Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Jób 3, 1-26

1 Potom Jób otvoril ústa a preklial svoj deň. 2 Keď sa Jób ujal slova, povedal: 3 Nech zhynie deň, v ktorý som sa zrodil, i noc, ktorá riekla: Počal sa chlapec. 4 Nech je tmou ten deň, nech sa nepýta naň Boh zhora, nech sa nerozsvieti nad ním denný jas! 5 Nech si ho nárokuje tma a tieň smrti, nech spočíva na ňom temné mračno, nech ho prestrašujú denné zatmenia! 6 Onú noc nech zachváti temnota, nech sa nespojí s dňami roku a nech nepríde do počtu mesiacov! 7 Nuž nech je tá noc neplodná, nech nevstúpi do nej plesanie! 8 Nech ju prekľajú tí, čo preklínajú deň, schopní prebudiť aj Leviatana! 9 Nech sa zatmejú hviezdy za jej súmraku, nech čaká na svetlo, ktoré nepríde, nech neuzrie otvárať sa mihalnice úsvitu. 10 Lebo nezavrela pre mňa brány materského lona, pred očami mi biedu neskryla. 11 Prečo som nezomrel hneď pri narodení a neskonal hneď, keď som vyšiel z lona matky? 12 Prečo ma prijali kolená a prsia, ktoré som sal? 13 Teraz by som ležal a mal by som pokoj, spal by som, a tak odpočíval 14 spolu s kráľmi a radcami zeme, ktorí si stavali pyramídy, 15 alebo s kniežatmi, ktoré mali zlato, ktoré si striebrom napĺňali domy. 16 Alebo prečo nie som ako zahrabané nedochôdča, ako deti, ktoré neuzreli svetlo! 17 Tam prestávajú zúriť bezbožní, tam si odpočinú zo síl vyčerpaní. 18 Aj väzni sú tam na pokoji, nepočujú už hlas dozorcu. 19 Tam je malý i veľký, aj otrok je tam slobodný od svojich pánov. 20 Prečo dáva svetlo strápenému a život ľuďom so zatrpknutou dušou, 21 ktorí čakajú na smrť, ale neprichádza, ktorí sliedia po nej viac ako po skrytých pokladoch, 22 ktorí by sa radovali náhrobnému kameňu, tešili by sa, že už našli hrob 23 pre muža, ktorému je skrytá jeho cesta, ktorému Boh východisko zahradil? 24 Veď miesto jedla prichádza mi vzdychať, a môj nárek sa leje ako voda. 25 Lebo pred čím som sa strachom chvel, to ma zastihlo, a čoho som sa strachoval, to ide na mňa. 26 Nemám tíš, nemám pokoj, nemám odpočinok; prišiel nepokoj.

Verš 1

Potom Jób otvoril ústa a preklial svoj deň.

Jer 15:10 - Beda mi, matka moja, že si ma zrodila, muža sporu a sváru pre celú krajinu. Nepožičiaval som, ani mne nepožičiavali, predsa ma všetci preklínajú.

Jer 20:14 - Prekliaty deň, v ktorom som sa narodil, deň, keď ma porodila matka, nech nie je požehnaný.

Verš 11

Prečo som nezomrel hneď pri narodení a neskonal hneď, keď som vyšiel z lona matky?

Jób 10:18 - Prečo si ma vyviedol z matkinho lona? Bol by som skonal, ani oko by ma nebolo uzrelo.

Verš 23

pre muža, ktorému je skrytá jeho cesta, ktorému Boh východisko zahradil?

Jób 19:8 - Zatarasil mi cestu, takže nemôžem prejsť, na moje chodníky rozostlal tmu.

Job 3,3-26 - Jóbova reč je ovplyvnená jeho nesmiernou telesnou a duševnou bolesťou. Z tohto hľadiska treba posúdiť jej jednotlivé výrazy, ktoré prezrádzajú netrpezlivosť, ba až zúfalosť. Jób sa pritom nebúri proti Bohu.

Job 3,8 - Pôvodca Knihy preberá tieto zvláštne výrazy z ľudovej reči, aby nimi spestril svoj opis ľudskej biedy. "Zaklínači" sú najskôr bytosti, o ktorých sa mylne domnievali, že čarami a iným magickým umením vedeli privolať nešťastie na určité dni. "Krokodíl" (doslovne: Leviatan, t. j. vrtký had) je bájoslovné meno mora, ktoré si zosobnene predstavovali ako odvekého draka.

Job 3,12 - Otec brával narodené dieťa na svoje kolená na znak toho, že ho uznáva za svoje a pripúšťa ho medzi ostatných členov rodiny.

Job 3,14-15 - "Samoty" (doslovne: rumoviská) znamenajú "kráľovské hrobky". K telesným pozostatkom kráľov prikladali obľúbené náčinie, zbrane a skvosty.

Job 3,23 - Výraz "Pán ho ohradil" je obrazom nielen ochrany, ale aj úplnej uzavretosti a odlúčenosti.