Verš 1
Za dní judského kráľa Ácháza, syna Uzijovho syna Jótáma, pritiahol sýrsky kráľ Recín a izraelský kráľ Pekach, syn Remaljov, k Jeruzalemu do boja proti nemu. Ale nevládali bojovať proti nemu.
2Kr 16:5 - Vtedy pritiahol sýrsky kráľ Recín s izraelským kráľom Pekachom, synom Remaljovým, do boja proti Jeruzalemu. Obkľúčili Ácháza, ale nevládali bojovať.
2Krn 28:5 - Preto ho Hospodin vydal do rúk sýrskeho kráľa, ktorý ho porazil, odvliekol z neho veľmi mnohých do zajatia a dopravil do Damasku. Hospodin ho vydal aj do rúk izraelského kráľa, ktorý mu pripravil veľkú porážku.
Verš 14
Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel.
Mt 1:23 - Ajhľa, panna počne a porodí syna a dajú Mu meno Emanuel; to v preklade znamená: Boh s nami.
Lk 1:31 - Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš.
Verš 23
V ten deň každé miesto, na ktorom je tisíc vínnych kmeňov v cene tisíc šekelov striebra, zmení sa na bodľač a tŕnie.
Lv 26:22 - Pošlem na vás divú zver a ona vás pripraví o deti, vyhubí váš dobytok a umenší váš počet, takže vaše cesty spustnú.
Iz 7,1 - Prorocké reči (hl. 7 – 12) pochádzajú z doby spohanšteného kráľa Achaza. Vynikajú v nich proroctvá o Mesiášovi, ktorý sa tu volá Emanuel, preto možno túto časť nazvať knihou o Emanuelovi. Nikde inde vo Svätom písme sa Mesiáš nevolá Emanuel. – V hl. 7. hovorí o sebe Izaiáš v osobe tretej.
Iz 7,1 - O tejto vojne pozri úvod a porov. 2 Kr 15,37. Achaz hľadal pomoc u asýrskeho kráľa Tiglatpilésara III. (2 Kr 16,7 n.).
Iz 7,2 - Dom Dávidov je dom Dávidovho potomka Achaza, ktorému oznámili, že sa aramejské vojsko spojilo proti nemu s vojskom izraelským a táborí už na území Severnej ríše, zvanej aj Efraimskou ríšou.
Iz 7,3 - Dnes už nevieme, na ktorej strane Jeruzalema bol tento Horný rybník. Horným ho volali preto, lebo v Jeruzaleme bol aj Dolný rybník (pozri 22,9). – I meno Izaiáša ("Pán spasí"), i meno Šeárjášúba ("zvyšky sa obrátia") sú mená symbolické.
Iz 7,4 - Nepriateľskí králi sú blízko zániku, sú ako dohárajúce hlavne, ktoré síce nepríjemne dymia, ale škodiť už nemôžu.
Iz 7,6 - Syn Tábelov je nám ináč neznámy.
Iz 7,8 - Rozumej: Ani Aramejsko, ani Efraimsko nerozšíri svoje územie, ich králi ostanú len v doterajších svojich sídlach: v Damasku a Samárii. Tu spomínaných 65 rokov uplynulo r. 670 pr. Kr., keď asýrsky kráľ Asarhadon (Asarhaddon) osadil na územie bývalej Izraelskej ríše cudzie národy, s ktorými sa zvyšky Izraelitov zmiešali, a tak Efraim prestal byť svojráznym národom.
Iz 7,10 - Spohanštenému, ale jednako len právoplatnému kráľovi vyvoleného národa, Achazovi, núka Boh zázrak. Ale Achaz nechce opustiť modly a nechce sa vzdať asýrskeho spojenectva, preto s výhovorkou odmieta zázrak.
Iz 7,14 - Aj napriek tomu, že Achaz odmietol, Boh dá znamenie, lenže pre kráľa to už nebude znamením záchrany, tú Boh sľúbil len podmienečne: "Ak neuveríte, veru neobstojíte" (verš 9). Achaz nechcel veriť, preto za trest spustošia jeho krajinu práve tí Asýri, ktorých si volá na pomoc. To spustošenie bude súčasne aj znamením, lebo Boh mu ho oznamuje vopred. Splní sa to ešte za života Achazovho a kráľ bude mať takto dôkaz moci a Božej vševediacnosti. Bude to však hneď aj zárukou, že sa splní aj proroctvo dané do ďalekej budúcnosti o počatí a narodení Mesiáša: "Hľa, panna počne a porodí syna!" Pôvodina má doslovne: "Hľa, panna tehotná a rodí syna!" Izaiáš prorockým zrakom vidí pannu, ktorá, hoci počala, ba aj porodila, ostáva pannou. A keďže svojho syna doniesla na svet bez ľudského otca, dáva mu meno Emanuel, po slovensky "Boh s nami". Vlastné mená spojené s Božím menom bývali u Izraelitov veľmi časté, ba užívali aj meno Ježiš. Jedine meno Emanuel sa okrem hl. 7 a 8 knihy Izaiášovej nikde inde vo Svätom písme nevyskytuje; okrem Mesiáša nik sa nevolá Emanuel. Emanuel bude teda zvláštnou, nad všetkých vynikajúcou osobnosťou. Nesporne o tomto dieťati, o Emanuelovi, je reč aj v 8,8–10 a v hl. 9 a 11. Na týchto miestach sa však tomuto dieťaťu pripisujú také vlastnosti a píšu sa o ňom také veci, ktoré sa na nikoho iného nemôžu vzťahovať, len na Mesiáša. Emanuel je teda Mesiáš a v dôsledku toho panna, o ktorej je tu reč, môže byť len matkou Mesiášovou. I najstaršie preklady Biblie dosvedčujú, že Izaiáš tu hovorí o panne a kresťanstvo, počnúc už Evanjeliom sv. Matúša (1,23), plným právom vidí v tejto panne panenskú matku Emanuela-Mesiáša, Preblahoslavenú Pannu Máriu. Jej panenské počatie a jej panenský pôrod má byť tým veľkým zázrakom, ktorým Boh dokáže, že vie svojich oslobodiť aj bez pomoci iných. Veď sám Osloboditeľ sveta sa počal bez prispenia muža, z Ducha Svätého, panensky.
Iz 7,15 - Mlieko (Vulg číta: maslo) a med býva vo Svätom písme znakom úrodnosti zeme. Tu naopak z verša 22 vidieť, že mlieko a med budú ľudia požívať pre nedostatok iných pokrmov, sú teda znakom chudoby.
Iz 7,16 - Ešte pred príchodom Mesiáša zahynie Aramejsko a Efraimsko, potom bude spustošené aj Júdsko. Prorok však nehovorí, že Mesiáš príde hneď po tomto spustošení.
Iz 7,18 - Egypt sa volá muchou, lebo na okolí Nílu v Egypte je množstvo múch. Asýrsko je včela, preto aj nebezpečnejší nepriateľ.
Iz 7,20 - Asýri vyplienia krajinu a pozbavia ju všetkej krásy, ako britva pozbavuje mužovo telo všetkej ozdoby.
