1. kniha kráľov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

1Kr 2, 1-46

1 Keď sa blížil čas Dávidovej smrti, prikázal svojmu synovi Šalamúnovi: 2 Odchádzam ako každý pozemšťan. Ty však buď silný a zmužilý! 3 Zachovávaj povinnosti voči svojmu Bohu, Hospodinovi. Kráčaj po jeho cestách a dodržiavaj jeho ustanovenia, prikázania, právne predpisy a napomenutia tak, ako sú napísané v Mojžišovom zákone, potom budeš mať úspech v každom diele a všade, kam sa pohneš. 4 Tak splní Hospodin svoj sľub, ktorý mi dal: Ak budú tvoji synovia dbať na spôsob svojho života a budú verne chodiť predo mnou celým srdcom a celou dušou, budeš mať vždy niekoho na tróne Izraela. 5 Sám vieš, čo mi vyviedol Cerújin syn Jóab, ako sa zachoval k dvom veliteľom izraelských vojsk: k Nérovmu synovi Abnérovi a k Jeterovmu synovi Amásovi. Zavraždil ich a v mieri sa dopustil vojnového krviprelievania, čím sa poškvrnil bedrový opasok i obuv na nohách. 6 Riaď sa vlastnou múdrosťou, no nedovoľ mu v pokojnej starobe zostúpiť do ríše smrti. 7 K synom Gileádčana Barzillaja sa správaj láskavo. Nech sú tvojimi spolustolovníkmi, lebo oni sa zachovali podobne voči mne, keď som bol na úteku pred tvojím bratom Absolónom. 8 Je tu s tebou i Šimei, syn Benjamínovca Géru z Bachurímu. Ten ma zahrnul strašnými kliatbami vtedy, keď som sa uberal do Machanajimu. Potom ma prišiel vítať k Jordánu. Musel som mu prisahať na Hospodina: Nedám ťa sťať mečom. 9 Teraz ho však nenechaj bez trestu. Pretože si múdry muž, nájdeš spôsob, ako ho odpratať s krvavými šedinami do ríše smrti. 10 Potom sa Dávid uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste. 11 Dávid vládol nad Izraelom štyridsať rokov, a to v Hebrone sedem rokov a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov. 12 Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo. 13 Raz navštívil Chaggitin syn Adónija Šalamúnovu matku Batšebu. Tá sa ho spýtala: Prichádzaš v pokoji? On odvetil: V pokoji. 14 Pokračoval: Mám k tebe prosbu. Ona povedala: Hovor! 15 On na to: Vieš to i sama, že kráľovstvo malo patriť mne a že mňa uznával celý Izrael za kráľa. Kráľovstvo sa však odvrátilo odo mňa a pripadlo môjmu bratovi, lebo ho dostal od Hospodina. 16 Mám teda k tebe jedinú prosbu, neodmietni ma! Ona povedala: Hovor! 17 On na to: Prihovor sa u kráľa Šalamúna, iste ťa neodmietne, aby mi dal Šunémčanku Abíšag za ženu. 18 Batšeba mu odvetila: Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa. 19 Keď prišla Batšeba ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa za Adóniju, kráľ ju uvítal a poklonil sa jej. Potom sa posadil na trón a ponúkol kreslo kráľovskej matke, takže mu sedela po pravici. 20 Mám k tebe jedinú skromnú prosbu, neodmietni ma! Kráľ jej povedal: Len ju vyslov, matka moja, neodmietnem ťa. 21 Povedala: Nech dajú Šunémčanku Abíšag za ženu tvojmu bratovi Adónijovi. 22 Kráľ Šalamún svojej matke odpovedal: Prečo žiadaš pre Adóniju len Šunémčanku Abíšag? Žiadaj preňho i kráľovstvo, veď je mojím starším bratom a s ním je kňaz Ebjatár a Cerújin syn Jóab. 23 Kráľ Šalamún prisahal na Hospodina: Nech ma potresce Boh, ak Adónija za túto žiadosť nezaplatí svojím životom. 24 Akože žije Hospodin, ktorý ma pevne dosadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi podľa svojho prísľubu vybudoval dom, Adónija musí ešte dnes zomrieť. 25 Kráľ Šalamún tým poveril Jehójadovho syna Benáju, ktorý Adóniju zabil. 26 Kňazovi Ebjatárovi kráľ povedal: Odíď na svoje polia do Anatótu, lebo ti hrozí smrť. Dnes ťa však nedám sťať, lebo si nosil archu Pána, Hospodina, pred mojím otcom Dávidom a znášal si všetko, čo on. 27 Tak znemožnil Šalamún Ebjatárovi byť kňazom Hospodina. Splnilo sa slovo Hospodina, ktoré vyriekol proti domu Éliho v Šíle. 28 Správa o tom sa dostala k Jóabovi. Jóab sa totiž stal stúpencom Adóniju, aj keď Absolónovým stúpencom nebol. Utiekol k Hospodinovmu stanu a chytil sa rohov oltára. 29 Kráľovi Šalamúnovi oznámili, že Jóab utiekol k Hospodinovmu stanu a že je práve pri oltári. Šalamún dal Jehójadovmu synovi Benájovi príkaz: Choď, zabi ho! 30 Nato Benája odišiel k Hospodinovmu stanu a povedal Jóabovi: Na kráľov rozkaz vyjdi von! On však odvetil: Nie, tu chcem umrieť. Benája oznámil kráľovi, čo povedal Jóab. 31 Kráľ mu povedal: Urob mu podľa jeho želania, zabi ho tam a pochovaj ho! Tak snímeš zo mňa a z mojej rodiny nevinnú krv, ktorú prelial Jóab. 32 Ním preliatu krv nech Hospodin uvalí na jeho hlavu, pretože zabil dvoch spravodlivejších a lepších mužov, než bol on. Bez vedomia môjho otca Dávida zavraždil mečom Nérovho syna Abnéra, veliteľa izraelského vojska, a Jeterovho syna Amásu, veliteľa judského vojska. 33 Ich krv nech trvalo padne na hlavu Jóaba a na hlavu jeho potomstva. Dávid však, jeho potomstvo, jeho dom a jeho trón nech dostanú stály pokoj od Hospodina. 34 Nato odišiel Jehójadov syn Benája, udrel ho a usmrtil. Potom ho pochovali v jeho dome na púšti. 35 Miesto neho ustanovil kráľ nad vojskom Jehójadovho syna Benáju a kňaza Cádoka kráľ ustanovil na miesto Ebjatára. 36 Potom si dal kráľ predvolať Šimeiho. Povedal mu: Postav si v Jeruzaleme dom, tam bývaj a nikam sa odtiaľ nehni! 37 Pamätaj, ak by si sa niekedy vzdialil a prekročil potok Kidrón, určite zomrieš! Sám si budeš na vine. 38 Šimei odpovedal kráľovi: Slovo, ktoré si vyriekol, môj pán a kráľ, je dobré. Tvoj služobník sa ním bude riadiť. Tak sa Šimei zdržiaval dlhší čas v Jeruzaleme. 39 Po troch rokoch ušli Šimeimu dvaja sluhovia ku gátskemu kráľovi Akíšovi, synovi Maakovmu. Šimeimu oznámili: Tvoji sluhovia sú v Gáte. 40 Šimei vstal, osedlal si osla a odišiel do Gátu k Akíšovi hľadať svojich sluhov. Šimei odišiel a priviedol si z Gátu sluhov. 41 Šalamúnovi oznámili, že Šimei odišiel z Jeruzalema do Gátu a vrátil sa. 42 Kráľ si dal predvolať Šimeiho a povedal mu: Neprisahal som na Hospodina a nedal som ti výstrahu: Ak by si sa niekedy vzdialil, niekam odišiel, pamätaj si, že ťa určite stihne smrť?! Ty si na to odpovedal: Slovo, ktoré som počul, je dobré. 43 Prečo si teda nedodržal prísahu na Hospodina a príkaz, ktorý som ti dal? 44 Kráľ Šimeimu ešte vyčítal: Uvedomuješ si všetko to zlo, ktoré si vedome napáchal na mojom otcovi Dávidovi? Hospodin obrátil všetko to zlo na tvoju hlavu. 45 Kráľ Šalamún však bude požehnaný a Dávidov trón zostane pred Hospodinom trvalo pevný. 46 Kráľ potom prikázal Jehójadovmu synovi Benájovi, ten šiel, udrel ho, takže zomrel. Tak sa kráľovstvo pod vládou Šalamúna upevnilo.

Verš 3

Zachovávaj povinnosti voči svojmu Bohu, Hospodinovi. Kráčaj po jeho cestách a dodržiavaj jeho ustanovenia, prikázania, právne predpisy a napomenutia tak, ako sú napísané v Mojžišovom zákone, potom budeš mať úspech v každom diele a všade, kam sa pohneš.

Dt 17:18 - Keď zasadne na trón, nech si odpíše do knihy tento zákon, ktorý opatrujú léviovskí kňazi.

Dt 29:9 - Vy všetci dnes stojíte pred Hospodinom, svojím Bohom: náčelníci vašich kmeňov, vaši starší, vaši hodnostári, všetci muži Izraela,

Joz 1:7 - Len buď silný a veľmi odvážny, aby si konal podľa zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš. Neodboč od neho ani napravo, ani naľavo, aby si si rozumne počínal vo všetkom, čo podnikneš.

Verš 4

Tak splní Hospodin svoj sľub, ktorý mi dal: Ak budú tvoji synovia dbať na spôsob svojho života a budú verne chodiť predo mnou celým srdcom a celou dušou, budeš mať vždy niekoho na tróne Izraela.

2Sam 7:12 - Keď nadíde tvoj čas a ty sa pripojíš k tvojim otcom, vzbudím ti potomka, čo vzíde z teba, a upevním jeho kráľovskú moc.

Ž 132:12 - Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu i prikázania, ktoré ich naučím, potom ich synovia na večné veky budú sedieť na tvojom tróne.

Verš 5

Sám vieš, čo mi vyviedol Cerújin syn Jóab, ako sa zachoval k dvom veliteľom izraelských vojsk: k Nérovmu synovi Abnérovi a k Jeterovmu synovi Amásovi. Zavraždil ich a v mieri sa dopustil vojnového krviprelievania, čím sa poškvrnil bedrový opasok i obuv na nohách.

2Sam 3:27 - Keď sa Abnér vrátil do Hebronu, Jóab ho pod zámienkou rokovania zaviedol ďalej do brány a tam mu zasadil smrteľnú ranu do brucha odvetou za krv jeho brata Asáela.

2Sam 20:10 - Amása si nevšimol meč v Jóabovej ruke. Jóab mu ho vrazil do brucha a vnútornosti vypadli z neho na zem. Amása skonal bez ďalšej rany. Jóab však s bratom Abíšajom prenasledovali Bikriho syna Šebu.

Verš 7

K synom Gileádčana Barzillaja sa správaj láskavo. Nech sú tvojimi spolustolovníkmi, lebo oni sa zachovali podobne voči mne, keď som bol na úteku pred tvojím bratom Absolónom.

2Sam 17:27 - Keď prišiel Dávid do Machanajimu, Náchašov syn Šóbi z Rabby Amónčanov, Ammíelov syn Makír z Ló-Debaru a Gileádčan Barzillaj z Rógelimu

2Sam 19:31 - Mefibóšet odpovedal kráľovi: Nech si vezme hoci aj všetko, len keď sa môj pán a kráľ v pokoji vrátil domov.

Verš 8

Je tu s tebou i Šimei, syn Benjamínovca Géru z Bachurímu. Ten ma zahrnul strašnými kliatbami vtedy, keď som sa uberal do Machanajimu. Potom ma prišiel vítať k Jordánu. Musel som mu prisahať na Hospodina: Nedám ťa sťať mečom.

2Sam 16:5 - Keď sa kráľ Dávid blížil k Bachurímu, práve odtiaľ vychádzal muž zo Saulovho domu menom Šimei, syn Gérov. Cestou stále zlorečil.

2Sam 19:19 - prešli cez brod, aby previedli rodinu kráľa a tak sa mu zapáčili. Keď sa kráľ chystal prejsť cez Jordán, padol pred ním Gérov syn Šimei

Verš 44

Kráľ Šimeimu ešte vyčítal: Uvedomuješ si všetko to zlo, ktoré si vedome napáchal na mojom otcovi Dávidovi? Hospodin obrátil všetko to zlo na tvoju hlavu.

2Sam 16:5 - Keď sa kráľ Dávid blížil k Bachurímu, práve odtiaľ vychádzal muž zo Saulovho domu menom Šimei, syn Gérov. Cestou stále zlorečil.

Verš 10

Potom sa Dávid uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste.

Sk 2:29 - Muži, bratia! Môžem vám smelo povedať aj toto: Patriarcha Dávid zomrel a bol pochovaný; jeho hrob sa až do dnešného dňa nachádza u nás.

Sk 13:36 - Dávid vo vlastnom pokolení poslušne splnil Boží zámer, zosnul, bol pripojený k svojim otcom a uvidel porušenie.

Verš 11

Dávid vládol nad Izraelom štyridsať rokov, a to v Hebrone sedem rokov a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov.

1Krn 29:27 - Kraľoval nad Izraelom spolu štyridsať rokov. V Hebrone vládol sedem rokov a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov.

Verš 12

Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo.

1Krn 29:23 - Tak zasadol Šalamún na Hospodinov trón ako kráľ po svojom otcovi Dávidovi. Úspešne si počínal a celý Izrael ho poslúchal.

2Krn 1:1 - Šalamún, syn Dávidov, sa pevne ujal svojho kráľovstva, Hospodin, jeho Boh, bol s ním a náramne ho zveľadil.

Verš 46

Kráľ potom prikázal Jehójadovmu synovi Benájovi, ten šiel, udrel ho, takže zomrel. Tak sa kráľovstvo pod vládou Šalamúna upevnilo.

2Krn 1:1 - Šalamún, syn Dávidov, sa pevne ujal svojho kráľovstva, Hospodin, jeho Boh, bol s ním a náramne ho zveľadil.

Verš 15

On na to: Vieš to i sama, že kráľovstvo malo patriť mne a že mňa uznával celý Izrael za kráľa. Kráľovstvo sa však odvrátilo odo mňa a pripadlo môjmu bratovi, lebo ho dostal od Hospodina.

1Krn 22:9 - Narodí sa ti však syn, ktorý prinesie pokoj. Zaistím mu mier od všetkých jeho okolitých nepriateľov. Veď sa bude volať Šalamún. Za jeho vlády dám Izraelu mier a spokojnosť.

1Krn 28:5 - Zo všetkých mojich synov — Hospodin ma totiž obdaril mnohými synmi — si vyvolil môjho syna Šalamúna, aby zasadol na trón Hospodinovho kráľovstva nad Izraelom.

Verš 35

Miesto neho ustanovil kráľ nad vojskom Jehójadovho syna Benáju a kňaza Cádoka kráľ ustanovil na miesto Ebjatára.

1Sam 2:35 - Ustanovím si verného kňaza, ktorý bude účinkovať podľa môjho srdca a zmýšľania. Dám mu trvalý dom; ustavične bude konať službu pred mojím pomazaným kráľom.

Verš 24

Akože žije Hospodin, ktorý ma pevne dosadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi podľa svojho prísľubu vybudoval dom, Adónija musí ešte dnes zomrieť.

2Sam 7:12 - Keď nadíde tvoj čas a ty sa pripojíš k tvojim otcom, vzbudím ti potomka, čo vzíde z teba, a upevním jeho kráľovskú moc.

Verš 26

Kňazovi Ebjatárovi kráľ povedal: Odíď na svoje polia do Anatótu, lebo ti hrozí smrť. Dnes ťa však nedám sťať, lebo si nosil archu Pána, Hospodina, pred mojím otcom Dávidom a znášal si všetko, čo on.

1Sam 22:20 - Zachránil sa iba jeden syn Achímeleka, syna Achítubovho, menom Ebjatár, ktorý ušiel k Dávidovi.

2Sam 15:24 - Bol tam i Cádok a s ním všetci leviti, ktorí niesli archu Božej zmluvy. Keď ju zložili, Ebjatár prinášal obety, kým ľud celkom neodišiel z mesta.

Verš 27

Tak znemožnil Šalamún Ebjatárovi byť kňazom Hospodina. Splnilo sa slovo Hospodina, ktoré vyriekol proti domu Éliho v Šíle.

1Sam 2:31 - Blíži sa čas, keď odseknem rameno tebe i tvojmu rodu, takže v tvojom rode nebude starca.

Verš 28

Správa o tom sa dostala k Jóabovi. Jóab sa totiž stal stúpencom Adóniju, aj keď Absolónovým stúpencom nebol. Utiekol k Hospodinovmu stanu a chytil sa rohov oltára.

1Kr 1:50 - Adónija mal zo Šalamúna strach. Vstal, odišiel a chytil sa rohov oltára.

1Kr 2,2 - "Idem cestou, ktorou ide celý svet", rozumej: čaká na mňa smrť, ktorú každý musí okúsiť.

1Kr 2,5 - O Joabových vraždách pozri: 2 Sam 3,22-27 a 2 Sam 20,8-10. V oboch prípadoch konal Joab ako vojvodca Dávidov, zodpovednosť mohla padnúť na kráľa, Joab teda poškvrnil kráľovu česť. - Koniec verša prekladáme podľa niektorých gréckych (LXX) rukopisov. V dnešnej hebrejskej osnove a vo Vulg stojí: "opasok, ktorý má na páse, a obuv, ktorú má na nohách".

1Kr 2,7 - "Takto mi vyšli v ústrety" rozumej: aj oni mi poskytovali pokrm. Príbeh pozri 2 Sam 17,27 n. a 2 Sam 19,33.

1Kr 2,8 - O prípade Semeiho čítaj 2 Sam 16,6 n. a 2 Sam 19,24.

1Kr 2,17 - Pozri pozn. k 1,4. Betsabe nezbadala, kam mieri Adoniáš, preto sa úprimne ujíma jeho prosby, chce ho udobriť.

1Kr 2,24 - Kráľovský rod júdsky pokladali vždy za rod Dávidov, a nie Šalamúnov. Preto niektorí menia osnovu a čítajú: "založil si mu (Dávidovi) dom".

1Kr 2,26 - Kňazské mesto Anatot (dnes Anata) ležalo na území kmeňa Benjamín, asi na hodinu severovýchodne od Jeruzalema (Joz 21,18).

1Kr 2,28 - Pozri pozn. k 1,50.

1Kr 2,31 - Šalamún sa obával, že Boh bude trestať jeho a jeho rodinu, ak nebude stíhať vraždy, ktorých sa Joab dopustil na nevinných ľuďoch (porov. 2 Sam 21,1-9).

1Kr 2,32 - Šalamún odmieta zodpovednosť za smrť Joabovu, i keď je nútený dať ho zabiť pri oltári. Joab bol vrah a útočištné miesta chránili len toho, kto nemal na svedomí úmyselnú vraždu. Joab si teda smrť zavinil sám.

1Kr 2,36 - Krv Semeiho nezaťaží kráľa, sám si zaviní smrť, ak neposlúchne kráľov rozkaz.

1Kr 2,44 - Porov. 2 Sam 16,6 n.

1Kr 2,46 - Pri posúdení Šalamúnovho počínania nesmieme zabudnúť, že všetci, ktorých odstránil, boli zákerní ľudia, ktorí by boli trvalo ohrozovali pokoj krajiny.