Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Jób 19, 1-29

1 Vtedy sa Jób ujal slova a povedal: 2 Dokedy ma chcete sužovať a drviť slovami? 3 Už po desiaty raz ma tupíte, nehanbíte sa mi ubližovať. 4 Keby som bol vskutku poblúdil, moje poblúdenie zostane na mne. 5 Ak sa vskutku chcete nado mňa vypínať a mojou potupou dôvodiť proti mne, 6 vedzte, že Boh mi ukrivdil a že On ma obtočil svojou sieťou. 7 Ja kričím: Násilie! No odpoveď nedostávam; o pomoc volám, ale právo niet. 8 Zatarasil mi cestu, takže nemôžem prejsť, na moje chodníky rozostlal tmu. 9 Vyzliekol ma z mojej cti a z hlavy mi zložil korunu. 10 Zbúral ma zo všetkých strán, takže musím odísť, vyvrátil moju nádej ako strom. 11 Jeho hnev vzplanul proti mne, pokladá ma za svojho nepriateľa. 12 Jeho oddiely spoločne prichádzajú, zbudovali svoje cesty proti mne a utáborili sa vôkol môjho stanu. 13 Vzdialil odo mňa mojich bratov a moji známi sa mi odcudzili. 14 Moji príbuzní ma opustili, moji známi zabudli na mňa. 15 Hostia môjho domu a moje služobnice ma pokladajú za cudzinca, v ich očiach som sa stal cudzozemcom. 16 Zavolám na sluhu, ani mi neodpovie; musím ho prosiť vlastnými ústami. 17 Môj dych je protivný aj mojej žene a zapácham aj svojim súrodencom. 18 Aj deti mnou pohŕdajú, len čo chcem povstať, hovoria proti mne. 19 Protivím sa všetkým dôverným priateľom; a tí, ktorých som miloval, sa mi odvracajú. 20 Už som len kosť a koža, zachránil som sa len svojimi ďasnami. 21 Zľutujte sa, zľutujte sa nado mnou, priatelia, lebo sa ma dotkla ruka Božia. 22 Prečo ma prenasledujete ako Boh? Mojím telom sa nenasýtite. 23 Kiežby napísali moje slová, kiežby ich zaznačili do knihy 24 železným rydlom a olovom a za svedka vyryli do skaly. 25 Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom. 26 I keď moja koža bude tak rozrušená, zo svojho tela uzriem Boha, 27 ktorého uvidím pri sebe; moje oči, nie cudzie, Ho uvidia. Srdce mi v hrudi prahne po tom. 28 Ak hovoríte: Ako ho budeme prenasledovať a v ňom nájdeme podstatu sporu - 29 sami sa bojte meča, lebo hnev prinesie trest mečom, aby ste poznali, že jestvuje Sudca.

Verš 19

Protivím sa všetkým dôverným priateľom; a tí, ktorých som miloval, sa mi odvracajú.

Ž 41:9 - Zhubná choroba sa vyliala naňho, a ten, čo leží, viac nevstane.

Ž 55:13 - Lebo nie nepriateľ ma tupí, to by som zniesol, nie nenávistník môj sa stavia nado mňa, pred ním by som sa ukryl.

Verš 18

Aj deti mnou pohŕdajú, len čo chcem povstať, hovoria proti mne.

Jób 30:1 - Teraz sa mi však vysmievajú odo mňa mladší vekom, ktorých otcov by som sa bol štítil pridružiť ku psom svojho stáda.

Verš 11

Jeho hnev vzplanul proti mne, pokladá ma za svojho nepriateľa.

Jób 13:24 - Prečo si skrývaš tvár a pokladáš ma za svojho nepriateľa?

Jób 16:9 - Jeho hnev ma roztrhal a znenávidel ma, zubami škrípal proti mne; môj protivník si bystrí na mňa zrak.

Jób 33:10 - Ale On nachádza zámienky proti mne, pokladá ma za svojho nepriateľa.

Nár 2:5 - Pán sa stal akoby nepriateľom, znivočil Izrael, znivočil všetky jeho paláce, skazil jeho pevnosti, rozmnožil dcére judskej smútok i žiaľ.

Verš 20

Už som len kosť a koža, zachránil som sa len svojimi ďasnami.

Jób 30:30 - sčernela koža na mne, kosti mi horia od horúčky.

Ž 102:5 - Srdce mám zronené a uschlo ako tráva; ba i chlieb svoj zabúdam už jesť.

Nár 4:8 - Teraz je ich výzor tmavší ako sadze, nepoznať ich na uliciach, koža na tele im zvráskavela a vyschla ako drevo.

Verš 13

Vzdialil odo mňa mojich bratov a moji známi sa mi odcudzili.

Ž 31:11 - Život mi žiaľom hynie, a moje roky vzdychaním. Podlomila sa moja sila vlastnou vinou a kosti sa mi rozpadli.

Ž 38:11 - Srdce mi búši, opustila ma sila i svetlo mojich očí, ani toho niet pri mne.

Ž 69:8 - Lebo pre Teba znášam pohanenie, stud mi pokrýva tvár.

Ž 88:8 - Ťažko dolieha na mňa Tvoj hnev a stlačil si ma všetkým svojím vlnobitím. Sela.

Job 19,9 - Boh postrhúval ozdobné rúcho z Jóba, t. j. odňal mu všetku vážnosť a bohatstvo, ktorými predtým oplýval.

Job 19,12 - "Tlupy, čo postupujú združené", sú všetci nepriatelia Jóbovi. K nim patria aj jeho bezohľadní priatelia.

Job 19,13 - "Bratia" sú Jóbovi súkmeňovci a iní bližší pokrvní. Slovo "brat" malo v tých krajoch široký význam: Okrem pokrvných naznačovalo vôbec všetkých ľudí, ktorí sú dušou niekomu blízki.

Job 19,20 - Jób vychudol na kožu a kosť. Pery bez mäsa mu pokrývajú zuby.

Job 19,24 - Nápisy na skalných stenách chránili proti vplyvom poveternosti tak, že vryté priehlbiny písmen vyplnili olovom.

Job 19,27 - Osnova sa nám spoľahlivo nezachovala; preto je pochopiteľné, že aj preklady sú dosť odchylné. Zmysel miesta treba porovnať s obsahom celej knihy. Kniha o Jóbovi nikde neučí výslovné presvedčenie o budúcom zmŕtvychvstaní tela, ako sa o tom mnohí, najmä vedení textom Vulgáty nazdávali. Zmysel miesta je asi tento: Keď večne živý Boh vystúpi raz ako Jóbov obhajca, pomôže mu k jeho právu. Lebo Boh dokáže jeho nevinu a zbaví ho aj utrpenia. Jób bude hľadieť na Boha vo svojom tele, ale ešte v tomto živote.