľa, tentoraz ja odhodím obyvateľov krajiny a spôsobím im súženie, aby to pocítili.
Jer 6:24 - Keď sme počuli o ňom zvesť, ruky nám ochabli; zmocnila sa nás úzkosť sťa bôle rodičky.
Verš 22
Počuj! Ajhľa, prichádza zvesť a veľký otras zo severnej krajiny, aby mestá Judska boli obrátené na púšť a brloh šakalov.
Jer 1:14 - Nato mi riekol Hospodin: Od severu sa rozpúta pohroma na všetkých obyvateľov krajiny.
Jer 4:6 - Vztýčte zástavu na Sion! Utečte do bezpečia, nestojte, lebo od severu privediem pohromu a veľkú skazu.
Jer 9:11 - Kto je taký múdry, aby to vysvetlil, a aby oznámil, čo hovorili ústa Hospodinove: Prečo hynie krajina, spustošená sťa púšť, takže nik ňou neprejde?
Verš 23
Viem, Hospodine, že človek nemá v moci svoju cestu, a ten, kto chodí, neurčuje svoje kroky.
Prís 16:1 - Človek môže usporiadaťsvoje myšlienky, ale odpoveď na jazyku pochádza od Hospodina.
Prís 20:24 - Hospodin riadi kroky muža; ako môže človek rozumieť svojej ceste?
Verš 24
Karhaj ma, Hospodine, ale s mierou, nie v svojom hneve, aby si ma nezničil.
Ž 6:1 - Pre hudobný prednes na osemstrunovom nástroji. Žalm Dávidov.
Ž 38:1 - Žalm Dávidov. Ku kadidlovej obeti.
Jer 30:11 - lebo ja som s tebou - znie výrok Hospodinov - aby som ťa zachránil. Lebo urobím koniec všetkým národom, medzi ktoré som vás rozptýlil. S tebou však neurobím koniec, ale potrestám ťa v medziach práva; no bez trestu ťa nechať nemôžem.
Jer 46:28 - Neboj sa, služobník môj, Jákob - znie výrok Hospodinov - lebo ja som s tebou, lebo skoncujem so všetkými národmi, medzi ktoré som ťa zahnal. S tebou však neskoncujem, potrestám ťa s mierou, lebo bez trestu ťa nechať nemôžem.
Verš 25
Vylej svoju prchkosť na národy, ktoré Ťa nepoznajú, a na pokolenia, ktoré nevzývajú Tvoje meno. Lebo zožierali Jákoba, zožierali ho, aj skoncovali s ním a spustošili jeho obydlie.
Ž 79:6 - Vylej svoju zlosť na pohanov, ktorí Ťa nepoznajú, i na kráľovstvá, čo nevzývajú Tvoje meno!
Jer 8:16 - Od Dánu počuť frkot jeho koní, hlasným erdžaním jeho koní trasie sa celá zem. Prídu a vyžerú krajinu, všetko, čoho je plná, mesto, i tých, ktorí v ňom bývajú.
Jer 9:16 - Takto vraví Hospodin mocností: Uvážte a zavolajte plačky, nech prídu, a pošlite po múdre ženy, nech dôjdu,
Jer 10,1 - Babylonci pozorovali hviezdy a z rozličných nebeských znamení veštili; porov. Iz 47,13.
Jer 10,3 - "Zákony národov" sú modly. Pozri Iz 44,9-20; Bar 6; Múd 14 n.
Jer 10,9 - Taršiš pozri Iz 2,16. – Miesto neznámej krajiny Ofaz číta Targum a sýrsky preklad Ofír (pozri pozn. k Iz 13,12). – O purpure pozri pozn. Iz 1,18.
Jer 10,11 - Tento jediný verš z celej Knihy proroka Jeremiáša je písaný rečou aramejskou. Je to dozaista neskorší dodatok, lebo ruší aj súvislú reč o pravom Bohu.
Jer 10,12-16 - Pozri 51,15-19.
Jer 10,13 - Podľa semitského ľudového náhľadu Boh v nebeských skladištiach uschováva vietor, dážď, sneh atď.
Jer 10,17 - Rozumej: "Chystaj sa do zajatia!" Vulg prekladá začiatok verša: "Pozbieraj zo zeme svoju hanbu!"- Ináč krátke state do konca tejto hlavy medzi sebou nesúvisia a sú dosť porušené a neisté.
Jer 10,19 - Porazené mesto predstavuje sa ako chorý človek, ktorý stratil prístrešie.
Jer 10,21 - Pastieri sú vodcovia ľudu; porov. 3,15.
Jer 10,25 - Verš je tu asi nie na svojom mieste. Nachádza sa aj v Ž 79,6 n.
