1. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

1Moj 11, 1-32

1 A celá zem bola jedného jazyka a jednakých slov. 2 A stalo sa, keď sa rušali od východu, že našli rovinu v zemi Sineáre a bývali tam. 3 Vtedy povedali druh druhovi: Nože narobme tehiel a vypáľme ich v ohni. A tak im bola tehla miesto kameňa a zemská smola im bola miesto malty. 4 A povedali: Nože si vystavme mesto a vežu, ktorej vrch bude sahať až do neba. A učiňme si meno, aby sme neboli rozptýlení po tvári celej zeme. 5 Vtedy sostúpil Hospodin, aby videl mesto a vežu, ktoré staväli synovia človeka. 6 A Hospodin riekol: Hľa, je to jeden národ, a všetci majú jeden a ten istý jazyk, a toto je začiatkom toho, čo budú ďalej robiť; takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienili robiť. 7 Nože sostúpme a zmiatnime tam ich jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha. 8 A tak ich rozptýlil Hospodin odtiaľ po tvári celej zeme, a prestali staväť mesto. 9 Preto nazvali jeho meno Bábel , lebo tam zmiatol Hospodin jazyk celej zeme a odtiaľ ich rozptýlil Hospodin po tvári celej zeme. 10 Toto sú rody Semove. Semovi bolo sto rokov a splodil Arfaxada, dva roky po potope. 11 A Sem žil po splodení Arfaxada päťsto rokov a splodil synov a dcéry. 12 A Arfaxad bol živý tridsaťpäť rokov a splodil Šélacha. 13 A Arfaxad žil po splodení Šélacha štyristo tri rokov a splodil synov a dcéry. 14 A Šélach bol živý tridsať rokov a splodil Hébera. 15 A Šélach žil po splodení Hébera štyristo tri rokov a splodil synov a dcéry. 16 A Héber žil tridsaťštyri rokov a splodil Pélega. 17 A Héber žil po splodení Pélega štyristo tridsať rokov a splodil synov a dcéry. 18 A Péleg žil tridsať rokov a splodil Reu-va. 19 A Péleg žil po splodení Reu-va dvesto deväť rokov a splodil synov a dcéry. 20 A Reu žil tridsaťdva rokov a splodil Serúga. 21 A Reu žil po splodení Serúga dvesto sedem rokov a splodil synov a dcéry. 22 A Serúg žil tridsať rokov a splodil Náchora. 23 A Serúg žil po splodení Náchora dvesto rokov a splodil synov a dcéry. 24 A Náchor žil dvadsaťdeväť rokov a splodil Téracha. 25 A Náchor žil po splodení Téracha sto devätnásť rokov a splodil synov a dcéry. 26 A Térach žil sedemdesiat rokov a splodil Abrama, Náchora a Hárana. 27 A toto sú rody Térachove: Térach splodil Abrama, Náchora a Hárana, a Háran splodil Lota. 28 A Háran zomrel pred Térachom, svojím otcom, vo svojej rodnej zemi, v Úre Chaldejov. 29 A Abram a Náchor si vzali ženy; meno ženy Abramovej bolo Sáraj, a meno ženy Náchorovej bolo Milka, dcéra Háranova, ktorý bol otcom Milky a otcom Jisky. 30 A Sáraj bola neplodná; nemala detí. 31 A Térach pojal Abrama, svojho syna, a Lota, syna Háranovho, svojho vnuka, i Sáraj, svoju nevestu, ženu Abrama, svojho syna, a vyšli s nimi z Úra Chaldejov, aby išli do zeme Kanaána a prišli až do Chárana a bývali tam. 32 A bolo dní Térachových dvesto päť rokov, a Térach zomrel v Chárane.

Verš 2

A stalo sa, keď sa rušali od východu, že našli rovinu v zemi Sineáre a bývali tam.

Gn 10:10 - A počiatkom jeho kráľovstva bol Babylon, a potom Erech, Akkad a Kalné v zemi Sineáre.

Verš 8

A tak ich rozptýlil Hospodin odtiaľ po tvári celej zeme, a prestali staväť mesto.

Dt 32:8 - Keď delil Najvyšší národom dedičstvo, keď rozdeľoval synov Adamových, staväl hranice jednotlivým ľudstvám podľa počtu synov Izraelových.

Sk 17:26 - a učinil z jednej krvi všetok národ ľudí, aby bývali na celej tvári zeme, určiac vopred odriadené časy a medze ich bývania,

Verš 10

Toto sú rody Semove. Semovi bolo sto rokov a splodil Arfaxada, dva roky po potope.

Gn 10:22 - Synovia Semovi boli: Elam a Assúr, Arfaxad, Lúd a Aram.

1Krn 1:17 - Synovia Semovi: Élam, Assúr, Arfaxad, Lúd, Aram, Úc, Chúl, Geter a Mešech.

Verš 18

A Péleg žil tridsať rokov a splodil Reu-va.

1Krn 1:25 - Héber, Péleg, Rehu,

Verš 27

A toto sú rody Térachove: Térach splodil Abrama, Náchora a Hárana, a Háran splodil Lota.

Joz 24:2 - A Jozua riekol všetkému ľudu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Tam za riekou bývali vaši otcovia od pradávna, Térach, otec Abrahámov a otec Náchorov, a slúžili iným bohom.

1Krn 1:26 - Serúg, Náchor, Térach,

Verš 29

A Abram a Náchor si vzali ženy; meno ženy Abramovej bolo Sáraj, a meno ženy Náchorovej bolo Milka, dcéra Háranova, ktorý bol otcom Milky a otcom Jisky.

Gn 22:20 - A stalo sa po týchto udalostiach, že bolo oznámené Abrahámovi, hľa, vraj i Milka porodila synov Náchorovi, tvojmu bratovi,

Verš 30

A Sáraj bola neplodná; nemala detí.

Gn 16:1 - Ale Sáraj, žena Abramova, mu nerodila, a mala dievku Egypťanku, ktorej bolo meno Hagar.

Gn 18:11 - A Abrahám a Sára boli starí, pošlí vekom. Sáre už bolo prestalo byť, ako bývalo ženám.

Verš 31

A Térach pojal Abrama, svojho syna, a Lota, syna Háranovho, svojho vnuka, i Sáraj, svoju nevestu, ženu Abrama, svojho syna, a vyšli s nimi z Úra Chaldejov, aby išli do zeme Kanaána a prišli až do Chárana a bývali tam.

Neh 9:7 - Ty si, Hospodine, ten Bôh, ktorý si si vyvolil Abrama a vyviedol si ho z Úr Chaldejov a dal si mu meno Abrahám.

Sk 7:4 - Vtedy vyšiel zo zeme Chaldejov a býval v Chárane, a odtiaľ, keď zomrel jeho otec, ho prestehoval do tejto zeme, v ktorej teraz vy bývate.

Gn 11,1-9 - Na starej tradícii z Bábelu, ako na pozadí pomätenia jazykov, ukazuje svätopisec, že ani vyspelá civilizácia bez spojenia s Bohom nespája a nezbližuje vnútorne ani ľudí, ale ich odcudzuje navzájom, takže si nakoniec vôbec nerozumejú.

Gn 11,2 - Krajina Senaár bol Babylon (porov. 10,10; Iz 11,11; Dan 1,2).

Gn 11,9 - "Bábel" (Babíl, Bábílu v klinovom písme) značí ,Božiu bránu'. Hebrejské slovo na označenie "zmätku" mohlo by sa odvodzovať od slovesa bálal ,zmiasť, pomútiť'.

Gn 11,10-26 - V týchto veršoch svätopisec ukazuje, že Abrahám, o ktorom bude písať, je Semovým potomkom. Abrahám je praotcom izraelského národa, z ktorého sa narodí Mesiáš. Odteraz zanechá dejiny ostatných národov a bude sa venovať iba osudom Semovho potomka Abraháma. Rodostrom Semových potomkov je podobný ako rodostrom od Adama po Noema. Rozdiel je len v tom, že sa neudáva celkový počet rokov jednotlivých patriarchov.

Gn 11,27-32 - "Abram" je skrátená forma Abirámu "môj otec je vznešený". Abram je teda z rodiny Táreho (hebr. Terach), čiže Terachovcov, ktorá rodina v Písme je označovaná za modloslužobnú (Joz 24,2; Jdt 5,6 atď.). Terach býval v Chaldejskom Ure, v strede kultu mesiaca, v meste, ktoré ležalo neďaleko Perzského zálivu. Tu zomrel jeho syn Aran. Po jeho smrti vysťahoval sa Táre so svojím synom Abramom, s nevestou, ženou Abramovou Sarai, a s vnukom Lotom do Haranu, ktorý leží hodne na severovýchod, na riečke Balíkh, prítoku Eufratu. Vysťahovanie Táreho rodiny do Haranu mohlo mať politický dôvod. Neslobodno však zabúdať na hlavný moment, na moment náboženský, ktorý sa zračí v povolaní Abramovom. Mnohobožstvo sa tak rozmohlo, že ani rodina Táreho neostala ním nedotknutá. Preto Boh odďaľuje Abrama z tohto prostredia a prikazuje mu odísť do novej zeme, v ktorej jeho potomstvo bude ako veľký národ. Boh ho bude požehnávať, ba jeho osoba (Abramova) stane sa požehnaním pre všetky národy. Takto Boh nadprirodzeným spôsobom zachraňuje vieru v jedného Boha, tú vieru, ktorá od počiatku sveta bola prarodičom Bohom zjavená a ktorú postupom času ľudia zamenili za svoj vlastný výtvor, za mnohobožstvo. Sväté písmo nepozná teda náboženský vývoj od nedokonalého náboženstva (mnohobožstva) k dokonalému (jednobožstvu), ono pozná len zjavené náboženstvo, vieru v jediného Boha, a ostatné náboženstvá považuje za odpad od pôvodnej viery.