Kniha proroka Izaiáša

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Iz 8, 1-23

1 Potom mi riekol Hospodin: Vezmi si veľkú tabuľu a napíš na ňu nezmazateľným písmom: Rýchla korisť - náhly lup! 2 A vezmi si vierohodných svedkov: kňaza Uriju a Zachariáša, syna Jeberechijovho. 3 Keď som sa priblížil k prorokyni, počala a porodila syna. Vtedy mi riekol Hospodin: Daj mu meno: Rýchla korisť - náhly lup! 4 Lebo skôr, ako chlapec bude vedieť volať: Otec môj, matka moja! ponesú bohatstvo Damasku a korisť Samárie pred asýrskym kráľom. 5 Hospodin mi ďalej hovoril: 6 Keďže tento ľud zavrhol tíško tečúce vody Šilóachu, lebo si zúfa pre Recína a syna Remaljovho, 7 preto, hľa, Pán privedie naň vody Eufratu mocné a hojné, asýrskeho kráľa a všetku jeho slávu. Vystúpi nad všetky svoje riečiská a pretečie všetky svoje brehy. 8 Prenikne do Judska, zaplaví ho a preleje sa; dosiahne až po hrdlo a rozpätie jeho krídel naplní šírku tvojej krajiny, Immanuel! 9 Spolčujte sa, národy, ale deste sa, a načúvajte, všetky diaľavy zeme! Strojte sa len, ale deste sa; strojte sa len, ale deste sa! 10 Chystajte plán, ale bude zmarený; povedzte niečo, ale neuskutoční sa to, lebo Boh je s nami. 11 Lebo Hospodin mi takto riekol, keď doľahla na mňa Jeho ruka a keď ma varoval ísť cestou tohto ľudu: 12 Nenazývajte sprisahaním všetko, čo tento ľud nazýva sprisahaním! Nebojte sa toho, čoho sa on bojí, a neľakajte sa! 13 Hospodina mocností pokladajte za svätého, nech je On vaším postrachom a ľakom. 14 On bude svätyňou, kameňom úrazu a skalou na potknutie pre oba domy Izraela, pascou a osídlom pre obyvateľov Jeruzalema. 15 Mnohí sa potknú oň, padnú a roztrieštia sa, zamotajú sa a chytia. 16 Zviazať mám svedectvo, zapečatiť naučenie medzi svojimi učeníkmi, 17 a budem očakávať na Hospodina, ktorý skrýva svoju tvár pred domom Jákobovým, a budem dúfať v Neho. 18 Ajhľa, ja i deti, ktoré mi Hospodin dal, sme znakmi a znameniami v Izraeli od Hospodina mocností, ktorý prebýva na vrchu Sion. 19 Keď vám povedia: Pýtajte sa duchov zomrelých a veštcov, ktorí šuškajú a šepkajú, povedzte: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha, ale mŕtvych kvôli živým? 20 K učeniu a svedectvu! Naozaj, nebude úsvitu pre slovo, ktoré hovorím. 21 Človek prejde krajinou zatvrdilý a vyhladnutý. Keď bude hladný, prekľaje svojho kráľa i Boha; obráti sa hore, 22 potom pozrie na zem, tam však je súženie a tma, tiesnivé šero; bude vrhnutý do hustej temravy. 23 Lebo neostane vyčerpaná krajina, ktorá je v úzkosti. Ako v minulosti Hospodin opovržlivo zaobchádzal s krajinou Zebúlún a s krajinou Naftálí, v budúcnosti ku cti privedie prímorskú cestu, Zajordánsko a pohanskú Galileu.

Verš 18

Ajhľa, ja i deti, ktoré mi Hospodin dal, sme znakmi a znameniami v Izraeli od Hospodina mocností, ktorý prebýva na vrchu Sion.

Heb 2:13 - Potom: Ja v Neho budem dúfať. A zase: Ajhľa, tu som i deti, ktoré mi dal Boh.

Verš 19

Keď vám povedia: Pýtajte sa duchov zomrelých a veštcov, ktorí šuškajú a šepkajú, povedzte: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha, ale mŕtvych kvôli živým?

Dt 18:11 - ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani jasnovidec, ani kto by sa vypytoval mŕtvych.

Verš 22

potom pozrie na zem, tam však je súženie a tma, tiesnivé šero; bude vrhnutý do hustej temravy.

Iz 5:30 - V ten deň hučať bude nad ním ako hukot mora. Pozrie na zem, a hľa, hustá temnota, a svetlo sa zatmie jeho mrákavou.

Verš 14

On bude svätyňou, kameňom úrazu a skalou na potknutie pre oba domy Izraela, pascou a osídlom pre obyvateľov Jeruzalema.

Iz 28:16 - Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja kladiem na Sione kameň, kameň osvedčený, vzácny uholný kameň, pevne založený: Kto verí, nebude zahanbený!

Lk 2:34 - Simeon ich požehnal a povedal Márii, Jeho matke: Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať,

Rim 9:33 - ako je napísané: Ajhľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a kto verí v Neho, nebude zahanbený.

1Pt 2:7 - Tak vám, veriacim, je chválou, nevercom však je kameňom, ktorý zavrhli stavitelia, ale ktorý sa stal uholným kameňom,

Verš 15

Mnohí sa potknú oň, padnú a roztrieštia sa, zamotajú sa a chytia.

Mt 21:44 - Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho ten (kameň) padne, rozdlávi ho.

Lk 20:18 - Každý, kto padne na tento kameň, doláme sa; na koho by však ten (kameň) padol, rozdlávi ho.

Iz 8,2 - Svedkovia, ktorí sú nám nie bližšie známi, mali po splnení sa proroctva dokázať, že Izaiáš tieto veci predpovedal.

Iz 8,3 - "Prorokyňou" volá Izaiáš svoju manželku. Je zrejmé, že tu spomínaný chlapec nie je totožný s Emanuelom.

Iz 8,6 - O Rasinovi a Romeliášovom synovi Pekachovi pozri úvod, o kanáli Siloe 2 Krn 32,30.

Iz 8,7 - "Rieka" je Eufrat, ku dravosti ktorého prirovnáva Izaiáš dravosť Asýrov.

Iz 8,10 - "S nami Boh" je preklad mena Emanuel.

Iz 8,12 - Zastrašený ľud v týchto vojnových časoch asi aj v počínaní Izaiášovom videl vlastizradu.

Iz 8,14 - "Oba domy Izraela" sú dve ríše vyvoleného národa, severná a južná.

Iz 8,16 - Učeníkov prorokových volá tu Boh svojimi učeníkmi, veď je prorok jeho zástupca. Im má Izaiáš odovzdať svoje proroctvá, ktoré budú raz svedectvom proti Izraelitom, že nedbali na prorokove výstrahy.

Iz 8,18 - "Chlapci" sú Izaiášovi synovia. Ich mená, ale aj meno Izaiáša sú mená vyznamné, symbolické (pozri 7,3 a 8,3).

Iz 8,19 - Prorok vyčíta národu, že sa namiesto k Bohu utieka k čarodejom a k veštcom, ba vyvoláva aj mŕtvych, je predsa nerozum na živých ľudí dopytovať sa mŕtvych. Radšej nech sa vrátia k "náuke a svedectvu", t. j. k Božiemu zákonu, ináč budú blúdiť v duševných tmách. Tieto tmy sa opisujú aj v nasledujúcich veršoch.

Iz 8,23 - Spomínajú sa tu kedysi zaznávané kraje Galiley a Zajordánska, ktoré neskoršie svojím pobytom a verejným účinkovaním tak oslávil Mesiáš. "More" tu je, ako aj častejšie v Biblii, Genezaretské jazero. Od slov: "V predošlom čase…" pričleňuje Vulg tento verš už k hl. 9.