výhody registrácie

2. kniha kronická

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

2Krn 13, 1-23

1 V osemnástom roku kráľa Járobeáma sa stal kráľom v Judsku Abija. 2 Tri roky kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Michája, dcéra Uríélova z Gibey. Medzi Abijom a Járobeámom nastala vojna. 3 Abija začal boj s vojskom udatných bojovníkov, so štyristotisíc vybranými mužmi, kým Jérobeám sa vystrojil do boja proti nemu s osemstotisíc vybranými mužmi, udatnými hrdinami. 4 Vtedy si zastal Abija hore na vrchu Cemárajime, ktorý je v Efrajimskom pohorí, a povedal: Čujte ma, Járobeám a celý Izrael! 5 Mali by ste vedieť, že Hospodin, Boh Izraela, zmluvou soli dal kráľovstvo nad Izraelom naveky Dávidovi, jemu a jeho synom. 6 Járobeám, syn Nebatov, sluha Šalamúna, syna Dávidovho, však povstal a vzbúril sa proti svojmu pánovi. 7 Vtedy sa vôkol neho zoskupili darebáci a naničhodníci a ovládli Rechabeáma, syna Šalamúnovho, lebo Rechabeám bol mladý a nerozhodný a nebol pevný voči nim. 8 Nazdávate sa teraz, že odoláte kráľovstvu Hospodinovmu v rukách Dávidovcov, keď je vás toľký dav a máte zlaté teľce, ktoré vám spravil Járobeám ako bohov? 9 Nevyhnali ste si kňazov ako národy iných krajín? Každý, kto sa uchádzal s mladým juncom a siedmimi baranmi o ustanovenie, stal sa kňazom nebohov. 10 Naším Bohom je však Hospodin, ktorého sme neopustili, a kňazmi, slúžiacimi Hospodinovi, sú synovia Áronovi; levíti sú pri práci. 11 Spaľujú Hospodinovi ráno čo ráno, večer čo večer spaľované obete a vonné kadidlo, starajú sa o predkladanie chlebov na čistom stole, o zlatý svietnik a jeho lampy, aby horeli večer čo večer. Lebo my zachovávame nariadenie Hospodina, nášho Boha; vy ste ho však opustili. 12 Nuž s nami na čele sú Hospodin a jeho kňazi i poplašné trúby, aby sa rozozvučali proti vám, Izraelci; nebojujte proti Hospodinovi, Bohu svojich otcov, lebo nebudete mať úspech. 13 Járobeám však previedol zálohu dookola, aby ich napadla odzadu. Tak stáli spredu proti Júdejcom, a záloha bola odzadu. 14 Keď sa Júdejci obzreli, videli, že im hrozí boj spredu i odzadu. Vtedy volali o pomoc k Hospodinovi, kňazi trúbili na trúby 15 a judskí mužovia spustili vojnový pokrik. Na ich pokrik Boh porazil Járobeáma i celý Izrael pred Abijom a Júdejcami. 16 Izraelci zutekali pred Júdejcami a Boh im ich vydal do rúk. 17 Abija a jeho ľud im spôsobil veľkú porážku, takže z Izraela padlo päťstotisíc vybraných mužov. 18 Vtedy boli Izraelci pokorení a prevahu získali Júdejci, lebo sa spoliehali na Hospodina, Boha svojich otcov. 19 Abija však prenasledoval Járobeáma a dobyl niektoré jeho mestá: Bétel a jeho osady, Ješámu a jej osady, Efrón a jeho osady. 20 Járobeám sa už za čias Abiju viac nezotavil; Hospodin ho ranil, tak že zomrel. 21 Abija zase zmocnel. Vzal si štrnásť žien a splodil dvadsaťdva synov a šestnásť dcér. 22 Ostatné Abijove činy, jeho životné cesty a reči, sú zapísané vo Výklade proroka Iddu. 23 Keď Abija usnul so svojimi otcami, pochovali ho v meste Dávidovom. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Ása. Za jeho čias mala krajina desať rokov pokoj.

2Krn 13, 1-23





Verš 8
Nazdávate sa teraz, že odoláte kráľovstvu Hospodinovmu v rukách Dávidovcov, keď je vás toľký dav a máte zlaté teľce, ktoré vám spravil Járobeám ako bohov?
1Kr 12:28 - Kráľ sa teda poradil, dal zhotoviť dve teľatá zo zlata a povedal ľudu: Dosť ste sa nachodili do Jeruzalema. Tu je, hľa, tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z Egypta.

Verš 1
V osemnástom roku kráľa Járobeáma sa stal kráľom v Judsku Abija.
1Kr 15:1 - V osemnástom roku kráľa Járobeáma, syna Nebatovho, sa nad Júdom stal kráľom Abijám.

Verš 11
Spaľujú Hospodinovi ráno čo ráno, večer čo večer spaľované obete a vonné kadidlo, starajú sa o predkladanie chlebov na čistom stole, o zlatý svietnik a jeho lampy, aby horeli večer čo večer. Lebo my zachovávame nariadenie Hospodina, nášho Boha; vy ste ho však opustili.
2Krn 2:4 - Dom, ktorý chcem postaviť, musí byť veľký, lebo i náš Boh je väčší ako všetky božstvá.

Verš 6
Járobeám, syn Nebatov, sluha Šalamúna, syna Dávidovho, však povstal a vzbúril sa proti svojmu pánovi.
1Kr 11:26 - Járobeám, syn Nebatov, Efratejec z Cerédy, ktorého matka vdova sa volala Cerúá, služobník Šalamúnov, zdvihol ruku proti kráľovi.

Verš 9
Nevyhnali ste si kňazov ako národy iných krajín? Každý, kto sa uchádzal s mladým juncom a siedmimi baranmi o ustanovenie, stal sa kňazom nebohov.
1Kr 12:31 - Potom zriadil svätyne na obetných výšinách a určil aj kňazov z vrstiev ľudu, takže neboli z Lévíjcov.
2Krn 11:14 - Levíti totiž opustili svoje pastviny i svoj majetok a odišli do Judska a do Jeruzalema, pretože ich Járobeám i jeho synovia zahnali z Hospodinovej kňazskej služby.

2Krn 13,1 - Porov. 1 Kr 15,1 n.

2Krn 13,2 - Matka Abiáša sa vlastne volala Maácha; porov. 11,21; 1 Kr 15,2.

2Krn 13,4 - Abiáš bol na vrchu pri benjamínovskom meste Samaraim (Joz 18,22). Možno, že toto mesto bolo tam, kde je dnes zborenisko Es-Samra, blízko Jericha.

2Krn 13,5 - O soľnej zmluve pozri Lv 2,13; Nm 18,19.

2Krn 13,7 - "Naničhodníci" doslovne: "synovia Beliálovi"; pozri pozn. k 1 Sam 1,16.

2Krn 13,9 - "Naplnenie rúk" obetnými darmi patrilo k obradom kňazskej vysviacky; porov. Ex 29,1–35. – "Nebohovia" sú modly.

2Krn 13,19 - Jeden Efron bol na rozhraní územia kmeňa Júdu a Benjamína medzi Neftoou a Karjatiarimom. Ale tu je azda reč o Efraime, pozri 2 Sam 13,23. – O Jesane pozri pozn. k 1 Sam 7,12.

2Krn 13,22 - O prameňoch dejín pozri úvod.