výhody registrácie

Kazateľ

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Kaz 7, 1-29

1 Dobré meno je lepšie ako výborná masť a deň smrti človeka ako deň jeho narodenia. 2 Lepšie je ísť do domu smútku ako ísť do domu hodovania a pitia, pretože tamto je koniec každého človeka, a živý si to berie k svojmu srdcu. 3 Lepšia je žalosť ako smiech, lebo smútkom tvári polepšuje sa srdce. 4 Srdce múdrych je v dome smútku a srdce bláznov v dome radosti. 5 Lepšie je počúvať karhanie múdreho, než aby niekto počúval pieseň bláznov. 6 Lebo jako praskot tŕnia pod hrncom, tak i smiech blázna. A to je tiež márnosť. 7 Lebo útisk robí múdreho bláznom, a dar hubí srdce i rozum. 8 Lepší koniec nejakej veci ako jej počiatok; lepší trpezlivý ako vysokomyseľný. 9 Nenáhli vo svojom duchu do hnevu, lebo hnev odpočíva v lone bláznov. 10 Nepovedz: Ako je to, že predošlé dni boly lepšie, ako sú tieto? Lebo by si sa nepýtal na to z múdrosti. 11 Dobrá je múdrosť s dedičstvom a ešte viacej tým, ktorí vidia slnko. 12 Lebo byť v tôni múdrosti je to isté, čo byť v tôni striebra; a je užitok z vedomosti; múdrosť dáva život tým, ktorí ju majú. 13 Vidz dielo Božie, lebo kto môže narovnať to, čo on skrivil? 14 V dobrý deň buď tedy šťastný v dobrom a v zlý deň hľaď: Bôh učinil i tento popri tamtom nato, aby nenašiel človek po ňom ničoho. 15 Všetko to som videl vo dňoch svojej márnosti: Stáva sa, že spravedlivý hynie vo svojej spravedlivosti, ako sa tiež stáva, že bezbožný dlho žije vo svojej zlobe. 16 Nebuď príliš spravedlivým ani sa nerob nadmier múdrym; prečo by si mal seba priviesť na zkazu? 17 Nebuď príliš bezbožným ani nebuď bláznom; prečo by si mal zomrieť pred svojím časom? 18 Je dobre, aby si sa držal tohoto, ale ani od tamtoho nespusti svojej ruky; lebo ten, kto sa bojí Boha, ujde všetkému tomu. 19 Múdrosť pomôže múdremu viac ako desať vladárov, ktorí sú v meste. 20 Lebo niet spravedlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobré a nehrešil. 21 Preto tiež neprikladaj svojho srdca ku všetkým slovám, ktoré hovoria, aby si nepočul svojho sluhu, že ti zlorečí. 22 Lebo tvoje srdce vie, že si aj ty mnoho ráz zlorečil iným. 23 Všetko to som zkúsil v múdrosti a povedal som: Budem múdry. Ale ona zostala ďaleko odo mňa. 24 Ďaleko je, čo bolo, hlboko, veľmi hlboko; kto to vynajde? 25 Obrátil som sa a ustavil svoje srdce, aby som poznával a zkúmal a hľadal múdrosť a smysel a aby som poznal, že je bezbožnosť bláznovstvom a nerozum voči Bohu šialenstvom. 26 A našiel som vec, horkejšiu ako smrť, ženu, ktorá je samá sieť, a samá smečka jej srdce, putami jej ruky; ten, kto je dobrým pred tvárou Božou, jej unikne; ale ten, kto hreší, býva lapený od nej. 27 Pozri, toto som našiel, hovorí kazateľ, jedno k druhému ukladajúc, aby som našiel smysel, 28 čo ešte vždy hľadá moja duša, avšak som nenašiel. Jedného muža som našiel z tisíca, ale ženy som medzi všetkými tými nenašiel. 29 Iba toto, pozri, som našiel, že totiž Bôh učinil človeka priameho, statočného, ale oni hľadajú mnohé výmysly nepravé.

Kaz 7, 1-29





Verš 1
Dobré meno je lepšie ako výborná masť a deň smrti človeka ako deň jeho narodenia.
Prís 22:1 - Dobré meno je viacej hodno ako veľké bohatstvo, a priazeň nad striebro a zlato.

Verš 5
Lepšie je počúvať karhanie múdreho, než aby niekto počúval pieseň bláznov.
Prís 13:18 - Chudoba a hanba stihne toho, kto opúšťa kázeň; ale ten, kto zachováva pokarhanie, bude ctený.
Prís 15:31 - Ucho, ktoré poslúcha karhanie života, bude bývať medzi múdrymi.

Verš 6
Lebo jako praskot tŕnia pod hrncom, tak i smiech blázna. A to je tiež márnosť.
Ž 58:9 - Nech sú jako slimák, ktorý sa rozplýva a ide ta; jako mŕtvy plod ženy, nech tak neuvidia slnka!

Verš 20
Lebo niet spravedlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobré a nehrešil.
1Kr 8:46 - Keby zhrešili proti tebe (lebo veď nieto človeka, ktorý by nehrešil), a rozhneval by si sa na nich a vydal by si ich nepriateľovi, a ich jatci by ich zajali do zeme nepriateľa, už či ďalekej a či blízkej,
2Krn 6:36 - Keby zhrešili proti tebe, lebo veď nieto človeka, ktorý by nehrešil, a rozhneval by si sa na nich a vydal by si ich nepriateľovi, a ich jatci by ich zajali do ďalekej zeme alebo hoc i do blízkej,
Prís 20:9 - Kto môže povedať: Očistil som svoje srdce, som čistý od svojho hriechu?
1Jn 1:8 - Keď povieme, že nemáme hriechu, sami seba zvodíme, a niet v nás pravdy.

Verš 25
Obrátil som sa a ustavil svoje srdce, aby som poznával a zkúmal a hľadal múdrosť a smysel a aby som poznal, že je bezbožnosť bláznovstvom a nerozum voči Bohu šialenstvom.
Kaz 1:17 - preto som priložil svoje srdce poznať múdrosť a poznať nerozum a bláznovstvo, ale som poznal, že aj to je shon po vetre;
Kaz 2:12 - Potom som sa obrátil, aby som videl múdrosť, nerozum a bláznovstvo. Lebo čo dokáže človek, ktorý prijde po kráľovi? Len to, čo už iní dávno vykonali.

Verš 26
A našiel som vec, horkejšiu ako smrť, ženu, ktorá je samá sieť, a samá smečka jej srdce, putami jej ruky; ten, kto je dobrým pred tvárou Božou, jej unikne; ale ten, kto hreší, býva lapený od nej.
Prís 5:3 - Lebo rty cudzej ženy kvapkajú medom, a jej ústa sú hladšie ako olej.
Prís 6:24 - aby ťa to ostríhalo od zlej ženy, od úlisnosti jazyka cudzozemky.
Prís 7:6 - Lebo som vyzeral oknom svojho domu, cez svoju mrežu,
Prís 6:26 - Lebo pre ženu smilnicu schudobneje človek až po okruh chleba, a žena, ktorá má muža, ulovuje drahú dušu.
Prís 7:23 - až prenikla strela jeho jatra; ponáhľal sa, jako sa ponáhľa vtáča do osídla a nevie, že tam ide o jeho život.
Prís 22:14 - Ústa cudzích žien sú hlbokou jamou; na koho sa veľmi hnevá Hospodin, ten ta padne.

Kaz 7,1 - V prvom hebrejskom texte je slovná hra: lepšia je dobrá povesť (meno: šem) ako olej (šemen). Význam doslovne: vnútorná hodnota človeka je cennejšia ako jeho vonkajšok. Výrok, že smrť je lepšia od narodenia, nesmieme vytrhnúť zo súvisu, akoby tu Kazateľ prednášal o hodnote smrti. Tieto dve myšlienky najskôr tak súvisia, že dobré meno prežije aj smrť, kým voňavka po hostine hneď vypáchne. Treba sa viac starať o dobré meno než o vonkajšiu telesnú úhľadnosť.

Kaz 7,6 - Slová: tŕnie (hebr. sirim), kotol (hebr. sir) zasa predstavujú v pôvodine slovnú hru.

Kaz 7,7 - Útlak (hebr. ošeq) môže znamenať aj násilné olúpenie, ozbíjanie o majetok.

Kaz 7,12 - "Tieň" má význam ochrany, záštity.

Kaz 7,13 - Život treba brať taký, aký je. Nemáme čakať od neho iba príjemné veci, ale treba sa pripraviť aj na jeho skúšky.

Kaz 7,17-18 - Kto sa bojí Boha, ten nájde aj správnu strednú cestu, ktorá vedie k nemu.

Kaz 7,19 - Iní by chceli odchylne hláskovať hebr. slovo a dostali by zmysel: desať štítov ochranných (miesto šallitim čítajú šelatim).

Kaz 7,25-29 - Ako je múdrosť zobrazená čnostnou ženou (porov. Prís hl. 9 a 31), tak zasa pochabosť je predstavená necudnicou (Prís hl. 5 – 7).

Kaz 7,28 - Neprajný úsudok o vtedajšej žene je príznačný pre novšie knihy Starého zákona (Prís 2,16 n.; hl. 5; Sir 9,1–13; 25,17–36; 26,8–15).