  | 2. Kniha MojžišovaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | 2Moj 20, 1-26 |
1 2Moj 20, 1 Boh hovoril všetky tieto slová: 2 2Moj 20, 2 Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. 3 2Moj 20, 3 Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! 4 2Moj 20, 4 Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou! 5 2Moj 20, 5 Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch, do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, 6 2Moj 20, 6 a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania. 7 2Moj 20, 7 Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije! 8 2Moj 20, 8 Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho! 9 2Moj 20, 9 Šesť dní budeš pracovať a konať svoju prácu, 10 2Moj 20, 10 ale siedmy deň je dňom sviatočného odpočinku pre Hospodina, tvojho Boha; nebudeš robiť nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach, 11 2Moj 20, 11 lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebesá i zem, more i všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval; preto Hospodin požehnal deň sviatočného odpočinku a posvätil ho! 12 2Moj 20, 12 Cti otca svojho i matku svoju, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh aby si dlho žil na zemi! 13 2Moj 20, 13 Nezabiješ! 14 2Moj 20, 14 Nescudzoložíš! 15 2Moj 20, 15 Nepokradneš! 16 2Moj 20, 16 Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! 17 2Moj 20, 17 Nepožiadaš dom svojho blížneho! Nepožiadaš ženu svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani jeho vola, ani jeho osla, ani nič, čo patrí tvojmu blížnemu. 18 2Moj 20, 18 Všetok ľud spozoroval hrmenie, blesky, zvuk trúby a dymiaci vrch; keď to ľud videl, zachvel sa od strachu a zostal stáť opodiaľ. 19 2Moj 20, 19 Vtedy povedali Mojžišovi: Hovor ty s nami a budeme počúvať; nech nehovorí s nami Boh, aby sme nezomreli. 20 2Moj 20, 20 Mojžiš povedal ľudu: Nebojte sa, lebo Boh vás prišiel skúšať, aby ste mali bázeň pred Ním, aby ste nehrešili. 21 2Moj 20, 21 Ľud zostal stáť opodiaľ a Mojžiš sa priblížil k mrákave, v ktorej bol Boh. 22 2Moj 20, 22 Tu riekol Hospodin Mojžišovi: Takto povedz Izraelcom: Videli ste, že som s vami hovoril z neba; 23 2Moj 20, 23 neurobte ani strieborných bohov popri mne, ani zlatých bohov si nerobte! 24 2Moj 20, 24 Oltár mi urob zo zeme a na ňom obetuj svoje spaľované obete i svoje obete spoločenstva, svoje ovce i svoj dobytok; na každé miesto, kde ti pripomeniem svoje meno, prídem k tebe a požehnám ťa. 25 2Moj 20, 25 Ak mi však urobíš oltár z kameňa, nestavaj ho z tesaných kameňov, lebo ak by si sa na ne zahnal svojím dlátom, znesvätil by si ich. 26 2Moj 20, 26 Ani nevystupuj na môj oltár po schodoch, aby sa tvoje ohanbie neodhalilo nad ním.
| | | 2Moj 20, 1-26 |
Verš 2
Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva.
Ex 13:3 - Potom povedal Mojžiš ľudu: Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z Egypta, z domu otroctva, lebo Hospodin nás vyviedol odtiaľ silnou rukou; preto sa nesmie jesť kvasené.
Dt 5:6 - Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva.
Ž 81:10 - Nech niet v tebe cudzieho boha a neklaňaj sa bohu cudziny.
Verš 4
Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou!
Lv 26:1 - Nerobte si bôžikov, ani vyrezávané modly, ani posvätné stĺpy si nestavajte, ani kamenné sochy nedovoľte vo svojej krajine, aby ste sa pred nimi klaňali, lebo ja, Hospodin, som váš Boh.
Ž 97:7 - Všetci sa zahanbia, čo slúžia modlám a chvastajú sa ničomnými bôžikmi; klaňať sa Mu budú všetci bohovia.
Verš 7
Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije!
Lv 9:12 - Potom zabil spaľovanú obeť. Áronovi synovia mu podali krv a on ňou pokropil oltár dookola.
Mt 5:33 - Opäť ste počuli, že bolo povedané otcom: Nebudeš krivo prisahať, ale splníš Pánovi svoje prísahy!
Verš 8
Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho!
Ez 20:12 - Dal som im aj svoje dni sviatočného odpočinku, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby poznali, že ja, Hospodin, ich posväcujem.
Verš 9
Šesť dní budeš pracovať a konať svoju prácu,
Ex 23:12 - Šesť dní konaj svoju prácu, na siedmy deň si však odpočiň, aby si odpočinul tvoj vôl i osol a vydýchol si syn tvojej slúžky i cudzinec.
Ex 34:21 - Šesť dní budeš pracovať a na siedmy deň budeš odpočívať; i v čase oračky a pri žatve budeš odpočívať.
Lk 13:14 - Vtedy predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, povedal zástupu: Šesť dní je, v ktorých treba pracovať, preto vtedy prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v deň sobotný.
Verš 11
lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebesá i zem, more i všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval; preto Hospodin požehnal deň sviatočného odpočinku a posvätil ho!
Gn 2:2 - Na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal.
Verš 12
Cti otca svojho i matku svoju, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh aby si dlho žil na zemi!
Mt 15:4 - Veď Boh prikázal: Cti otca i matku! a: Kto by zlorečil otcovi alebo matke, nech umrie smrťou.
Ef 6:2 - Cti si otca a matku - to je prvé prikázanie so zasľúbením -
Verš 13
Nezabiješ!
Mt 5:21 - Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ; kto by však zabil, prepadne súdu.
Verš 14
Nescudzoložíš!
Mt 5:27 - Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš!
Verš 17
Nepožiadaš dom svojho blížneho! Nepožiadaš ženu svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani jeho vola, ani jeho osla, ani nič, čo patrí tvojmu blížnemu.
Rim 7:7 - Čo teda povieme? Je zákon hriechom? Vôbec nie! Ale hriech som nepoznal; (poznal som ho) len skrze zákon, lebo ani žiadosť by som nebol poznal, keby zákon nebol povedal: nepožiadaš!
Verš 19
Vtedy povedali Mojžišovi: Hovor ty s nami a budeme počúvať; nech nehovorí s nami Boh, aby sme nezomreli.
Dt 5:25 - Prečo by sme teraz mali zomrieť? Veď nás strávi tento veľký oheň; ak budeme ešte ďalej počúvať hlas Hospodina, nášho Boha - pomrieme!
Heb 12:19 - ani k hučaniu trúby a hrmotu slov, ktoré - keď počuli (Židia) - prosili, aby sa k nim viac nehovorilo;
Verš 21
Ľud zostal stáť opodiaľ a Mojžiš sa priblížil k mrákave, v ktorej bol Boh.
Ex 19:17 - Potom Mojžiš viedol ľud z tábora v ústrety Bohu a postavili sa na úpätí vrchu.
Heb 12:18 - Nepristúpili ste zaiste k hmatateľnému [vrchu] ani k horiacemu ohňu, ani k oblaku, ani k tme, ani k búrke
Verš 24
Oltár mi urob zo zeme a na ňom obetuj svoje spaľované obete i svoje obete spoločenstva, svoje ovce i svoj dobytok; na každé miesto, kde ti pripomeniem svoje meno, prídem k tebe a požehnám ťa.
Ex 27:1 - Oltár zhotov z akáciového dreva päť lakťov dlhý a päť lakťov široký; oltár nech je štvoruhlastý, tri lakte vysoký.
Ex 38:1 - Potom urobil oltár na spaľované obete z akáciového dreva, päť lakťov dlhý a päť lakťov široký, štvoruhlastý, tri lakte vysoký.
Verš 25
Ak mi však urobíš oltár z kameňa, nestavaj ho z tesaných kameňov, lebo ak by si sa na ne zahnal svojím dlátom, znesvätil by si ich.
Dt 27:5 - tam postav oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, oltár z kameňov, ktorých sa železom nedotkneš!
Joz 8:30 - Vtedy postavil Józua Hospodinovi, Bohu Izraela, oltár na vrchu Ébal,
Ex 20,1 - Desatoro prikázaní obsahuje v krátkosti povinnosti k Bohu a blížnemu. Desať príkazov predstavuje základ a podmienky zmluvy, ktorú Pán uzavrel s Izraelom, a tak je aj podkladom pre dejinné poslanie vyvoleného národa.
Ex 20,5 - Pán je Boh žiarlivý, nestrpí nijakého súpera. Zmluva Pána s ľudom prirovnáva sa k manželstvu a nevera ľudu voči Bohu bude sa volať cudzoložstvom (Iz 1, 21; Jer 2,2; Ez 16,8 atď.).
Ex 20,7 - Nevyslovíš, doslova nevezmeš. Nadarmo – zbytočne; zakazuje sa vyslovovať meno Božie neúctivo, zneužívať ho na falošnú prísahu, kliať a rúhať sa.
Ex 20,8-11 - Zasvätenie soboty prikazuje sa slovami: Spomni … To prezrádza, že zasvätenie soboty už jestvovalo. Aj pri zázraku s mannou sa pripomína zasvätenie siedmeho dňa (16,22), čo je znakom, že zasvätenie soboty je staršieho dáta (Gn 2,3). V sobotu sa zakazovalo zbierať mannu (16,23 n.), zakazovalo sa variť a piecť, zapaľovať oheň (35,3), zbierať dre vo (Nm 15,32), orať a žať (34,21), nosiť bremená (Jer 17,21), obchodovať atď. Sobota sa začínala v piatok večer a končila sa v sobotu večer (Lv 23,32).
Ex 20,14 - Nescudzoložíš – prikazuje sa predovšetkým zachovávanie manželskej vernosti, lež spolu zakazujú sa všetky skutky, ktoré sa priečia čnosti čistoty, teda všetky hriechy nehanebnosti (Lv 20,10; Dt 22,22–24; Mt 5,21–32).
Ex 20,16 - Keďže svedok v hebrejčine označuje aj žalobcu, týmto príkazom sa zakazuje aj krivá obžaloba, falošné obvinenie. Tento príkaz chráni česť človeka.
Ex 20,17 - Deviaty a desiaty príkaz vzťahuje sa na hriešne žiadosti. Zakazuje sa nielen vonkajšie zlo, skutok, ale potláča sa ním priam koreň zla, žiadostivosť (Jak 1,14 n.). Desatoro je prirodzeným zákonom, a preto je také staré ako samo ľudstvo. Aj Izraeliti poznali tieto prirodzené zákony tak, ako ostatní Semiti. Na Sinaji sa tieto prirodzené zákony znova zdôrazňujú, vyhlasuje sa ich všeobecná záväznosť a platnosť, a tak Desatoro sa stáva pozitívnym zákonom Božím. Skutočnosť, že Desatoro je prirodzeným zákonom, vysvetľuje aj tú podobnosť, ktorá je medzi Desatorom a Kódexom Hamurapiho, aspoň o päťsto rokov starším ako vyhlásenie Desatora na Sinaji.
Ex 20,20 - U starých národov bolo presvedčenie, že človek, ktorý vidí Boha, nemôže ďalej ostať nažive. Ale Boh sa nezjavil, aby usmrtil ľud, naopak, zjavil sa, aby ľudí presvedčil o svojej velebe a takto v nich rozhojnil bázeň Božiu, ktorá ich uspôsobí a privedie k poslušnosti voči príkazom Božím a k odporu voči hriechu.
Ex 20,22 - Úryvok 20,22 –23,33 je najstaršou zbierkou izraelského zákonodarstva a podľa 24,4.7 napísal ho sám Mojžiš. Jeho obsahom sú rozličné doplňujúce zákony, týkajúce sa Desatora.
Ex 20,25 - Oltár mal byť bez okrasy. Dôvodom bolo, aby im nepripomínal dajakú podobu, aby sa tak Izraeliti chránili pred modloslužbou.
