výhody registrácie

1. kniha kráľov

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

1Kr 2, 1-46

1 Keď sa priblížil čas Dávidovej smrti, rozkázal svojmu synovi Šalamúnovi: 2 Ja už odchádzam cestou každého pozemšťana, ale ty buď silný, buď mužom! 3 Zachovávaj povinnosti voči svojmu Bohu Hospodinovi, kráčajúc po Jeho cestách, zachovávaj Jeho ustanovenia, prikázania, právne nariadenia a svedectvá tak, ako sú napísané v Mojžišovom zákone, aby si mal úspech vo všetkom, čo budeš robiť, a všade, kdekoľvek sa obrátiš, 4 a aby Hospodin splnil svoj sľub, ktorý mi dal: Ak si budú tvoji synovia dávať pozor na svoje cesty a budú chodiť verne predo mnou celým srdcom a celou dušou, nevyhladia mužského nástupcu z trónu Izraela. 5 Aj to vieš, čo mi urobil Jóáb, syn Cerújin, čo urobil dvom veliteľom izraelských vojsk: synovi Nérovmu Abnérovi a synovi Jeterovmu Amásovi, keď ich zavraždil, a krv, určenú na boj, prelial v mieri; poškvrnil bojovou krvou opasok na svojich bedrách a obuv na svojich nohách. 6 Urob podľa svojej múdrosti, ale jeho šedinám nedaj v pokoji zostúpiť do záhrobia. 7 Synom Barzillaja Gileádskeho preukáž priazeň tým, že budú medzi tvojimi spolustolovníkmi, lebo mi práve tak vyšli v ústrety, keď som utekal pred tvojím bratom Absolónom. 8 No s tebou je aj Šimeí, syn Benjamínca Géru z Bachúrímu. Ten ma hanebne preklínal v deň, keď som šiel do Machanajimu, ale prišiel mi v ústrety k Jordánu, takže som mu prisahal na Hospodina: Neusmrtím ťa mečom. 9 Ty ho však nenechaj bez trestu, veď si múdry muž, a vieš, čo s ním urobiť, aby si zoslal jeho šediny v krvi do podsvetia. 10 Potom Dávid usnul so svojimi otcami a pochovali ho v Dávidovom meste. 11 Dávid kraľoval nad Izraelom štyridsať rokov. V Chebróne sedem a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov. 12 Potom si Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo. 13 Vtedy prišiel Chaggitin syn Adónija k Šalamúnovej matke Batšebe. Tá sa ho opýtala: Prichádzaš v pokoji? Odpovedal: V pokoji. 14 Pokračoval: Chcem ti niečo povedať. Povedala: Hovor! 15 Vtedy riekol: Ty vieš, že kráľovstvo bolo moje a že sa celý Izrael obracal na mňa, aby som sa stal kráľom. Kráľovstvo sa však odo mňa odvrátilo a dostalo sa môjmu bratovi, lebo mu ho určil Hospodin. 16 Teraz mám k tebe jedinú prosbu; neodmietni ma! Odvetila mu: Hovor! 17 On povedal: Prihovor sa u kráľa Šalamúna - veď teba neodmietne - nech mi dá Šunémčanku Abíšagu za ženu. 18 Batšeba povedala: Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa. 19 Keď Batšeba prišla ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa za Adóniju, kráľ jej povstal v ústrety, poklonil sa jej a posadil sa na trón. Potom dal postaviť kráľovskej matke stolec, ona si sadla po jeho pravici 20 a povedala: Mám k tebe jedinú malú prosbu, neodmietni ma. Kráľ jej odvetil: Žiadaj, matka moja, neodmietnem ťa. 21 Nato povedala: Nech dajú Šunémčanku Abíšagu za ženu tvojmu bratovi Adónijovi. 22 Kráľ Šalamún odpovedal svojej matke: Prečo žiadaš pre Adóniju len Šunémčanku Abíšagu? Žiadaj pre neho aj kráľovstvo, veď on je mojím starším bratom, a s ním je aj kňaz Ebjátar a Jóáb, syn Cerújin. 23 Potom kráľ Šalamún prisahal na Hospodina: Nech tak urobí Boh so mnou teraz i potom. Adónija vyriekol toto slovo proti svojmu vlastnému životu! 24 Teraz - akože žije Hospodin, ktorý ma ustanovil, posadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi založil dom tak, ako zasľúbil - Adónija dnes zomrie! 25 Potom kráľ Šalamún poslal Jójádovho syna Benáju, ten ho skolil, takže zomrel. 26 Kňazovi Ebjátárovi kráľ povedal: Choď na svoje polia do Anatótu, lebo si zasluhuješ smrť, ale dnes ťa nevydám na smrť, lebo si nosil truhlu Hospodina, Pána, pred mojím otcom Dávidom, a pretrpel si všetko, čo musel pretrpieť môj otec. 27 Takto Šalamún zbavil Ebjátára úradu, aby nemohol byť Hospodinovým kňazom a aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, ktoré povedal proti domu Élího v Šíle. 28 Keď došla zvesť o tom k Jóábovi - Jóáb bol totiž na strane Adónijovej, hoci nebol na strane Absolónovej - utiekol Jóáb k stánku Hospodinovmu a chytil sa rohov oltára. 29 Len čo oznámili kráľovi Šalamúnovi, že Jóáb utiekol k stánku Hospodinovmu a že je pri oltári, Šalamún poslal Jehójádovho syna Benáju: Choď a skoľ ho! 30 Benája zašiel k Hospodinovmu stánku; povedal mu: Takto vraví kráľ: Vyjdi! On odvetil: Nie, lebo tu chcem zomrieť. Benája priniesol Joábovu odpoveď kráľovi. 31 Nato mu kráľ odvetil: Urob, ako som hovoril. Obor sa na neho a pochovaj ho; tak odstrániš odo mňa i od domu môjho otca nevinnú krv, ktorú prelial Jóáb. 32 Nech Hospodin vráti jeho krv na jeho hlavu, lebo sa oboril na dvoch spravodlivých mužov, lepších ako on sám, a zavraždil ich mečom bez vedomia môjho otca Dávida, totiž na Abnéra, syna Nérovho, veliteľa izraelského vojska, a na Amásu, Jeterovho syna, veliteľa judského vojska. 33 Nech sa vráti ich krv na hlavu Jóábovu a na hlavu jeho potomstva až naveky. Dávidovi však, jeho potomstvu, domu a trónu buď naveky pokoj od Hospodina! 34 Nato vyšiel Benája, syn Jehójádov, skolil ho a pochoval v jeho dome na púšti. 35 A kráľ ustanovil Benája, syna Jehójádovho, na čelo vojska a kňaza Cádóka namiesto Ebjátára. 36 Kráľ dal zavolať Šimeího a povedal mu: Postav si dom v Jeruzaleme, bývaj tam a nikde odtiaľ nevychádzaj. 37 Lebo v ten deň, keď vyjdeš a prekročíš potok Kidrón, pamätaj si, istotne zomrieš a tvoja krv padne na tvoju hlavu. 38 Šimeí povedal kráľovi: Toto slovo je dobré. Tvoj sluha urobí, ako si povedal, pán môj, kráľ. Šimeí ostal bývať v Jeruzaleme mnoho dní. 39 Po troch rokoch ušli Šimeímu dvaja sluhovia ku Achíšovi, synovi Maachovmu, gatskému kráľovi. Keď Šimeímu oznámili: Tvoji sluhovia sú v Gate, 40 Šimeí vstal a pobral sa do Gatu k Achíšovi pohľadať ich. Našiel sluhov a priviedol ich z Gatu. 41 Keď Šalamúnovi oznámili, že Šimeí odišiel z Jeruzalema do Gatu a že sa vrátil, 42 kráľ si dal zavolať Šimeího a povedal mu: Neprisahal som na Hospodina a nevaroval som ťa: V deň, keď vyjdeš a pôjdeš niekam, ber na vedomie, že istotne zomrieš? Ty si mi povedal: Toto slovo je dobré, počul som. 43 Prečo si teda nezachoval prísahu danú Hospodinovi a príkaz, ktorý som ti dal? 44 Ďalej povedal kráľ Šimeímu: Ty vieš, čo všetko zlé si podľa svojho vedomia vykonal môjmu otcovi Dávidovi. Hospodin obrátil všetku tvoju zlomyseľnosť na tvoju hlavu. 45 Kráľ Šalamún však bude požehnaný a Dávidov trón pevný pred Hospodinom až naveky. 46 Nato kráľ vydal rozkaz Benájovi, synovi Jehójádovmu, ten šiel, skolil ho, takže umrel. Tak sa kráľovstvo upevnilo v ruke Šalamúnovej.

1Kr 2, 1-46





Verš 3
Zachovávaj povinnosti voči svojmu Bohu Hospodinovi, kráčajúc po Jeho cestách, zachovávaj Jeho ustanovenia, prikázania, právne nariadenia a svedectvá tak, ako sú napísané v Mojžišovom zákone, aby si mal úspech vo všetkom, čo budeš robiť, a všade, kdekoľvek sa obrátiš,
Dt 17:18 - Keď sa posadí na svoj kráľovský trón, nech si napíše do knihy odpis tohto zákona, ktorý sa nachádza u levítskych kňazov.
Dt 29:9 - Vy všetci stojíte dnes pred Hospodinom, svojím Bohom, predáci vašich kmeňov, vaši starší, vaši úradníci, všetci mužovia Izraela,
Joz 1:7 - Len buď silný a veľmi odvážny, aby si konal celkom podľa zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš. Neuchýľ sa od neho ani napravo ani naľavo, aby si mal úspech, kamkoľvek vkročíš.

Verš 4
a aby Hospodin splnil svoj sľub, ktorý mi dal: Ak si budú tvoji synovia dávať pozor na svoje cesty a budú chodiť verne predo mnou celým srdcom a celou dušou, nevyhladia mužského nástupcu z trónu Izraela.
2Sam 7:12 - Keď uplynie tvoj čas, a ty si ľahneš ku svojim otcom, dám ti potomka, ktorý bude pochádzať z teba, a upevním jeho kráľovstvo.
Ž 132:12 - Ak tvoji synovia zachovajú moju zmluvu i moje nariadenia, ktoré ich naučím, tak aj ich synovia budú na večné veky sedieť na tvojom tróne.

Verš 5
Aj to vieš, čo mi urobil Jóáb, syn Cerújin, čo urobil dvom veliteľom izraelských vojsk: synovi Nérovmu Abnérovi a synovi Jeterovmu Amásovi, keď ich zavraždil, a krv, určenú na boj, prelial v mieri; poškvrnil bojovou krvou opasok na svojich bedrách a obuv na svojich nohách.
2Sam 3:27 - Keď sa Abnér vrátil do Chebrónu, odviedol ho Jóáb doprostred brány, akoby chcel s ním tajne hovoriť. I udrel ho do brucha, že zomrel, za krv jeho brata Asáéla.
2Sam 20:10 - No Amása si nevšimol meč, ktorý mal Jóáb v ruke. Ten mu ho vrazil do brucha tak, že mu vnútornosti vypadli na zem, a on zomrel bez toho, že by mu bol dal druhú ranu. Jóáb a jeho brat Abíšaj však prenasledovali Šebu, syna Bichrího.

Verš 7
Synom Barzillaja Gileádskeho preukáž priazeň tým, že budú medzi tvojimi spolustolovníkmi, lebo mi práve tak vyšli v ústrety, keď som utekal pred tvojím bratom Absolónom.
2Sam 17:27 - Keď Dávid prišiel do Machanajimu, Šóbí, syn Náchášov z Rabby ammónskej, Máchír, syn Amiélov z Lódebáru, a Barzillaj Gileádsky z Rógelímu
2Sam 19:31 - I Barzillaj Gileádsky vyšiel z Rogelímu a prišiel s kráľom k Jordánu, aby ho cezeň previedol.

Verš 8
No s tebou je aj Šimeí, syn Benjamínca Géru z Bachúrímu. Ten ma hanebne preklínal v deň, keď som šiel do Machanajimu, ale prišiel mi v ústrety k Jordánu, takže som mu prisahal na Hospodina: Neusmrtím ťa mečom.
2Sam 16:5 - Keď kráľ Dávid zišiel až po Bachurím, práve odtiaľ vyšiel muž menom Šimeí, syn Gérov, z čeľade Saulovho domu, ktorý idúcky stále klial.
2Sam 19:19 - a prehovoril k nemu: Nech mi môj pán nepočíta neprávosti a nespomína, ako ťa tupil tvoj služobník v deň, keď môj pán a kráľ vyšiel z Jeruzalema. Nech si to kráľ nepripustí k srdcu,

Verš 44
Ďalej povedal kráľ Šimeímu: Ty vieš, čo všetko zlé si podľa svojho vedomia vykonal môjmu otcovi Dávidovi. Hospodin obrátil všetku tvoju zlomyseľnosť na tvoju hlavu.
2Sam 16:5 - Keď kráľ Dávid zišiel až po Bachurím, práve odtiaľ vyšiel muž menom Šimeí, syn Gérov, z čeľade Saulovho domu, ktorý idúcky stále klial.

Verš 10
Potom Dávid usnul so svojimi otcami a pochovali ho v Dávidovom meste.
Sk 2:29 - Mužovia, bratia! Môžem vám otvorene hovoriť o patriarchovi Dávidovi, že umrel, pochovali ho, a jeho hrob je až do dnešného dňa medzi nami.
Sk 13:36 - Lebo keď Dávid poslúžil svojmu pokoleniu po vôli Božej, umrel a bol pripojený k otcom: videl teda porušenie.

Verš 11
Dávid kraľoval nad Izraelom štyridsať rokov. V Chebróne sedem a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov.
1Krn 29:27 - V Izraeli vládol štyridsať rokov. V Chebróne vládol sedem rokov a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov.

Verš 12
Potom si Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo.
1Krn 29:23 - Tak zasadol Šalamún na trón Hospodinov ako kráľ namiesto Dávida, svojho otca, a mal úspech, takže ho poslúchal celý Izrael.
2Krn 1:1 - Šalamún, syn Dávidov, upevnil sa vo svojom kráľovstve. Hospodin, jeho Boh, bol s ním a urobil ho nadmieru veľkým.

Verš 46
Nato kráľ vydal rozkaz Benájovi, synovi Jehójádovmu, ten šiel, skolil ho, takže umrel. Tak sa kráľovstvo upevnilo v ruke Šalamúnovej.
2Krn 1:1 - Šalamún, syn Dávidov, upevnil sa vo svojom kráľovstve. Hospodin, jeho Boh, bol s ním a urobil ho nadmieru veľkým.

Verš 15
Vtedy riekol: Ty vieš, že kráľovstvo bolo moje a že sa celý Izrael obracal na mňa, aby som sa stal kráľom. Kráľovstvo sa však odo mňa odvrátilo a dostalo sa môjmu bratovi, lebo mu ho určil Hospodin.
1Krn 22:9 - Hľa, narodí sa ti syn, ktorý bude mužom pokoja, a zabezpečím mu mier so všetkými jeho okolitými nepriateľmi. Veď sa bude volať Šalamún, a pokoj i mier dám Izraelu za jeho čias.
1Krn 28:5 - Zo všetkých mojich synov - lebo Hospodin mi dal mnohých synov - vyvolil si môjho syna Šalamúna, aby zasadol na trón Hospodinovho kráľovstva nad Izraelom.

Verš 35
A kráľ ustanovil Benája, syna Jehójádovho, na čelo vojska a kňaza Cádóka namiesto Ebjátára.
1Sam 2:35 - Ustanovím si však verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a podľa mojej duše. Postavím mu trvalý dom a bude chodiť po všetky dni pred mojím Pomazaným.

Verš 24
Teraz - akože žije Hospodin, ktorý ma ustanovil, posadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi založil dom tak, ako zasľúbil - Adónija dnes zomrie!
2Sam 7:12 - Keď uplynie tvoj čas, a ty si ľahneš ku svojim otcom, dám ti potomka, ktorý bude pochádzať z teba, a upevním jeho kráľovstvo.

Verš 26
Kňazovi Ebjátárovi kráľ povedal: Choď na svoje polia do Anatótu, lebo si zasluhuješ smrť, ale dnes ťa nevydám na smrť, lebo si nosil truhlu Hospodina, Pána, pred mojím otcom Dávidom, a pretrpel si všetko, čo musel pretrpieť môj otec.
1Sam 22:20 - Zachránil sa len jeden syn Achímelecha, syna Achitúbovho, menom Ebjátár, a utiekol za Dávidom.
2Sam 15:24 - Bol tam aj Cádók a s ním všetci levíti, ktorí niesli truhlu zmluvy Božej; i zložili ju. A Ebjátár obetoval, kým všetok ľud nevyšiel z mesta.

Verš 27
Takto Šalamún zbavil Ebjátára úradu, aby nemohol byť Hospodinovým kňazom a aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, ktoré povedal proti domu Élího v Šíle.
1Sam 2:31 - Hľa, prichádzajú dni, keď odseknem tvoje rameno ramenom tvojho rodu, tak že nebude starca v tvojom dome.

Verš 28
Keď došla zvesť o tom k Jóábovi - Jóáb bol totiž na strane Adónijovej, hoci nebol na strane Absolónovej - utiekol Jóáb k stánku Hospodinovmu a chytil sa rohov oltára.
1Kr 1:50 - Aj Adónija sa bál Šalamúna; vstal, odišiel a chytil sa rohov oltára.

1Kr 2,2 - "Idem cestou, ktorou ide celý svet", rozumej: čaká na mňa smrť, ktorú každý musí okúsiť.

1Kr 2,5 - O Joabových vraždách pozri: 2 Sam 3,22-27 a 2 Sam 20,8-10. V oboch prípadoch konal Joab ako vojvodca Dávidov, zodpovednosť mohla padnúť na kráľa, Joab teda poškvrnil kráľovu česť. - Koniec verša prekladáme podľa niektorých gréckych (LXX) rukopisov. V dnešnej hebrejskej osnove a vo Vulg stojí: "opasok, ktorý má na páse, a obuv, ktorú má na nohách".

1Kr 2,7 - "Takto mi vyšli v ústrety" rozumej: aj oni mi poskytovali pokrm. Príbeh pozri 2 Sam 17,27 n. a 2 Sam 19,33.

1Kr 2,8 - O prípade Semeiho čítaj 2 Sam 16,6 n. a 2 Sam 19,24.

1Kr 2,17 - Pozri pozn. k 1,4. Betsabe nezbadala, kam mieri Adoniáš, preto sa úprimne ujíma jeho prosby, chce ho udobriť.

1Kr 2,24 - Kráľovský rod júdsky pokladali vždy za rod Dávidov, a nie Šalamúnov. Preto niektorí menia osnovu a čítajú: "založil si mu (Dávidovi) dom".

1Kr 2,26 - Kňazské mesto Anatot (dnes Anata) ležalo na území kmeňa Benjamín, asi na hodinu severovýchodne od Jeruzalema (Joz 21,18).

1Kr 2,28 - Pozri pozn. k 1,50.

1Kr 2,31 - Šalamún sa obával, že Boh bude trestať jeho a jeho rodinu, ak nebude stíhať vraždy, ktorých sa Joab dopustil na nevinných ľuďoch (porov. 2 Sam 21,1-9).

1Kr 2,32 - Šalamún odmieta zodpovednosť za smrť Joabovu, i keď je nútený dať ho zabiť pri oltári. Joab bol vrah a útočištné miesta chránili len toho, kto nemal na svedomí úmyselnú vraždu. Joab si teda smrť zavinil sám.

1Kr 2,36 - Krv Semeiho nezaťaží kráľa, sám si zaviní smrť, ak neposlúchne kráľov rozkaz.

1Kr 2,44 - Porov. 2 Sam 16,6 n.

1Kr 2,46 - Pri posúdení Šalamúnovho počínania nesmieme zabudnúť, že všetci, ktorých odstránil, boli zákerní ľudia, ktorí by boli trvalo ohrozovali pokoj krajiny.