  | 1. Kniha MojžišovaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | 1Moj 42, 1-38 |
1 1Moj 42, 1 Keď Jákob videl, že v Egypte je obilie, povedal svojim synom: Prečo hľadíte jeden na druhého? 2 1Moj 42, 2 A dodal: Ajhľa, počul som, že v Egypte je obilie. Choďte a nakúpte tam pre nás obilie, aby sme ostali nažive a nemuseli pomrieť. 3 1Moj 42, 3 Tak odišli desiati Jozefovi bratia nakúpiť obilie v Egypte. 4 1Moj 42, 4 Ale Jozefovho brata, Benjamína Jákob nepustil s bratmi, lebo si pomyslel: Mohla by ho zastihnúť nehoda. 5 1Moj 42, 5 Izraelovi synovia prišli nakúpiť obilia spolu s inými, čo tam prichádzali; v Kanaáne bol totiž hlad. 6 1Moj 42, 6 Vtedy bol Jozef vládcom v krajine; predával obilie všetkému ľudu v krajine. Keď prišli Jozefovi bratia, poklonili sa mu tvárou až po zem. 7 1Moj 42, 7 Keď Jozef uzrel svojich bratov, poznal ich, ale správal sa voči nim ako cudzí; hovoril s nimi prísne a opýtal sa ich: Odkiaľ prichádzate? Oni odpovedali: Z Kanaánu nakúpiť potravín. 8 1Moj 42, 8 Jozef poznal svojich bratov, ale oni ho nepoznali. 9 1Moj 42, 9 Vtedy sa rozpomenul na sny, ktoré mal o nich, a povedal im: Vyzvedači ste, prišli ste si obzrieť nechránené miesta krajiny. 10 1Moj 42, 10 Oni mu však odvetili: Nie, pane, tvoji sluhovia si prišli nakúpiť potravín. 11 1Moj 42, 11 Všetci sme synovia jedného otca; sme statoční; tvoji sluhovia nie sú vyzvedačmi. 12 1Moj 42, 12 Ale on im povedal: Nie, veru ste si prišli obzrieť nechránené miesta krajiny. 13 1Moj 42, 13 Vtedy povedali: My, tvoji sluhovia sme dvanásti bratia, synovia jedného muža v Kanaáne; najmladší je teraz pri otcovi a jedného už niet. 14 1Moj 42, 14 Ale Jozef im povedal: Tak je, ako som vám povedal: Vyzvedači ste. 15 1Moj 42, 15 Takto si vás vyskúšam - na faraónov život - neodídete odtiaľto, iba ak príde sem váš najmladší brat. 16 1Moj 42, 16 Pošlite jedného spomedzi seba, aby priviedol vášho brata, ale vy zostanete uväznení; tak budú preskúšané vaše reči, či vravíte pravdu. Ale ak nie - na faraónov život - ste vyzvedači. 17 1Moj 42, 17 A dal ich na tri dni do väzenia. 18 1Moj 42, 18 Na tretí deň im Jozef povedal: Urobte toto a ostanete nažive. Ja sa totiž bojím Boha. 19 1Moj 42, 19 Ak ste statoční, jeden váš brat nech ostane sputnaný vo vašom doterajšom väzení, vy však choďte a zaneste obilie svojim domácim na utíšenie hladu. 20 1Moj 42, 20 Potom mi dovediete svojho najmladšieho brata, aby sa tak potvrdili vaše reči a aby ste nemuseli zomrieť. I urobili tak. 21 1Moj 42, 21 Potom si povedali: Veru, previnili sme sa proti svojmu bratovi. Lebo hoci sme videli úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, nepočúvali sme ho; preto prišlo na nás toto súženie. 22 1Moj 42, 22 Nato im povedal Rúben: Nepovedal som vám: Neprehrešte sa proti chlapcovi!? Ale neposlúchli ste. Teraz nás berú na zodpovednosť za jeho krv. 23 1Moj 42, 23 Oni však nevedeli, že im Jozef rozumie, lebo sa dorozumievali pomocou tlmočníka. 24 1Moj 42, 24 Vtedy sa odvrátil od nich a zaplakal. Potom sa obrátil k nim a zhováral sa s nimi; nato vzal spomedzi nich Šimeóna a dal ho pred ich očami sputnať. 25 1Moj 42, 25 Nato Jozef rozkázal, aby im naplnili vrecia obilím, peniaze aby vrátili každému do jeho vreca a aby im dali stravu na cestu. A urobili tak. 26 1Moj 42, 26 Naložili si obilie na osly a odišli odtiaľ. 27 1Moj 42, 27 Keď si však jeden z nich otvoril vrece, aby na mieste nocľahu dal obrok oslovi, zazrel svoje peniaze na vrchu vo vreci, 28 1Moj 42, 28 a povedal bratom: Peniaze sa mi vrátili, tu hľa, mám ich vo vreci. I stratili odvahu; s rozochvením hľadeli jeden na druhého a hovorili: Čo nám to Boh urobil? 29 1Moj 42, 29 Keď prišli k svojmu otcovi Jákobovi do Kanaánu, rozpovedali mu všetko, čo sa im prihodilo: 30 1Moj 42, 30 Prísne hovoril s nami ten muž, pán krajiny, dal nás do väzenia, akoby sme chceli vyzvedať v krajine. 31 1Moj 42, 31 Povedali sme mu: Sme statoční; my nie sme vyzvedači; 32 1Moj 42, 32 sme dvanásti bratia, synovia svojho otca; jedného niet a najmladší je teraz u nášho otca v Kanaáne. 33 1Moj 42, 33 A ten muž, čo je pánom krajiny, nám povedal: Podľa tohto poznám, či ste statoční: jedného zo svojich bratov nechajte u mňa, naberte si obilia svojim domácim na utíšenie hladu a choďte! 34 1Moj 42, 34 Ale priveďte mi svojho najmladšieho brata; tak poznám, že nie ste vyzvedači, ale že ste statoční; vydám vám vášho brata a môžete voľne chodiť po krajine. 35 1Moj 42, 35 Keď vyprázdňovali vrecia, hľa, každý mal svoj mešec peňazí vo svojom vreci. Keď aj s otcom zazreli svoje mešce peňazí, zľakli sa. 36 1Moj 42, 36 Vtedy im povedal ich otec Jákob: Pripravíte ma o deti; Jozefa niet, ani Šimeóna niet a Benjamína mi chcete vziať. To všetko dolieha na mňa. 37 1Moj 42, 37 Vtedy povedal Rúben svojmu otcovi: Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti Benjamína neprivediem späť. Zver ho mne a ja ti ho privediem späť. 38 1Moj 42, 38 Ale on odpovedal: Môj syn s vami nepôjde, lebo jeho brat zomrel a on ostal sám. Keby ho na ceste, ktorou pôjdete, zastihla nehoda, zniesli by ste moje šediny so žiaľom do záhrobia.
| | | 1Moj 42, 1-38 |
Verš 2
A dodal: Ajhľa, počul som, že v Egypte je obilie. Choďte a nakúpte tam pre nás obilie, aby sme ostali nažive a nemuseli pomrieť.
Sk 7:12 - Keď Jákob počul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz.
Verš 35
Keď vyprázdňovali vrecia, hľa, každý mal svoj mešec peňazí vo svojom vreci. Keď aj s otcom zazreli svoje mešce peňazí, zľakli sa.
Gn 42:25 - Nato Jozef rozkázal, aby im naplnili vrecia obilím, peniaze aby vrátili každému do jeho vreca a aby im dali stravu na cestu. A urobili tak.
Gn 44:1 - Potom Jozef rozkázal správcovi svojho domu: Naplň vrecia mužov obilím, koľko len budú vládať odniesť a peniaze polož každému navrch do vreca;
Verš 6
Vtedy bol Jozef vládcom v krajine; predával obilie všetkému ľudu v krajine. Keď prišli Jozefovi bratia, poklonili sa mu tvárou až po zem.
Gn 37:7 - Viazali sme snopy na poli; tu sa môj snop postavil a ostal stáť. Vaše snopy ho však obstali a klaňali sa môjmu snopu.
Verš 9
Vtedy sa rozpomenul na sny, ktoré mal o nich, a povedal im: Vyzvedači ste, prišli ste si obzrieť nechránené miesta krajiny.
Gn 37:5 - Raz mal Jozef sen, a keď ho vyrozprával svojim bratom, ešte viac ho znenávideli.
Verš 13
Vtedy povedali: My, tvoji sluhovia sme dvanásti bratia, synovia jedného muža v Kanaáne; najmladší je teraz pri otcovi a jedného už niet.
Gn 43:29 - Keď pozdvihol oči a uzrel svojho brata Benjamína, syna vlastnej matky, povedal: Je to váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili? Potom riekol: Boh ti buď milostivý, syn môj!
Verš 20
Potom mi dovediete svojho najmladšieho brata, aby sa tak potvrdili vaše reči a aby ste nemuseli zomrieť. I urobili tak.
Gn 43:5 - Ak ho však nepošleš, nepôjdeme, lebo ten muž nám povedal: Neukážte sa mi na oči, ak váš brat nebude s vami.
Gn 44:23 - Potom si povedal svojim služobníkom: Ak nepríde s vami váš najmladší brat, neukážte sa mi na oči.
Verš 22
Nato im povedal Rúben: Nepovedal som vám: Neprehrešte sa proti chlapcovi!? Ale neposlúchli ste. Teraz nás berú na zodpovednosť za jeho krv.
Gn 37:21 - Keď to počul Rúben, vytrhol im ho z ruky a povedal: Nesiahajme mu na život!
Gn 42,15-16 - Egypťania prisahali na faraónov život. Jozef skúša svojich bratov, či milujú svojho otca, či sa navzájom milujú a či oľutovali svoje previnenie. Jozef chce vidieť Benjamína, lebo on je jeho jediný vlastný brat. Aj otca, aj matku mali spoločných.
