Kazateľ

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Kaz 7, 1-29

1 Lepšie je dobré meno ako vzácny olej, lepší deň smrti ako deň narodenia. 2 Lepšie než ísť do domu hodovania je ísť do domu zármutku, v ktorom skončí každý človek. Kým žije, nech si to vezme k srdcu. 3 Lepšia je mrzutosť ako smiech, lebo aj pri zachmúrenej tvári môže byť srdcu dobre. 4 Srdce múdrych je v dome zármutku, ale srdce bláznov v dome radosti. 5 Lepšie je počúvať napomínanie múdreho, než počúvať chválospev pochabých. 6 Smiech bláznov je ako praskot tŕnia pod hrncom. Aj to je márnosť. 7 Utláčanie ohlúpi múdreho a úplatok kazí srdce. 8 Lepší je koniec veci ako jej začiatok, trpezlivá myseľ je lepšia než povýšenecká. 9 Nenáhli sa v duchu za mrzutosťou, lebo mrzutosť spočíva v hrudi bláznov. 10 Nehovor: Ako to, že minulé dni boli lepšie ako tieto? Z múdrosti sa na to nepýtaš. 11 Múdrosť je dobrá s dedičstvom, je výhodou pre tých, čo vidia slnko. 12 Byť v tieni múdrosti je totiž ako byť v tieni peňazí a ziskom z poznania múdrosti je to, že dáva život tým, čo ju vlastnia. 13 Pozri na Božie dielo! Kto môže narovnať, čo on skrivil? 14 V dobrý deň užívaj dobro a v zlý deň pozri: tak prvý, ako aj druhý urobil Boh na to, aby človek nezistil, čo príde po ňom. 15 To všetko som videl počas mojich márnych dní: je spravodlivý, ktorý hynie, hoci je spravodlivý, a svojvoľný, ktorý dlho žije, hoci je zlý. 16 Nebuď veľmi spravodlivý a nerob sa príliš múdrym, prečo by si sa mal zničiť? 17 Nebuď príliš svojvoľný a nebuď hlúpy, prečo by si mal zomrieť, keď ešte nenastal tvoj čas? 18 Dobré bude, keď sa toho pridržíš, ba ani tamtoho sa nepustíš, veď kto sa bojí Boha, unikne tomu všetkému. 19 Múdrosť posilňuje múdreho viac ako desiati mocní, ktorí sú v meste. 20 Niet totiž na zemi spravodlivého človeka, ktorý robí dobre a nehreší. 21 Nevenuj pozornosť všetkým rečiam, ktoré sa hovoria, aby si nepočul svojho sluhu, ako ťa preklína, 22 veď tvoje srdce vie, že aj ty si mnohokrát preklínal iných. 23 To všetko som múdro preskúmal a povedal som: Chcem získať múdrosť! — ale ona bola odo mňa vzdialená. 24 Ďaleké je všetko, čo bolo, hlboké, prehlboké, kto to nájde? 25 Poobzeral som sa a svoju myseľ som obrátil, aby som spoznal, skúmal a hľadal múdrosť a zmysel a spoznal som aj svojvôľu, bláznovstvo, hlúposť a pomätenosť. 26 Dospel som k tomuto: Trpkejšia ako smrť je žena, ktorá je osídlom, jej srdce sieťou a jej ruky putami. Kto sa Bohu páči, unikne jej, kto však hreší, toho polapí. 27 Hľa, toto som objavil, povedal Kazateľ: Porovnával som jedno s druhým, aby som našiel zmysel, 28 po ktorom ešte túžila moja duša, no nenašiel som ho. Z tisíc ľudí som našiel jedného poriadneho, ale žena medzi nimi nebola. 29 Iba k tomuto som dospel: Boh urobil ľudí priamymi, oni však hľadajú samé úskoky.

Verš 1

Lepšie je dobré meno ako vzácny olej, lepší deň smrti ako deň narodenia.

Prís 22:1 - Dobré meno je viac ako veľké bohatstvo, priazeň je lepšia než striebro a zlato.

Verš 5

Lepšie je počúvať napomínanie múdreho, než počúvať chválospev pochabých.

Prís 13:18 - Chudoba s hanbou postihnú toho, čo nedbá na napomínanie, no ten, čo prijíma pokarhanie, bude poctený.

Prís 15:31 - Ucho, čo počúva blahodarné napomenutie, bude prebývať v kruhu múdrych.

Verš 6

Smiech bláznov je ako praskot tŕnia pod hrncom. Aj to je márnosť.

Ž 58:9 - Nech sú ako slimák v rozklade, ako potratený plod, čo neuzrel svit slnka!

Verš 20

Niet totiž na zemi spravodlivého človeka, ktorý robí dobre a nehreší.

1Kr 8:46 - Ak by proti tebe zhrešili — lebo nieto človeka, ktorý by nezhrešil — a ty sa na nich nahneváš a vydáš ich nepriateľovi, takže ich nepriatelia odvlečú ako zajatcov do ďalekej či blízkej nepriateľskej krajiny,

2Krn 6:36 - Keď proti tebe zhrešia — veď niet človeka, ktorý by nezhrešil —, ty sa na nich nahneváš a vydáš ich nepriateľovi, takže tí, čo ich zajali, odvlečú ich do ďalekej či blízkej krajiny,

Prís 20:9 - Kto môže povedať: Ja som si srdce očistil, som čistý od hriechu?

1Jn 1:8 - Ak hovoríme, že sme bez hriechu, klameme sami seba a nieto v nás pravdy.

Verš 25

Poobzeral som sa a svoju myseľ som obrátil, aby som spoznal, skúmal a hľadal múdrosť a zmysel a spoznal som aj svojvôľu, bláznovstvo, hlúposť a pomätenosť.

Kaz 1:17 - Predsavzal som si, že spoznám múdrosť a poznanie, hlúposť i bláznovstvo. Zistil som však, že aj to je honba za vetrom.

Kaz 2:12 - Obzeral som sa, aby som videl múdrosť, bláznovstvo a hlúposť. Veď čo bude robiť človek, ktorý príde po kráľovi? To, čo robili dávno iní.

Verš 26

Dospel som k tomuto: Trpkejšia ako smrť je žena, ktorá je osídlom, jej srdce sieťou a jej ruky putami. Kto sa Bohu páči, unikne jej, kto však hreší, toho polapí.

Prís 5:3 - Pery cudzej ženy síce pretekajú medom, jej ústa sú slizkejšie než olej,

Prís 6:24 - uchránia ťa od zlej ženy a od úlisného jazyka cudzinky.

Prís 7:6 - Keď som bol v okne, spoza mriežky som pozeral,

Prís 6:26 - Veď prostitútke stačí aj peceň chleba, no žena iného muža chce uloviť vzácny život.

Prís 7:23 - kým mu šíp neprebodne pečeň, ako vtáča, čo sa vrhá do siete a nevie, že mu ide o život.

Prís 22:14 - Ústa cudzích žien sú hlbokou jamou, na koho sa Hospodin rozhnevá, padne do nej.

Kaz 7,1 - V prvom hebrejskom texte je slovná hra: lepšia je dobrá povesť (meno: šem) ako olej (šemen). Význam doslovne: vnútorná hodnota človeka je cennejšia ako jeho vonkajšok. Výrok, že smrť je lepšia od narodenia, nesmieme vytrhnúť zo súvisu, akoby tu Kazateľ prednášal o hodnote smrti. Tieto dve myšlienky najskôr tak súvisia, že dobré meno prežije aj smrť, kým voňavka po hostine hneď vypáchne. Treba sa viac starať o dobré meno než o vonkajšiu telesnú úhľadnosť.

Kaz 7,6 - Slová: tŕnie (hebr. sirim), kotol (hebr. sir) zasa predstavujú v pôvodine slovnú hru.

Kaz 7,7 - Útlak (hebr. ošeq) môže znamenať aj násilné olúpenie, ozbíjanie o majetok.

Kaz 7,12 - "Tieň" má význam ochrany, záštity.

Kaz 7,13 - Život treba brať taký, aký je. Nemáme čakať od neho iba príjemné veci, ale treba sa pripraviť aj na jeho skúšky.

Kaz 7,17-18 - Kto sa bojí Boha, ten nájde aj správnu strednú cestu, ktorá vedie k nemu.

Kaz 7,19 - Iní by chceli odchylne hláskovať hebr. slovo a dostali by zmysel: desať štítov ochranných (miesto šallitim čítajú šelatim).

Kaz 7,25-29 - Ako je múdrosť zobrazená čnostnou ženou (porov. Prís hl. 9 a 31), tak zasa pochabosť je predstavená necudnicou (Prís hl. 5 – 7).

Kaz 7,28 - Neprajný úsudok o vtedajšej žene je príznačný pre novšie knihy Starého zákona (Prís 2,16 n.; hl. 5; Sir 9,1–13; 25,17–36; 26,8–15).