1. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

1Moj 41, 1-57

1 Po dvoch rokoch mal aj faraón sen: stál pri Níle, 2 a hľa, z Nílu vystupovalo sedem kráv, na pohľad pekných a tučných, ktoré sa pásli na šašine. 3 A hľa, za nimi vystupovalo z Nílu sedem iných kráv, na pohľad škaredých a chudých; i postavili sa vedľa kráv na brehu Nílu. 4 Kravy, na pohľad škaredé a chudé, zožrali sedem kráv, na pohľad pekných a tučných. Vtom sa faraón prebudil. 5 Keď znova zaspal, snívalo sa mu po druhý raz: na jednom steble rástlo sedem tučných a pekných klasov. 6 A hľa, za nimi vyrástlo sedem tenkých klasov, vysušených východným vetrom. 7 Tenké klasy pohltili sedem tučných a plných klasov. Nato sa faraón prebudil a zbadal, že to bol sen. 8 Ráno bola jeho myseľ vzrušená. Preto faraón dal zavolať všetkých egyptských veštcov a všetkých mudrcov a vyrozprával im svoje sny, ale nebolo nikoho, kto by ich faraónovi vyložil. 9 Nato hlavný pohárnik povedal faraónovi: Až dnes si uvedomujem svoju vinu. 10 Keď sa faraón rozhneval na svojich sluhov, uvrhol ma do väzenia v dome veliteľa telesnej stráže, mňa i hlavného pekára. 11 V tú istú noc sme mali sen, ja i on; každý z nás mal sen zvláštneho významu. 12 Bol tam s nami hebrejský mládenec, sluha veliteľa telesnej stráže, a my sme mu naše sny vyrozprávali. On nám ich vyložil; každému osobitne vyložil jeho sen. 13 I stalo sa tak, ako nám to on vyložil. Mňa faraón uviedol späť do môjho úradu a tamtoho dal obesiť. 14 Nato faraón dal zavolať Jozefa. Ihneď ho vyviedli z temnice, dal sa ostrihať, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna. 15 Vtedy faraón povedal Jozefovi: Mal som sen, a niet nikoho, kto by mi ho vyložil; o tebe som však počul, že vysvetlíš sen, len čo ho počuješ. 16 Nato Jozef odpovedal faraónovi: Nie ja, ale Boh dá faraónovi priaznivú odpoveď. 17 A faraón povedal Jozefovi: Snívalo sa mi, že som stál na brehu Nílu, 18 a tu zrazu sedem kráv, tučných a pekných na pohľad, vystupovalo z Nílu a pásli sa na šašine. 19 A hľa, za nimi vystupovalo sedem iných kráv, chatrných, na pohľad veľmi škaredých a chudých; nič také škaredé som v celom Egypte nevidel. 20 Chudé a škaredé kravy zožrali sedem prvých tučných kráv, 21 ale hoci ich pohltili, nebolo poznať, že sa dostali do ich vnútorností; na vzhľad boli škaredé ako predtým. Nato som sa zobudil. 22 Potom som videl vo sne, že na jednom steble rástlo sedem plných a pekných klasov. 23 Zrazu vyrástlo za nimi sedem prázdnych, tenkých, východným vetrom vysušených klasov. 24 Tu tenké klasy pohltili sedem pekných klasov. Rozpovedal som to veštcom, ale nikto mi to nevedel vysvetliť. 25 Jozef odpovedal faraónovi: Faraónove sny znamenajú jedno a to isté. Boh oznamuje faraónovi, čo mieni urobiť. 26 Sedem pekných kráv je sedem rokov; aj sedem pekných klasov je sedem rokov; to je jeden sen. 27 Sedem chudých a škaredých kráv, čo vystúpili za nimi, je sedem rokov, a sedem prázdnych, východným vetrom vysušených klasov je sedem rokov hladu. 28 Na to som myslel, keď som hovoril faraónovi, že Boh zjavuje faraónovi, čo mieni urobiť. 29 Ajhľa, príde sedem veľmi úrodných rokov v celom Egypte. 30 Ale po nich nastane sedem rokov hladu a zabudne sa na všetku hojnosť v Egypte; hlad zmorí krajinu, 31 takže v nej neostane ani stopy z niekdajšej hojnosti pre ten veľký hlad, ktorý potom nastane. 32 A keďže sa sen faraónovi opakoval, znamená to, že Boh o tom pevne rozhodol a čoskoro to uskutoční. 33 Teraz však nech si faraón vyhľadá rozumného a múdreho muža, aby ho ustanovil nad Egyptom. 34 Nech faraón zakročí a nad krajinou ustanoví dozorcov, ktorí by v Egypte po sedem úrodných rokov vyberali pätinu úrod. 35 Nech zozbierajú všetky potraviny v nastávajúcich dobrých rokoch a nech uskladnia zrno pod moc faraónovu, na potravu pre mestá, a tak ho zachovajú. 36 Tieto potraviny budú pre krajinu zásobou na sedem rokov hladu, ktoré prídu na Egypt, a krajina nezahynie hladom. 37 Tá reč sa páčila faraónovi aj všetkým jeho služobníkom. 38 Vtedy faraón povedal všetkým svojim služobníkom: Či by sme našli podobného muža, v ktorom je Duch Boží? 39 A faraón Jozefovi povedal: Pretože ti Boh dal toto všetko vedieť, nikto nie je taký rozumný a múdry ako ty. 40 Ty budeš správcom nad mojím domom a tvojím slovom sa bude spravovať všetok môj ľud; ja budem len o trón vyššie ako ty. 41 A ďalej povedal faraón Jozefovi: Ajhľa, ustanovujem ťa za správcu nad celým Egyptom. 42 Potom si faraón sňal z ruky prsteň a dal ho Jozefovi na ruku, obliekol ho do jemných ľanových šiat a okolo hrdla mu dal zlatú reťaz. 43 Dal ho voziť na svojom druhom voze a volať pred ním: Na kolená! Tak ho ustanovil za správcu nad celým Egyptom. 44 A faraón povedal Jozefovi: Ja som faraón, a bez teba nikto nesmie pohnúť ani rukou ani nohou v celom Egypte. 45 Potom faraón Jozefa pomenoval Cáfenat Pánéach a dal mu za ženu Asenatu, dcéru Pótiferu, kňaza z Ónu. Tak sa Jozef stal pánom nad Egyptom. 46 Jozef mal tridsať rokov, keď stál pred faraónom, kráľom Egypta. Potom odišiel Jozef od faraóna a prešiel celým Egyptom. 47 Zem za sedem úrodných rokov donášala hojnú úrodu; 48 on zozbieral všetky potraviny siedmich rokov, ktoré boli v Egypte, a uskladňoval potravu po mestách; v každom meste uskladnil potravu z okolitého poľa. 49 Tak nahromadil Jozef toľko obilia, ako je morského piesku, takže ho prestal i vážiť, lebo sa ani nedalo vážiť. 50 Skôr ako sa dostavili roky hladu, narodili sa Jozefovi dvaja synovia, ktorých mu porodila Asenat, dcéra Pótiferu, ónskeho kňaza. 51 Jozef dal prvorodenému meno Menašše; lebo - povedal - Boh mi dal zabudnúť na všetko moje trápenie a na celú rodinu. 52 Druhému dal meno Efrajim; lebo - povedal - Boh ma učinil plodným v krajine môjho utrpenia. 53 Keď uplynulo sedem úrodných rokov, ktoré boli v Egypte, 54 začalo sa dostavovať sedem rokov hladu, ako predpovedal Jozef; i nastal hlad vo všetkých krajinách, ale v celom Egypte bolo chleba dosť. 55 Keď však aj celý Egypt trpel hladom a volal k faraónovi o chlieb, faraón povedal celému Egyptu: Choďte k Jozefovi a čo vám povie, urobte! 56 Keď sa hlad rozšíril na celú krajinu, Jozef otvoril všetky obilnice a predával Egypťanom obilie; hlad sa však v Egypte zväčšoval. 57 Celý svet prichádzal do Egypta kupovať obilie k Jozefovi, lebo bol na celej zemi veľký hlad.

Verš 37

Tá reč sa páčila faraónovi aj všetkým jeho služobníkom.

Sk 7:10 - vyslobodil ho zo všetkých úzkostí a dal mu milosť a múdrosť pred faraónom, egyptským kráľom, ktorý ho ustanovil za správcu nad Egyptom a nad celým svojím domom.

Verš 38

Vtedy faraón povedal všetkým svojim služobníkom: Či by sme našli podobného muža, v ktorom je Duch Boží?

Ž 105:22 - aby poúčal podľa svojej vôle jeho kniežatá a jeho starcov učil múdrosti.

Verš 8

Ráno bola jeho myseľ vzrušená. Preto faraón dal zavolať všetkých egyptských veštcov a všetkých mudrcov a vyrozprával im svoje sny, ale nebolo nikoho, kto by ich faraónovi vyložil.

Gn 40:5 - Jednej noci mali obaja sen, každý svoj vlastný sen; každý - pohárnik i pekár egyptského kráľa, ktorí boli väznení v žalári - mal sen iného významu.

Verš 11

V tú istú noc sme mali sen, ja i on; každý z nás mal sen zvláštneho významu.

Dan 2:2 - Vtedy kráľ prikázal zavolať čarodejníkov, veštcov, zaklínačov a Chaldejcov, aby oznámili kráľovi jeho sny. Tí prišli a postavili sa pred kráľa.

Verš 14

Nato faraón dal zavolať Jozefa. Ihneď ho vyviedli z temnice, dal sa ostrihať, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna.

Ž 105:20 - Kráľ poslal, dal ho rozviazať, národov vládca prepustil ho.

Dan 2:25 - Arjók ho urýchlene predviedol pred kráľa a povedal mu: Medzi zajatými Júdejcami som našiel muža, ktorý oznámi kráľovi výklad.

Verš 40

Ty budeš správcom nad mojím domom a tvojím slovom sa bude spravovať všetok môj ľud; ja budem len o trón vyššie ako ty.

Ž 105:21 - Nad vlastným domom stanovil ho pánom, vládcom nad celým svojím majetkom,

Verš 50

Skôr ako sa dostavili roky hladu, narodili sa Jozefovi dvaja synovia, ktorých mu porodila Asenat, dcéra Pótiferu, ónskeho kňaza.

Gn 46:20 - Jozefovi sa však narodili v Egypte Menašše a Efrajim, ktorých mu porodila Asenat, dcéra ónskeho kňaza Pótifera.

Gn 48:5 - Preto tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, totiž Efrajim a Menašše, budú moji, budú mi teraz ako Rúben a Šimeón.

Verš 54

začalo sa dostavovať sedem rokov hladu, ako predpovedal Jozef; i nastal hlad vo všetkých krajinách, ale v celom Egypte bolo chleba dosť.

Gn 45:6 - Lebo už dva roky trvá hlad v krajine, a ešte päť rokov nebude ani orby ani žatvy.

Ž 105:16 - A keď privolal hlad do zeme a zlámal všetku palicu chleba,

Gn 41,1 - Hoci čašník zabudol na Jozefa, Boh nezabudol naň.

Gn 41,8 - Egypt bol krajinou mudrcov a jasnovidcov. Ich poznanie však bolo obmedzené Božím poznaním.

Gn 41,42-46 - Faraón ustanovil Jozefa za egyptského miestokráľa. Dáva mu na ruku svoj prsteň, teda kráľovskú pečiatku. Jozef dostáva drahocenný odev: kment, hebr. šeš, bola jemná, snehobiela látka z ľanu alebo bavlny. Taký odev nosieval len kráľ, kňazi a veľmožovia. Zlatá reťaz, odznak Jozefovej hodnosti. Heliopolis bolo mesto severovýchodne od dnešnej Káhiry. Hebrejsky sa volalo On. Mesto bolo známe kultom boha slnka Ra. Aj okolnosť, že Jozef dostáva za ženu dcéru egyptského kňaza, je prejavom faraónovej dôvery a priazne. Putifar, otec tejto ženy, je asi iný ako skôr spomenutý Putifar, veliteľ telesnej stráže.

Gn 41,51 - Manasses, hebr. Menaššeh, t. j. ,ten, čo dáva zabudnúť'. Jozef chcel tým vyjadriť, že jeho bolesť nad odlúčením od domova nie je už taká živá, lebo aj on už má svoju rodinu.

Gn 41,52 - Efraim značí ,dvojitú plodnosť, dvojitý údel'. Chce sa tým vyjadriť, že Jozef mal dvoch synov.