Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Ž 122, 1-9

1 Pútnická pieseň. Dávidova. Radoval som sa, keď mi hovorili: Poďme do domu Hospodinovho! 2 Zastavili sa naše nohy v tvojich bránach, Jeruzalem. 3 Jeruzalem je vystavený ako mesto, ktoré nás spája dovedna. 4 Tam vystupujú kmene, kmene Hospodinove. Pravidlom je pre Izrael: oslavovať meno Hospodinovo. 5 Lebo tam stoja súdne stolice, stolice domu Dávidovho. 6 Proste o pokoj pre Jeruzalem: Nech žijú bezpečne tí, čo ťa milujú! 7 Nech je pokoj v tvojich hradbách, bezpečnosť v tvojich palácoch! 8 Kvôli svojim bratom a priateľom hovorím: Pokoj v tebe! 9 Pre dom Hospodina, nášho Boha, chcem vyhľadávať tvoje blaho.

Verš 9

Pre dom Hospodina, nášho Boha, chcem vyhľadávať tvoje blaho.

Neh 2:10 - Keď sa o tom dopočul Sanballat Chórónsky a ammónsky sluha Tóbijá, nesmierne ich mrzelo, že prišiel človek, ktorý sa snaží o blaho Izraelcov.

Z 122 - O nadpise pozri poznámku pri 120. žalme. Ak je Dávid pôvodcom tohto žalmu, mohol ho zaspievať len po prenesení archy zmluvy na Sion (2 Sam 6).

Z 122,3 - Kto prvýkrát prišiel do Jeruzalema, musel obdivovať jeho veľkoleposť. "Mesto spojené v jeden celok", dosl. "mesto vybudované, pospájané navzájom v jeden celok", totižto Jeruzalem bolo mesto súvislé, jeho domy stáli jeden popri druhom, a jednotné.

Z 122,5 - Inou prednosťou Jeruzalema je, že v ňom býval kráľ a tam mal sídlo aj najvyšší izraelský súd.

Z 122,8-9 - Pútnici žiadajú pokoj a šťastie Jeruzalemu a najmä chrámu, ale to všetko žiadajú vlastne sebe a pre seba.