výhody registrácie

Príslovia

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Prís 20, 1-30

1 Posmievač je víno (a) nezbedník je nápoj opojný, lenže nik (z tých, čo) po ňom bažia, múdry nebýva. 2 Revaniu levíčaťa (sa podobá) hrozba kráľova, ten, kto ho popudzuje k hnevu, hreší proti sebe samému. 3 Je pre človeka cťou, keď (pokojne) sedí, (kde sa strhol) spor, lež každý blázon sa zamieša (do škriepky) 4 Leňochovi sa nechce orať z jesene, (potom) sa zháňa za žatvy, a nieto (ničoho). 5 (Sťa) vody hlboké (sú) plán(y) v srdci človeka, rozumný muž ich však vie odtiaľ vytiahnuť. 6 Je veľa ľudí, čo sa chvália svojou dobrotou, ale kto nájde muža vskutku spoľahlivého? 7 (Ak niekto) kráča v bezúhonnosti a spravodlivosti, (budú) po ňom blažení jeho synovia. 8 Kráľ, ktorý sedí na sudcovskej stolici, rozráža svojím bystrozrakom všetko zlé. 9 Kto môže povedať: „Ja som si srdce očistil, som čistý od hriechu?“ 10 Dvojaké závažie a miera dvojaká, obidvoje sa príkri Pánovi. 11 Už chlapec dáva svojimi skutkami najavo, či je čisté a správne jeho konanie. 12 Ucho, ktoré počuje, a oko, ktoré zrie, oboje stvoril Pán. 13 Nemiluj spánok, aby si neschudobnel, (len) otvor oči (a) máš chleba dosýta. 14 „Zlé, nanič!“ vraví, kto kupuje, ale keď odíde, potom chváli sa. 15 Je zlata a (je) veľa koralov, (ale) pery rozumného sú drahocennou nádobou. 16 Ber jeho odev, lebo sa zaručil za cudzinca a za cudzinku (vezmi) záloh od neho! 17 Človeku veľmi chutí nestatočne nadobudnutý chlieb, no nakoniec má plné ústa kamenia. 18 Plány sa daria, (len keď predchádzala) porada, preto sa púšťaj do vojny (len) po rozumných úvahách! 19 Vyzrádza tajnosti, kto klebetí, kade sa len hne, preto sa so strešteným rapotačom nepusť (do reči)! 20 Kto kľaje svojho otca abo svoju mať, zhasne mu kahan v hustej tme. 21 Majetok od počiatku chvatne nadobudnutý nebude požehnaný napokon. 22 Nehovor: „Ja sa za zlé vypomstím!“ (Len) dúfaj v Pána a pomôže ti. 23 Dvojaké závažie sa príkri Pánovi a nie je dobrá váha falošná. 24 Pán (riadi) kroky človeka, lež ako málo človek jeho ceste rozumie! 25 Je nebezpečné pre človeka: „Sväté!“ vybľafnúť a (iba) potom rozvážiť si, (čo sa) sľúbilo. 26 Múdry kráľ previeva zločincov a dá ich (mlátiť) kolesom. 27 Pánovým kahancom je ľudské svedomie, čo prekutáva všetky skryty života. 28 Dobrotivosť a vernosť ochraňujú vladára a dobrosrdečnosťou podopiera svoj trón. 29 Ozdobou mladých (je) ich moc, okrasou starcov (sú ich) šediny. 30 Krvavé sinky olamujú zlo a údery riadia skryty života.

Prís 20, 1-30





Verš 2
Revaniu levíčaťa (sa podobá) hrozba kráľova, ten, kto ho popudzuje k hnevu, hreší proti sebe samému.
Prís 16:14 - Kráľov hnev - poslovia smrti, a uchláchoľuje ho múdry muž.
Prís 19:12 - Revaniu levíčaťa (sa podobá) kráľov hnev, lež jeho blahosklonnosť je (zas ako) rosa na byli.

Verš 3
Je pre človeka cťou, keď (pokojne) sedí, (kde sa strhol) spor, lež každý blázon sa zamieša (do škriepky)
Prís 17:14 - Púšťať sa do zvady je (ako) pretŕhať vodnú (hať), a preto nechaj škriepku prv, než vybúši.

Verš 5
(Sťa) vody hlboké (sú) plán(y) v srdci človeka, rozumný muž ich však vie odtiaľ vytiahnuť.
Prís 18:4 - Sťa vody hlboké sú slová z mužských úst, (sú ako) rozvodnený potok, (ako) prameň múdrosti.

Verš 8
Kráľ, ktorý sedí na sudcovskej stolici, rozráža svojím bystrozrakom všetko zlé.
Prís 20:26 - Múdry kráľ previeva zločincov a dá ich (mlátiť) kolesom.

Verš 9
Kto môže povedať: „Ja som si srdce očistil, som čistý od hriechu?“
1Kr 8:46 - Ak sa prehrešia proti tebe - veď niet človeka, ktorý by sa neprehrešil - a budeš sa na nich hnevať a vydáš ich nepriateľovi a ich premožitelia ich odvedú do zajatia, do nepriateľskej krajiny, či už ďalekej a či blízkej,
Jób 14:4 - Kto z nečistého stvorí čisté? Nik ver’.
Ž 51:5 - Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou.
Kaz 7:20 - Lebo niet na svete človeka, ktorý by bol taký spravodlivý, že by konal iba dobré a nedopustil by sa hriechu.
1Jn 1:8 - Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda.

Verš 10
Dvojaké závažie a miera dvojaká, obidvoje sa príkri Pánovi.
Prís 20:23 - Dvojaké závažie sa príkri Pánovi a nie je dobrá váha falošná.
Dt 25:13 - Nemaj vo svojom vrecúšku dvojaké závažie, jedno väčšie, druhé menšie!
Prís 11:1 - Falošná váha oškliví sa Pánovi, páči sa mu spravodlivé závažie.

Verš 12
Ucho, ktoré počuje, a oko, ktoré zrie, oboje stvoril Pán.
Ex 4:11 - Pán mu odvetil: „A kto dáva človeku ústa, alebo kto ho robí nemým alebo hluchým, vidiacim alebo slepým? Azda nie ja, Pán?
Ž 94:9 - Že by ten, čo vsadil ucho, nepočul, alebo ten, čo oko stvoril, že by nevidel?

Verš 13
Nemiluj spánok, aby si neschudobnel, (len) otvor oči (a) máš chleba dosýta.
Prís 19:15 - Lenivosť pohružuje v spánok hlboký a ťarbák bude hladovať.

Verš 15
Je zlata a (je) veľa koralov, (ale) pery rozumného sú drahocennou nádobou.
Prís 3:14 - Lebo je výhodnejšie zarobiť si ju, než zarobiť striebro, a získať si ju (hodno viac), ako najvyberanejšie zlato.

Verš 16
Ber jeho odev, lebo sa zaručil za cudzinca a za cudzinku (vezmi) záloh od neho!
Prís 11:15 - Veľmi si škodí, kto sa zaručuje za cudzieho (človeka), kto sa však záväznostiam vyhýba, je bezpečný.
Prís 27:13 - Ber jeho rúcho, lebo sa zaručil za cudzinca a za cudzinku vezmi záloh od neho!

Verš 17
Človeku veľmi chutí nestatočne nadobudnutý chlieb, no nakoniec má plné ústa kamenia.
Prís 9:17 - „Ukradnutá voda je sladšia a pokútny chlieb je chutnejší!“

Verš 19
Vyzrádza tajnosti, kto klebetí, kade sa len hne, preto sa so strešteným rapotačom nepusť (do reči)!
Prís 11:13 - Klebetník, ktorý sa túla, povyzrádza tajnosti, kto však má zmysel pre spoľahlivosť, ten drží slovo u seba.

Verš 20
Kto kľaje svojho otca abo svoju mať, zhasne mu kahan v hustej tme.
Ex 21:17 - Kto zlorečí svojmu otcovi alebo svojej matke, musí zomrieť.
Lv 20:9 - Lebo každý, kto bude zlorečiť svojmu otcovi alebo svojej matke, musí zomrieť. Zlorečil otcovi a matke, jeho krv bude na ňom.
Dt 27:16 - »Prekliaty, kto neuctí svojho otca alebo matku!« A všetok ľud povie: »Amen!«
Mt 15:4 - Lebo Boh povedal: »Cti svojho otca i matku« a: »Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.«

Verš 21
Majetok od počiatku chvatne nadobudnutý nebude požehnaný napokon.
Prís 13:11 - Ľahko nadobudnutý majetok sa rozplynie, ten však, kto zbiera po hŕstke, dopracuje sa bohatstva.
Prís 28:20 - Statočný človek bude veľmi požehnávaný, lež toho, kto chce rýchle zbohatnúť, trest neminie.

Verš 22
Nehovor: „Ja sa za zlé vypomstím!“ (Len) dúfaj v Pána a pomôže ti.
Dt 32:35 - Moja bude pomsta a odveta v deň, keď sa im podlomia nohy. Veď ich deň záhubný sa približuje a ich krutý osud je nablízku.«
Prís 17:13 - Kto odpláca zlým za dobré, nehne sa z jeho domu nešťastie.
Prís 24:29 - Nehovor: „Ako on urobil mne, tak aj ja jemu urobím. Odplatím každému podľa jeho činov.“
Rim 12:17 - Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi.
1Sol 5:15 - Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým!
1Pt 3:9 - Neodplácajte sa zlým za zlé alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania.

Verš 23
Dvojaké závažie sa príkri Pánovi a nie je dobrá váha falošná.
Prís 20:10 - Dvojaké závažie a miera dvojaká, obidvoje sa príkri Pánovi.

Verš 24
Pán (riadi) kroky človeka, lež ako málo človek jeho ceste rozumie!
Jób 31:4 - Či nepozerá on na moje chodníky a všetky kroky nepočíta mi?
Ž 37:23 - Pán upevňuje kroky človeka a sprevádza ho na ceste.
Ž 139:2 - ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
Jer 10:23 - „Ja viem, Pane, že človek nemá v moci svoju cestu, človek nemá v moci svoju púť ani usmernenie svojich krokov.

Verš 29
Ozdobou mladých (je) ich moc, okrasou starcov (sú ich) šediny.
Prís 16:31 - Šediny sú ozdobnou korunou, (no táto koruna) sa nadobúda čestnou púťou (života).

Verš 30
Krvavé sinky olamujú zlo a údery riadia skryty života.
Prís 10:13 - Na perách rozumného sa nachádza múdrosť, prút však (dolieha na) chrbát (človeka), čo rozum potratil.

Pris 20,16 - Veriteľ má právo, keď mu dlžník nevracia dlh, odškodniť sa na zaručovateľovi.

Pris 20,26 - Obraz príslovia je vzatý z mlatby na Východe. Mlátilo sa tak, že po obilných klasoch prechádzal voz a kolesami vydrvoval zrno, ktoré potom bolo treba viatím zbaviť pliev.