2. kniha Samuelova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

2Sam 12, 1-31

1 Hospodin poslal k Dávidovi Nátana. Ten prišiel k nemu a povedal: V jednom meste boli dvaja muži. Jeden bol bohatý a druhý chudobný. 2 Boháč mal veľké množstvo oviec a dobytka. 3 Chudobný mal iba ovečku, ktorú si kúpil. Choval ju a ona rástla spolu s ním a s jeho synmi. Jedávala z jeho skyvy, pila z jeho pohára a spávala mu v lone. Bola mu ako dcéra. 4 Raz dostal boháč návštevu. Ľúto mu bolo vziať svoju ovcu alebo svoje dobytča a pripraviť to pocestnému, ktorý ho navštívil. Vzal teda ovcu chudobnému a pripravil ju hosťovi. 5 Dávid sa veľmi nahneval na toho muža a povedal Nátanovi: Akože žije Hospodin, ten muž, čo to urobil, zasluhuje smrť. 6 Ovcu nahradí štvornásobne za to, že spáchal taký skutok a nemal zľutovanie. 7 Vtedy povedal Nátan Dávidovi: Ty si ten muž! Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a vyslobodil ťa z moci Saula. 8 Dal som dom tvojho pána i jeho ženy do tvojho náručia. Dal som ti dom Izraela a dom Júdu. Keby to nestačilo, ešte k tomu pridám. 9 Prečo si znevážil Hospodinovo slovo a dopustil sa toho, čo sa mu nepáči? Chetitu Uriáša si dal odstrániť mečom a privlastnil si si jeho ženu. Jeho samého si dal zabiť mečom Amónčanov. 10 Odteraz už meč nikdy neobíde tvoj dom, lebo si ma znevážil a privlastnil si si ženu Chetitu Uriáša. 11 Takto vraví Hospodin: Dopustím na teba pohromu, čo bude z tvojho vlastného domu. Pred očami ti odnímem tvoje ženy a dám ich tvojmu blízkemu. Ten bude s nimi ležať za bieleho dňa. 12 Ty si konal tajne, ja to však urobím pred celým Izraelom a cez deň. 13 Vtedy povedal Dávid Nátanovi: Zhrešil som proti Hospodinovi. Nátan odpovedal Dávidovi: Hospodin ti odpustil tvoj hriech, nezomrieš. 14 Pretože si tým popudil Hospodinových nepriateľov k rúhaniu, zomrie syn, ktorý sa ti narodí. 15 Keď Nátan odišiel domov, Hospodin dopustil chorobu na dieťa, ktoré Dávidovi porodila Uriášova žena. 16 Dávid prosil Boha za chlapca a prísne sa postil. Vrátil sa domov a celú noc ležal na zemi. 17 Starší jeho domu zastali nad ním a chceli ho zdvihnúť zo zeme, ale on odmietol a nechcel s nimi ani jesť. 18 Na siedmy deň dieťa zomrelo. Dávidovi služobníci sa mu báli oznámiť, že dieťa zomrelo. Hovorili si totiž: Kým dieťa ešte žilo, prihovárali sme sa mu, ale nás neposlúchol. Ako mu môžeme povedať, že dieťa zomrelo? Mohol by vykonať niečo zlé. 19 Dávid si všimol, že jeho služobníci si niečo šepkajú. Pochopil, že dieťa zomrelo. Spýtal sa ich: Zomrelo dieťa? Odpovedali: Zomrelo. 20 Dávid vstal zo zeme, umyl sa, natrel sa masťou a preobliekol sa. Potom vošiel do Hospodinovho domu a klaňal sa. Nato odišiel domov a pýtal si jesť. Predložili mu pokrm a on jedol. 21 Služobníci sa ho spýtali: Ako sa to správaš? Kým dieťa žilo, postil si sa a plakal si. Keď však dieťa zomrelo, vstávaš a ideš jesť. 22 Odpovedal: Kým dieťa ešte žilo, postil som sa a plakal som, lebo som si myslel: Možno sa Hospodin nado mnou zmiluje a dieťa bude žiť. 23 Teraz však, keď zomrelo, prečo by som sa mal postiť? Môžem ho azda oživiť? Ja pôjdem za ním, ale ono sa ku mne nevráti. 24 Potom Dávid potešoval svoju ženu Batšebu, vošiel k nej a spal s ňou. Keď porodila syna, dostal meno Šalamún. Hospodin ho miloval. 25 Po prorokovi Nátanovi odkázal, že pre Hospodina mu majú dať meno Jedídja. 26 Jóab bojoval proti Rabbe Amónčanov a dobyl kráľovské mesto. 27 Jóab odkázal po posloch Dávidovi: Bojoval som proti Rabbe a dobyl som jej Vodné mesto. 28 Teraz zhromaždi ostatok ľudu, obľahni mesto a obsaď ho, aby som ho sám neobsadil a nepomenoval svojím menom. 29 Nato Dávid zhromaždil všetok ľud, odišiel k Rabbe, bojoval proti nej a dobyl ju. 30 Z hlavy ich kráľa sňal korunu, ktorá vážila talent a mala drahokam. Prešla na hlavu Dávida, ktorý z mesta vyviezol veľmi bohatú korisť. 31 Ľud, čo bol v ňom, odviedol, zaradil k pílam, k železným čakanom, železným sekerám a zamestnal ich v tehelni. Podobne naložil so všetkými mestami Amónčanov. Potom sa Dávid i všetok ľud vrátili do Jeruzalema.

Verš 6

Ovcu nahradí štvornásobne za to, že spáchal taký skutok a nemal zľutovanie.

Ex 22:1 - Ak zlodeja prichytia pri vlámaní a porania ho tak, že zomrie, ten, kto ho poranil, nepreviní sa preliatím jeho krvi.

Verš 7

Vtedy povedal Nátan Dávidovi: Ty si ten muž! Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a vyslobodil ťa z moci Saula.

1Sam 16:13 - Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho v prítomnosti jeho bratov. Počnúc týmto dňom spočíval na Dávidovi Hospodinov Duch. Samuel potom vstal a odišiel do Rámy.

Verš 11

Takto vraví Hospodin: Dopustím na teba pohromu, čo bude z tvojho vlastného domu. Pred očami ti odnímem tvoje ženy a dám ich tvojmu blízkemu. Ten bude s nimi ležať za bieleho dňa.

Dt 28:30 - Zasnúbiš sa so ženou, ale iný muž ju poškvrní, postavíš si dom, no nebudeš v ňom bývať, vysadíš si vinicu, nebudeš ju však užívať.

2Sam 16:22 - Absolónovi postavili na streche stan a on verejne pred celým Izraelom súložil s vedľajšími ženami svojho otca.

Verš 24

Potom Dávid potešoval svoju ženu Batšebu, vošiel k nej a spal s ňou. Keď porodila syna, dostal meno Šalamún. Hospodin ho miloval.

Mt 1:6 - Izaj splodil kráľa Dávida. Dávid splodil s Uriášovou manželkou Šalamúna,

1Krn 22:9 - Narodí sa ti však syn, ktorý prinesie pokoj. Zaistím mu mier od všetkých jeho okolitých nepriateľov. Veď sa bude volať Šalamún. Za jeho vlády dám Izraelu mier a spokojnosť.

Verš 26

Jóab bojoval proti Rabbe Amónčanov a dobyl kráľovské mesto.

1Krn 20:1 - Nasledujúceho roku, v období kráľovských výprav, viedol Jóab ozbrojené sily a spustošil krajinu Amónčanov. Potom prišiel k Rabbe a dobyl ju. Kým sa Dávid zdržiaval v Jeruzaleme, Jóab ju po dobytí zrúcal.

Verš 30

Z hlavy ich kráľa sňal korunu, ktorá vážila talent a mala drahokam. Prešla na hlavu Dávida, ktorý z mesta vyviezol veľmi bohatú korisť.

1Krn 20:2 - Dávid sňal z hlavy ich kráľa korunu, ktorej zlato vážilo asi talent a bol v nej drahokam. Dostala sa na hlavu Dávida. Z mesta odvliekol úžasnú korisť.

Verš 31

Ľud, čo bol v ňom, odviedol, zaradil k pílam, k železným čakanom, železným sekerám a zamestnal ich v tehelni. Podobne naložil so všetkými mestami Amónčanov. Potom sa Dávid i všetok ľud vrátili do Jeruzalema.

1Krn 20:3 - Ľud, ktorý tam bol, vyviedol von a pridelil k pílam, železným čakanom a k sekerám. Tak naložil Dávid so všetkými amónskymi mestami. Potom sa so všetkým ľudom vrátil do Jeruzalema.

2Sam 12,6 - Viacnásobnú vynáhradu zapríčinenej škody predpisoval Mojžišov zákon Ex 22,1.

2Sam 12,11 - Splnenie pozri 16,22.

2Sam 12,21 - Sluhovia sa divia, že kráľ preukazoval obvyklé znaky smútku za života dieťaťa, a nie po jeho smrti.

2Sam 12,24 - Pán miloval Šalamúna a neusmrtil ho ako prvé dieťa Betsaby. Svoju lásku k nemu preukazuje navonok tým, že mu prostredníctvom proroka Nátana dáva meno Jedidjá – Miláčik Pána.

2Sam 12,26 - Niektorí už v tomto verši čítajú ako v nasledujúcom: Vodné mesto, a nie Kráľovské mesto.

2Sam 12,27 - Vodné mesto bola asi tá časť Rabat Amonu, ktorá ležala pri brehu rieky Nahr Amman.

2Sam 12,30 - Kráľ Amončanov nemohol nosiť 59 kg (=1 hrivna zlata) ťažkú korunu na hlave. Preto so LXX je lepšie čítať "korunu Milchoma". Milchom (Moloch) bol boh Amončanov. Ťažkú zlatú korunu mala na hlave táto modla. Dávid nosil len drahokam, ktorý zdobil prv túto korunu (1 Krn 20,2).

2Sam 12,31 - Dávid zaobchodil s Amončanmi nemilosrdne, ako oni zaobchodili s inými (porov. 1 Sam 11,1 n.). Ale mnohí vykladajú tento nejasný verš tak, že Dávid urobil z Amončanov otrokov, ktorí museli robiť pri pílach, mláťačkách a pri pálení tehál. Mláťačky boli veľmi jednoduché. Bola to dreve ná doska alebo valec, opatrený ostrými železnými zubami.