výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Jób 7, 1-21

1 Či údelom človeka na zemi nie je borba? Dni jeho nie sú podobné dňom nádenníka? 2 Je ako otrok, ktorý dychtí po chládku, ako nádenník, čo čaká na zárobok. 3 Tak som zdedil mesiace sklamania a noci útrap sú mi pridané. 4 Keď si líham, vravím: Kedy budem môcť vstať? Ak sa pretiahne večer, dosť sa nazmietam do úsvitu. 5 Telo mám pokryté červami a kôrou z prachu, koža mi tvrdne a puká. 6 Moje dni sú rýchlejšie ako člnok tkáča a miznú bez nádeje. 7 Rozpomeň sa, že môj život je len vánok, moje oko neuvidí znova, čo je dobré. 8 Neuzrie ma už oko, ktoré ma (teraz) vidí. Tvoje oči sa budú upierať na mňa, ale mňa nebude. 9 Oblak zmizol a zašiel; tak nevyjde zo záhrobia ten, kto tam zostúpi. 10 Nevráti sa už do svojho domu, ani jeho miesto ho už nepozná. 11 Preto nebudem krotiť svoje ústa, vravieť chcem v úzkosti svojho ducha, ponosovať sa budem so zatrpknutou dušou. 12 Som azda morom alebo morským drakom, že staviaš stráž proti mne? 13 Keď si poviem: Útechu mi dá moja posteľ a moje lôžko ponesie môj nárek, 14 vtedy ma strašíš snami a vidinami ma ľakáš. 15 Radšej by som si volil udusenie a smrť namiesto mojich bolestí. 16 Opovrhujem tým. Nebudem večne žiť. Nechaj ma, lebo moje dni sú vánkom! 17 Čo je človek, že si ho tak veľmi ceníš, že mu venuješ pozornosť? 18 Že ho navštevuješ každé ráno a skúšaš ho každú chvíľu? 19 Dokedy ma neprestaneš sledovať a nedovolíš prehltnúť mi slinu? 20 Ak hreším, čo spôsobím tým Tebe, Ty strážca ľudí? Prečo si mňa vystavil za cieľ útoku, takže som sa stal sám sebe bremenom? 21 Prečo mi neodpustíš priestupok a neprepáčiš vinu? Teraz si už ľahnem do prachu, hľadať ma budeš, ale mňa nebude.

Jób 7, 1-21





Verš 16
Opovrhujem tým. Nebudem večne žiť. Nechaj ma, lebo moje dni sú vánkom!
Ž 62:9 - Dúfajte v Neho, ľudia, v každom čase; vylievajte si pred Ním srdce! Boh je naším útočiskom. Sela.
Ž 144:4 - Človek je podobný vánku, jeho dni sú ako letiaci tieň.

Verš 17
Čo je človek, že si ho tak veľmi ceníš, že mu venuješ pozornosť?
Ž 8:4 - Keď hľadím na Tvoje nebesá, na dielo Tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil:
Ž 144:3 - Ó Hospodine, čo je človek, že sa k nemu priznávaš? Čo dieťa človeka, že si ho vážiš?
Heb 2:6 - Veď ktosi svedčí niekde, keď hovorí: Čože je človek, že naňho pamätáš? A čo Syn človeka, že sa oňho staráš?

Verš 7
Rozpomeň sa, že môj život je len vánok, moje oko neuvidí znova, čo je dobré.
Jób 8:9 - Lebo my sme len včerajší a nič nevieme, lebo naše dni sú len tieň na zemi.
Jób 14:1 - Človek narodený zo ženy žije krátko, ale je plný vzrušenia.
Jób 16:22 - Lebo keď uplynie pár rokov, nastúpim cestu, z ktorej sa nevrátim.
Ž 90:5 - Odplavuješ ich, sú ako spánok za rána, sú ako tráva, ktorá raší;
Ž 90:9 - Lebo pre Tvoj hnev miznú všetky naše dni, končíme svoje roky ako vzdych.
Ž 102:11 - pre Tvoj hnev, pre Tvoju prchkosť; lebo si ma zodvihol a odvrhol.
Ž 103:15 - Dni človeka sú ako tráva a kvitne ako poľný kvet.
Ž 144:4 - Človek je podobný vánku, jeho dni sú ako letiaci tieň.
Iz 40:6 - Čuj, ktosi vraví: Volaj! I povedal som: Čo mám volať?
Jak 4:14 - veď neviete, čo bude zajtra s vaším životom; ste para, ktorá sa nakrátko ukáže, a potom zmizne;
1Pt 1:24 - Lebo všetko telo je ako tráva, všetka jeho sláva ako kvet trávy: uschla tráva, opršal kvet,

Job 7,2 - Nádenník túžobne čaká na svoju mzdu, ktorá pozostávala nie tak v peniazoch, ako v naturáliách. Tieto dostával nádenník podľa povahy odmeny denne alebo podľa ujednania (napr. pastier dostával svoju odmenu raz do roka podľa množstva dobytčieho dorastu: porov. Lv 19,13; Dt 24,14 n.).

Job 7,5 - Slová živo poukazujú na povahu Jóbovej choroby (porov. poznámku k 2,7).

Job 7,6 - Keďže Jóbova choroba tak sa rozmohla, že mu pokryla celé telo, Jób sa správne nazdáva, že sa mu už urýchlene blíži koniec života, a tak nastáva preňho aj úplná záhuba.

Job 7,12 - Jób vo svojich bolestiach nenachádza pokoja. Svojím nepokojom podobá sa rozbúrenému moru alebo veľkým morským rybám, ktoré zdanlivo nikdy nespia, ani si neodpočinú od plávania.

Job 7,22 - Ak Boh neodpustí Jóbovi v krátkom čase, musí Jób zomrieť, a potom Boh, i keby chcel, nemôže mu už nijaké dobrodenie preukázať.